vysokoškolský príd. vzťahujúci sa na vys. školu: v-é vzdelanie, v. zákon; v. internát;
vysokoškolsky prísl.: v. vzdelaný
vysokoškolský -ká -ké príd.
akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolský • univerzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody
2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretický • abstraktný • kabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problém • pejor.: učený • vedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecké • prázdny • bezobsažný • neobsažný • pejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusií • pejor. priakademický (prehnane akademický)
vysokoškolský vzťahujúci sa na vysoké školy • akademický: mať vysokoškolské, akademické vzdelanie • univerzitný (vzťahujúci sa na univerzitu): vysokoškolský, univerzitný profesor
vysokoškolák, -a, mn. č. -ci m. poslucháč vysokej školy, študent na vysokej škole;
vysokoškoláčka, -y, -čok ž.;
vysokoškolský príd.: v. profesor prednášajúci na vysokej škole; v-é štúdium na vysokej škole; v-é vzdelanie získané na vysokej škole; v. študent študujúci na vysokej škole; v. internát v ktorom bývajú vysokoškoláci