vysočina -y ž. mierne horské pásmo al. krajina takto položená;
vysočinový, vysočinný príd.
vysočina -ny -čín ž.
horstvo súvislé pásmo vrchov • pohorie: vápencové, sopečné horstvo, pohorie • vysočina • vrchovina (mierne horské pásmo al. krajina takto položená): Ondavská vrchovina; dedinka leží na vysočine
vysočina mierne horské pásmo al. krajina takto položená: dedinka ležiaca na vysočine • pahorkatina • hornatina • vrchovina: mierna pahorkatina
vysočina, -y, -čín ž. nevysoké horstvo, pahorkatina: dedinka ležiaca na neveľkej vysočine (Vans.);
vysočinný príd.: v-á sústava
vysočina ž vyvýšené miesto: P. tpn Wysočina y Pod Wysočynou gest chotar badinsky (BADÍN 1676)