Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vytrhnúť -e -ú -hol dok.

1. trhnutím uvoľniť, oddeliť: v. zub vytiahnuť; v. si vlas, v. list z písanky

2. prudko vziať, vytiahnuť: v-li mu nôž z ruky

3. vyčleniť (zo súvislosti), vyňať: veta v-tá z kontextu

4. vyrušiť: v. spiaceho zo sna

5. hovor. dostať, vyslobodiť z nepríjemnej situácie: to nás nev-e z biedy, z nešťastia

6. expr. násilím odlúčiť: v-li ho z rodného prostredia;

nedok. vytŕhať -a, vytrhávať -a, vytrhovať

// vytrhnúť sa

1. trhnutím sa uvoľniť (zo zovretia): v. sa z objatia

2. vyrušiť sa: v. sa zo zadumania;

nedok. vytŕhať sa, vytrhávať sa, vytrhovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vytrhnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.; vytrhnúť sa

vytrhnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok.


vytrhnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutý -hnutie sa dok.

-núť/160036±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

-úť/162806±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

vykĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa dostať odniekiaľ (obyč. z rúk); expr. dostať sa spod kontroly, vplyvu a pod. • vyšmyknúť sa: lopta sa brankárovi vykĺzla, vyšmykla z ruky; slovo sa vykĺzlo, vyšmyklo z ústukĺznuťušmyknúťšmyknúť sa: pohár jej pri umývaní ukĺzol, ušmykol; tanier sa šmykol zo stolaprekĺznuť: prekĺznuť spomedzi prsty; prekĺzla jej nadávkaexpr. umyknúť: vtáčik umykol z klietkyexpr. uniknúť (spod pôsobenia niečoho): unikol spod povinnostivykrútiť sa: vykrúti sa zo silného objatiavymknúť savymyknúť savytrhnúť sa (trhnutím sa dostať odniekiaľ): vymknúť sa, vytrhnúť sa zo zovretia; záležitosť sa nám vymkla, vymykla z rúkvypadnúť (z rúk): pero mu vypadlo z ruky

2. p. vytratiť sa 1 3. p. vyviaznuť


vyrušiť rušivo zasiahnuť do stavu pokoja niekoho al. do istej činnosti niekoho • vytrhnúť: vyrušiť, vytrhnúť niekoho zo zamyslenia, zo snavybúriťvyburcovať (zo spánku) • nár. vyskubnúť (Figuli)fraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu (veľmi vyrušiť, vzrušiť) • znepokojiť (vyvolať nepokoj): znepokojilo nás klopkanie na dvere; nič ho tak ľahko neznepokojípristihnúťprichytiťdochytiťdolapiťprekvapiť (vyrušiť pri nedovolenom čine): pristihnúť, prichytiť zlodeja pri čine; dochytiť, dolapiť, prekvapiť pri krádeži niekoho


vyslobodiť 1. zbaviť nadvlády, zbaviť ťarchy, trápenia, ťažkostí • oslobodiť: vyslobodiť, oslobodiť národ z otroctva; smrť ho vyslobodila z utrpenia, oslobodila od utrpenianáb. vykúpiť: Kristus vykúpil svet od večného zatrateniavymaniť: vymaniť syna spod vplyvu zlej spoločnostihovor.: vytrhnúťvytiahnuť: vytrhli nás z biedyzachrániť (pred niečím)

2. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť nebezpečného obkľúčenia, nežiaduceho zovretia • uvoľniťvytiahnuťoslobodiť: uvoľniť, vytiahnuť telo zo závalu; oslobodil si privrznutý prstvymaniťvymôcť: nevládze si nohu vymaniť, vymôcť spod ťažkého bremenavymotaťexpr. vypliesť (vyslobodiť odmotaním): vymotať si ruku z rukávaexpr.: vyrúbaťvysekať (obyč. v boji, zápase): vyrúbať, vysekať ľudí z nepriateľského obkľúčeniaexpr. vydrieť (ťažko, s námahou dostať niekoho odniekiaľ) • subšt. vyprostiť


vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky peronár. vyskubnúť (Figuli)expr.: vydrapnúťvydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúkvymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušielvychmatnúťvychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúťvyškrabnúťvydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z rukyvyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľoviexpr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhaťvyšklbaťexpr.: vydriapaťvyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomupovytŕhaťpovytrhávaťpovytrhúvaťpovyšklbávaťpovydrapovaťpovydrapúvať (postupne, viac vecí)

2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybraťvyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextuvyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiťoslobodiťdostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstvavymaniťvytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedyzachrániť (pred niečím)

4. p. vyrušiť


vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3


zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániťhovor.: ratovaťzaratovaťzratovaťoratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhoršímkniž. al. expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasíuchrániťochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmipomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachránivyslobodiťhovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vytrhnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo) trhaním uvoľniť, oddeliť niečo pevné, upevnené, pevne tkvejúce v niečom: v. zub, v. necht, vlas; v. list z knihy; v. rastlinu; Granát vytrhol mu kus mäsa. (Tat.) Písal na papieri vytrhnutom z písanky. (Min.); pren.: Vytrhni obraz môj z pamäti (Sládk.) zabudni na mňa. Zlo treba vytrhnúť i s koreňom (Kuk.) úplne ho zlikvidovať.

2. (čo komu, čo komu z čoho, čo z čoho) prudkým pohybom vziať, zobrať; prudko vytiahnuť: Vytrhol som mu nožík a bodol som. (Jes-á) Otec mu vytrhol knihu z ruky. (Gráf) Vytrhol z nohavíc vreckovku a utrel si nos. (Bod.)

3. (čo z čoho) oddeliť, vyňať z nejakej súvislosti: Čo vyvolalo ich záujem, to vytrhli zo širšieho kontextu. (Piš.) Bude môcť povedať, že sú to vytrhnuté slová a myšlienky. (A. Mat.)

4. (koho z čoho) rušivo zasiahnuť do stavu, v ktorom sa niekto nachádza, vyrušiť: Z krásnych snov vytrhol ho výkrik. (Kuk.) Helena vytrhnutá z dúm zdvihla oči. (Tim.)

5. hovor. (koho z čoho, koho) dostať z niečoho nepríjemného, nemilého, vyslobodiť, zachrániť: Fatima vytrhla ho z nebezpečenstva. (Záb.) Ten človek ma vytrhol z nešťastia. (Stod.) Dám vám prácu, vytrhnem vás z biedy. (Žáry) Vytrhla ho z pazúrov smrti. (Laz.) Anna, moja spása! Tys’ ma vytrhla. (Vaj.) Aby nie môj výplatok, boli by sme v dlhoch. Ten nás vytrhol. (Kuk.) Myslíte si, že vás tento dvor vytrhne? (Karv.)

6. expr. (koho z čoho) odlúčiť od istého prostredia (obyč. násilím, proti vôli): Vytrhli ma z rodinného kruhu. (Barč.) Vytrhli ste ma zo sveta, v ktorom som skvele uplatňoval svoje schopnosti. (Urb.) Vytrhli ma z otcovskej pôdy. (Vaj.)

7. trochu zastar. vydať sa do boja, vyraziť, vytiahnuť: Náš kráľ neopovážil sa vytrhnúť do poľa proti odbojnému Kubovi. (Záb.) Vytrhol z Devína s nepatrnou jazdou. (Jégé);

nedok. vytrhávať i vytŕhať, -a, -ajú i vytrhovať, -uje, -ujú, zried. i vytrhúvať, -a, -ajú

|| vytrhnúť sa

1. (komu z čoho) trhnutím sa uvoľniť, vyslobodiť zo zovretia, z pripútania ap.: Vytrhol sa mu z náručia. (Kuk.) Žrebec vytrhol sa gazdovi z rúk. (Žáry)

2. (z čoho) vyrušiť sa, náhle prerušiť niečo: Vytrhol sa zo spánku. (Ondr.) Vytrhol sa z dumania. (Kuk.)

3. expr. (z čoho, odkiaľ) odísť, vzdialiť sa z nejakého prostredia, náhle opustiť nejaké prostredie: Nevedel by sa vytrhnúť z prostredia, v ktorom sa preberali otázky výtvarné. (Al.);

nedok. vytrhávať sa i vytrhovať sa i vytŕhať sa

vytrhnúť dk
1. čo komu trhaním, trhnutím odstrániť, oddeliť niečo: pro túto odpowed tak se tyran rozgedowal, že mužum gaziki witrhnuti poručil; gestliže na ceste gsa, ty sy na trn wstupil, namáss geg wen witrhnut, pokud tobe opát nedowoli (VP 1764); walach sy witrhou kwol z oprawy (s. l. 1774); ale vitrhni každemu 3 pera pod prawim krydlem a zamaž do čelusti (HK 18. st)
2. čo komu, z čoho, na koho, čím prudkým pohybom vziať, zobrať, prudko vytiahnuť: (voľaktorí) tu sekerku z ruky wytrhly (N. PRAVNO 1631); (kurátor) richtarowu paliczu, kteru bil gemu z ruku witrhel, y hagnika y richtara uderil (TRENČÍN 1693); musila mu (mužovi) žena Biblij z ruki witrhnuťi (TP 1691); walach takoweho barana, ktereho swedek maczal, z ruku mu witrhol (S. PRAVNO 1742); pán general k tomuže dworskemu nawnutjl a či pysstol nanho witrhol (SUČANY 1750)
3. koho od čoho, z čoho, čím dostať niekoho z niečoho zlého, nepríjemného, vyslobodiť, zachrániť: (Ježiš) nas wikupyl a z ukrutenstwy diebelskeho witrhol (BAg 1585): geho Pan Buh s tohoto lazaretu wislobody a witrhne (KRUPINA 1651); kterych Pan Buch sam zvlašte z ruku nepriatelskych mezi jinymi vytrhnuti a osloboditi račil (LUDANICE 1666 RaT); (anjel) mňa od zežraňi riby witrhel (GK 1779); užitečna moge napomenutj wjs z gak mnohj nessťesťj te witrhli (PT 1796)
4. koho s čím, z čoho trhnutím posunúť, vymaniť, strhnúť niekoho: pro Boha prosim, nedaj ma zabitj, chce ma z hore zwrhnutj, tak gu (ženu) potom diewka sluzebna wjtrhla (ŽILINA 1622); pryskočil Mlinarowie Palo a z ruku uradnjkowich a hajduchowich witrhol Zagac Ondrega (OZDÍN 1754); hágtman Lysias z welikú mocu wytrhel ho z ruk nassjch (KB 1756); Bratinika fatens vitrhel a won wisotyel (P. BYSTRICA 18. st)
5. koho z čoho vyňať z istého prostredia obyč. proti vôli, násilím: ponejprw dussiczku mu Panu Bohu poruczam, gdykolywek pak mne s tohoto sweta wytrhnuty raczyl (ZVOLEN 1592); kdys mna Pan Buch s tochto sveta wytrhne, aby moge hryssne telo račyly počtyve pochowaty (KRUPINA 1686); kdo te (dieťa) swédl, gakowi hltawi ptak te z lunu meho witrhel (VP 1764); kolikrat sy zasluažyl, abys wytrhnuty byl ze sweta (CDu 18. st)
6. čo, koho, z čoho násilím získať, zobrať, olúpiť: neusskodj tobe ďabel, dussj twu z ruk spasytele Krysta newytrhne (SP 1696); pastyr negwižssy nam gest pritomny a nedopusti, aby nas a dusse nasse kdo s ruky geho witrhl (COB 17. st); žiwot wečny dawam gin a nezahinut na weky, aniž gich kdo witrhne z ruky me (Le 1730); mug sprawedliwy statek bez wsseho swedomy witrhnuty se usilugu (PUKANEC 1771)
7. čo od koho prebrať, vybrať: Noeteburg druhe, Orecka ma gjne gmeno a toto od Šweduw witržene (KCS 18. st)
8. vyjsť, vyraziť: Hektor wytrhl na pole, aby bogowal (HI 18. st)
9. z čoho vyrušiť z niečoho: defectio animi: wytrhnuti z mysli (KS 1763); -ovať ndk
1. k 1: sprawce stromuw stromy neužytečne z korenom witrhuge (KoB 1666); widel gsem z ruku uchopené wisoké yedle witrhowat gak mi witrhugeme strnisste (PT 1778); ňegaku častku z tela geho panenskeho ukrutňe wytrhugu (CDu 18. st)
2. k 1: (Hospodin) ge (spravodlivých) witrhuge od bezbožnjku (SP 1696); ze wssech strassnich bid (ráč nás) witrhowaty (KK 1709); ktery se k tobe (Pane) utikagi wrucne, rač potessowati a ze wssech strastnych bjd wjtrhowatj (PoP 1723-24)
3. k 5: (Bože) newytrhug me pred časem pratelů mych wernych (SR 17. st); když Buh nás skrze smrt sprostred wytrhuge wssech nesslechetnosti a k sobe cytuge (PoV 18. st)
4. k 7: zbrog nám witrhugess, negmudregssy starečku (PT 1778); -ávať frekv k 1: oči podobnjm spúsobem zeleznjma klisstemi witrhávali (VP 1764); potlukawal sem usta nepraweho omluwača a se zubah geg witrhawal gsem (SJ 18. st); evellere: wytrháwati (PD 18. st);
x. pren dul w obssýrném smyslu gest takowá nemoc, která rožný dobytek w několko málo a nemnohých dnoch vmoruge a wytrhawá (ŠkD 1775) usmrcuje; k 3: Buh w. s nastawagicyho nebezpečenstwy w sobe dufagicych prediwnym a rozličnym zpusobem witrhawa (COB 17. st); vytrhnúť sa dk
1. z čoho, komu trhnutím sa uvoľniť, vyslobodiť sa: (voly) se hnedky witrhli (H. JASENO 1665); wtom witrhna se Yakubech Pawel z ruk neboheho Garulech Adama wdowy Anče (N. MESTO n. V. 1746); (Johanes Holez) hajtmanom pred domom swogim se witrhol (PRIEVIDZA 18. st)
2. odísť, vzdialiť sa: pokud by nemel od pana cechmistra powoleny, pak-li by se sam od sebe witrhel, prepada geden funt wosku (CA 1675); -ávať sa ndk
1. k 1: zemetresenj bjwa od podzemnych wetruw, ktery gestly se wen witrhawagj, prepadlyny biwagj (KoB 1666); poněwač se na tiskach wlna wytrháwá, pod nohe padá a posslapaná býwá, y statek rozličné sskodliwé rány dostáwá (VOv 1779)
2. do čoho, ku komu zameriavať sa, uchyľovať sa, sústrediť sa, obracať sa: wssecky zewnitrné weci zapowrhel a do wnjtrnych sa wytrháwal; panna káždodénne sa tak wytrhawala k Bohu, že žádné hnútj w ny se neukazowalo (BlR 18. st)
3. (o vodnom toku) vylievať sa z koryta: Bistrička woda kdy se spowodny, ma običeg se wytrhawat (MARTIN 1714)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vytrhnúť: →speex →vorbis
a vytrhla mu ju et le lui arracha
a vytrhol jej zbraň et lui arracha l'arme
ťa vytrhne zo spánku t'arrache au sommeil
vás vytrhnúť z rúk vous arracher des mains

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu