Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyslúžiť -i dok.

1. odslúžiť (význ. 2): v. vojenčinu

2. obslúžiť (význ. 1, 2): v. hostí;

nedok. k 2 vysluhovať

// vyslúžiť si službou, zásluhami získať: v. si plný dôchodok; v. si dôveru, pochvalu; iron. v. si hanbu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vysluhovať ‑uje ‑ujú nedok.

vysluhovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.

obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostíposluhovaťslúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorémuopatrovaťošetrovaťstarať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládnehoexpr.: obskakovaťskákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detíhovor.: krútiť satočiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo mužapejor. tancovať: musí tancovať okolo svokrymať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábaťmanipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovaťnakladať: zle nakladať so zbraňouzaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom


slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v mestehovor.: čeľadníčiťpaholčiťparobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiťposluhovať: chodila posluhovať do domácnostizastar. sluhovať

2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudípomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvupejor.: prisluhovaťslužbičkovaťslužobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnostipejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)

3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžiapracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracujebyť v poriadku: zariadenie je v poriadku

4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievaťosožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osožíexpr. žíriť: nová rodina mu žíri

5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať savyužívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu

6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtvehocelebrovať (slávnostnú omšu)


vysluhovať p. obsluhovať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vysluhovať, -uje, -ujú nedok. trochu zastar. (koho i bezpredm.) posluhovať niekomu, obsluhovať: Vysluhoval hostí. (Tim.) Vysluhovala ochotne každého. (Vaj.) Manžel vysluhuje v sklepe. (Vans.) Slúžky vysluhovali pri večeri. (Barč);

dok. vyslúžiť2


vyslúžiť2, -i, -ia dok. (koho) poslúžiť niekomu, obslúžiť: Toto ti za to, že si ma tak dobre vyslúžil. (Dobš.) Starého Valachoviča treba vyslúžiť. (Gráf);

nedok. vysluhovať

vysluhovať, vysluhúvať, vysluhovať sa p. vyslúžiť


vyslúžiť dk
1. čo službou, slúžením získať, nadobudnúť niečo: ona (manželka) swimy wlastnimy penezmy, ktere wislužila, dluhy me nektere platila (ŽILINA 1670); procž by mi dal wzjti toho brawcza, ktereho gsem v neho wislužjla (SKALICA 17. st); (žena) bude piť pivo, pálenku, a ty jdi na studenku! A čo vyslúžíš, vyrobíš, lehko to na ňu pohovíš (PV 18. st); (siroty) sprawene ssaty zedraly, po druhe že by takowe kdekolwek sobe byly wyslužily (PUKANEC 18. st)
2. komu čím istou službou sa odvďačiť, odslúžiť niekomu: budem se usilowat z mogimy každodennymy modlitbamy Wassy Oswiczenosty wislužit (H. SRNIE 1733)
3. (čo) skončiť službu, doslúžiť isté obdobie: gestli bi nektery parobok v nektereho mistra do roku werne wyslužil, dowoluge se mu od wsseckeg cechy gedno sukno vrobit (CA 1609); wislužil wisse trich rokou a mu nicz nedala panj (TURIEC 1670); Juditha Bobaly uskocžila od Fischer Daniela a rok newyslužila (KRUPINA 1694); (svedkyňa) dwa roky wyslužila (ZÁTURČIE 1761)
4. komu poslúžiť, pomôcť niekomu, obslúžiť niekoho: gednemu každemu s panou mestanou we wsem ochotne wislužim (ZVOLEN 1737); angelowe hotowy gsu nam wssem wislužiti (MS 1758); (áreštantkám) nakolko powinnost a možnost bila, wislužit gsem musel (P. ĽUPČA 1764); vysluhovať, vyslužovať ndk k 1: permereo: wogánsky plat wysluhugem; facio operae praetium: zysk mám, wysluhugem (KS 1763); k 3: Ondreg Mategech sa usilowal Sstefanowj Rieckemu za užiwanj kuska toho (z hate) wisluhowat, ale radneg protiwen nekteremu pri zemi teg činil (KOŠECA 1736); k 4: ona insé sacramentumi nyezná, anyi inak nyeviszlúsuje, lyem jako jich od pana vsala (MCa 1750); matrona mnoho se postila, nemocnim wisluhowala (MiK 18. st); vysluhúvať frekv k 4: (žene) wisluhuwat treba bolo (LIPTOV 1776); inservire: wysluhuwati frequent. (PD 18. st); vyslúžiť sa dk komu odvďačiť sa, odslúžiť sa niekomu: ucho to hned gemu Kristus uzdrawil. Čo potom, zdaliž sa mu za dobré z dobrjm wislužil? (CP 1757); jestli by sme my neboli dostatečni sa vyslužit, nech sa sam Buch odplata večna kralovstvi nebeskem (BANKA 1779 LP); nadwandrugess-li ti nade mne, tak ga tebe sa wislužim podle obicege dobre (CA 1780); vysluhovať sa ndk: mnochokratie gak žebrakowj, tak y kasdemu gse wisluchowal (s. l. 1618); za to se mne wisluhugu mogi dewery, čo sem gich opatrowala za siroctwa (s. l. 18. st); z mima nehodnima modlitbamy wisluhowat se neprestanem (PUKANEC 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu