Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyspovedať dok.

1. cirk. spoveďou vypočuť: v. umierajúceho

2. expr. prísne, podrobne sa povypytovať: v. deti, ako sa začala bitka

// vyspovedať sa

1. cirk. vykonať spoveď

2. expr. dôverne prezradiť, vyznať sa, zveriť sa: v. sa priateľke (z klamstiev)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyspovedať ‑á ‑ajú dok.; vyspovedať sa

vyspovedať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok.


vyspovedať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -daný -danie sa dok.

-edať/86660 2.81: verbá inf. dok. 81167 povedať/64690 odpovedať/6819 predať/5167 vypovedať/1207 zodpovedať/917 predpovedať/547 dopovedať/402 vystriedať/397 vyspovedať/342 odpredať/233 rozpovedať/181 napovedať/86 rozpredať/73 (4/106)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspechuznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správnekniž. doznať: doznať svoju vinupriznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeživyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje cityexpr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedalaprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápizveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvopráv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)

2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celépririeknuťpripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom


spýtať sa dať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo • opýtať sapoložiť otázku: spýtaj sa, opýtaj sa, kedy odchádza vlak; spýtať sa, opýtať sa na známych; položím vám otázku, s koľkými štátmi susedí naša republikahovor. opáčiť (rozpačito sa spýtať): Opáčil: neprišli by ste k nám?popýtať saprepýtať sapospytovať sapovypytovať sapovyspytovať sapoopytovať sa (dôkladne, postupne, obyč. na viacero ľudí al. vecí, príp. viacerých): popýtaj sa na tú vec; pospytovali sa, povypytovali sa, kade vedie cestazastar.: vyspytovať savyspýtať sa: vyspytovať sa na všetko možnépoinformovať sa (vyžiadať si informácie) • prezvedieť savyzvedieť sa: poslali ma prezvedieť sa, vyzvedieť sa, či večer prídupoprezvedať sapovyzvedať sa (spýtať sa viacerých osôb, na viacerých miestach): poprezvedali sa o nás u známychexpr. vyspovedať (prísne, podrobne sa pospytovať na niečo): mať ju vyspovedala, ako to všetko bolo


vypočuť 1. sluchom zachytiť • počuť: vypočula, počula rozhovor zo susednej izby; vypočul, počul dôležité oznamypopočúvať (postupne, na viacerých miestach): v robote popočúval všelijaké novoty

2. podrobiť počúvaniu, výsluchu, podrobne sa povypytovať • expr. vyspovedať: policajti ma už dvakrát vypočuli, vyspovedali

3. splniť niečiu žiadosť, prosbu • kniž. zastar. al. arch.: uslyšaťvyslyšať (v náboženských textoch): nechcú ho na úradoch vypočuť, vyslyšať; Bože, vypočuj, uslyš, vyslyš našu prosbu!vyhovieť (komu): každému vyhovie, každého vypočuje


vyspovedať p. spýtať sa


vyspovedať sa 1. p. zveriť sa 1 2. p. vyznať


vyznať slovami dať najavo, slovami zverejniť • vyznať sa (z niečoho): vyznať city, vieru, vyznať sa z citov, z vierypriznaťpriznať sa (obyč. z niečoho zatajovaného): priznať hriech, priznať sa k hriechuprejaviťvyjaviť: prejaviť lásku, vyjaviť pravduprihlásiť sa (k niečomu): verejne sa prihlásil k ateizmukniž. doznať: doznať svoju vinuvyspovedať sa (vyznať hriechy)


zdôveriť sa dôverne povedať niekomu niečo; povedať niekomu dôverné veci • zveriť sazveriť (komu, čo): zdôveriť sa, zveriť sa rodičom so svojimi plánmi; zveriť priateľke svoje obavyexpr. vyspovedať sa: vyspovedala sa mi zo svojich žiaľov, ťažkostívyznať sa (priznať sa k niečomu tajnému): zo všetkého sa predo mnou vyznalprezradiťvyzradiť (o sebe): prezradila, vyzradila mi, že jej manželstvo sa nevydarilozastaráv. zjaviť sa: nikomu sa o tom nezjavil


zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo • zdôveriť sazveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plányvyznať sapriznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez vinyexpr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činuvyjaviťprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti

2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho • spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciuhovor.: znechať sanechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhýchzastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Bohaoprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprieoddať sapoddať saodovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli

3. p. zasnúbiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spovedať, -á, -ajú nedok. (koho)

1. náb. (o spovedníkovi v kresťanských cirkvách, najmä v katolíckej) vypočúvať niečiu spoveď a udeľovať rozhrešenie;

2. expr. podrobne sa vypytovať niekoho na niečo. vypočúvať: Zo tri štvrte hodiny spovedal školníka, vypytoval sa na všetky vlastnosti telocvikára Drugoňa. (Bod.) Nikdy sa Babjaka nič nevypytoval, nikdy ho nespovedal. (Hor.) Čo ma tu spovedáš ani páter? (Jaš.);

opak. spovedávať, -a, -ajú;

dok. vyspovedať

|| spovedať sa (komu, komu z čoho)

1. náb. v kresťanských cirkvách (najmä v katolíckej) vyznávať spovedníkovi hriechy, odbavovať si spoveď: s. sa kňazovi z hriechov;

2. expr. úprimne, dopodrobna sa priznávať k niečomu, dôverne rozprávať o sebe: s. sa zo svojich skutkov; Nemusí sa spovedať nikomu. čo robí. (Švant.) Každý ticho v duši premietal, spovedal sa sám sebe. (Taj.) Načo jej spovedať sa? Čo by pomohlo, keby sa jej i zveril a ona by mu všetko odpustila. (Vaj.);

opak. spovedávať sa;

dok. vyspovedať sa


vyspovedať, -á, -ajú dok.

1. expr. (koho; koho z čoho) podrobne sa povypytovať: Vyspovedal Emila, čo zas povyčíňali v škole. (Letz) Vyspovedala ma poriadne z literárneho i z osobného života. (Heč.)

2. (koho) vypočuť náboženskú spoveď niekoho a udeliť mu rozhrešenie;

3. zried. (čo komu) vyznať, vypovedať: Keby vedel, kde mu mater hnije, šiel by jej vyspovedať svoje hriechy. (Taj.)

|| vyspovedať sa

1. (z čoho i bezpredm.) vykonať spoveď (v náboženskom zmysle): Ráno pôjde do kostola a vyspovedá sa. (Jégé) I tak sa raz musíte z toho, čo ste ma okrádali, vyspovedať. (Tomašč.)

2. expr. (komu, komu z čoho; z čoho) vyznať sa z niečoho, zveriť sa, otvorene povedať niečo: Žene a deťom sa vyspovedal. (Taj.) Vyspovedal sa mi zo svojich túžob. (Zúb.) V knihe sa vyspovedal z osobnej tragédie. (Piš.); v. sa niekomu zo starostí, žiaľu

vyspovedať sa [-ve-, -ví-] dk (z čoho) náb vykonať spoveď: cyrkew katolická porúčá, aby geden káždy se uprjmne wyspowýdal (IA 1708); probuďte se a wispowidagte se z njch (z hriechov) (MP 1718); wispowedag se naležite ze wsseckich hrichuw twogich (MS 1758); gedna zena kdj se wjspowidala, zatim swug ziwot polepsila a wice nehresila (Káz 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu