vyslúžiť -i dok.
1. odslúžiť (význ. 2): v. vojenčinu
2. obslúžiť (význ. 1, 2): v. hostí;
nedok. k 2 vysluhovať
// vyslúžiť si službou, zásluhami získať: v. si plný dôchodok; v. si dôveru, pochvalu; iron. v. si hanbu
vysluhovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.
obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostí • posluhovať • slúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorému • opatrovať • ošetrovať • starať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládneho • expr.: obskakovať • skákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detí • hovor.: krútiť sa • točiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo muža • pejor. tancovať: musí tancovať okolo svokry • mať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali
2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábať • manipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovať • nakladať: zle nakladať so zbraňou • zaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom
slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v meste • hovor.: čeľadníčiť • paholčiť • parobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiť • posluhovať: chodila posluhovať do domácnosti • zastar. sluhovať
2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudí • pomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvu • pejor.: prisluhovať • službičkovať • služobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnosti • pejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)
3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžia • pracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracuje • byť v poriadku: zariadenie je v poriadku
4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievať • osožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osoží • expr. žíriť: nová rodina mu žíri
5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať sa • využívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu
6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtveho • celebrovať (slávnostnú omšu)
vysluhovať p. obsluhovať 1
vysluhovať, -uje, -ujú nedok. trochu zastar. (koho i bezpredm.) posluhovať niekomu, obsluhovať: Vysluhoval hostí. (Tim.) Vysluhovala ochotne každého. (Vaj.) Manžel vysluhuje v sklepe. (Vans.) Slúžky vysluhovali pri večeri. (Barč);
dok. vyslúžiť2
vyslúžiť2, -i, -ia dok. (koho) poslúžiť niekomu, obslúžiť: Toto ti za to, že si ma tak dobre vyslúžil. (Dobš.) Starého Valachoviča treba vyslúžiť. (Gráf);
nedok. vysluhovať
vysluhovať, vysluhúvať, vysluhovať sa p. vyslúžiť
vyslúžiť dk 1. čo službou, slúžením získať, nadobudnúť niečo: ona (manželka) swimy wlastnimy penezmy, ktere wislužila, dluhy me nektere platila (ŽILINA 1670); procž by mi dal wzjti toho brawcza, ktereho gsem v neho wislužjla (SKALICA 17. st); (žena) bude piť pivo, pálenku, a ty jdi na studenku! A čo vyslúžíš, vyrobíš, lehko to na ňu pohovíš (PV 18. st); (siroty) sprawene ssaty zedraly, po druhe že by takowe kdekolwek sobe byly wyslužily (PUKANEC 18. st) 2. komu čím istou službou sa odvďačiť, odslúžiť niekomu: budem se usilowat z mogimy každodennymy modlitbamy Wassy Oswiczenosty wislužit (H. SRNIE 1733) 3. (čo) skončiť službu, doslúžiť isté obdobie: gestli bi nektery parobok v nektereho mistra do roku werne wyslužil, dowoluge se mu od wsseckeg cechy gedno sukno vrobit (CA 1609); wislužil wisse trich rokou a mu nicz nedala panj (TURIEC 1670); Juditha Bobaly uskocžila od Fischer Daniela a rok newyslužila (KRUPINA 1694); (svedkyňa) dwa roky wyslužila (ZÁTURČIE 1761) 4. komu poslúžiť, pomôcť niekomu, obslúžiť niekoho: gednemu každemu s panou mestanou we wsem ochotne wislužim (ZVOLEN 1737); angelowe hotowy gsu nam wssem wislužiti (MS 1758); (áreštantkám) nakolko powinnost a možnost bila, wislužit gsem musel (P. ĽUPČA 1764); vysluhovať, vyslužovať ndk k 1: permereo: wogánsky plat wysluhugem; facio operae praetium: zysk mám, wysluhugem (KS 1763); k 3: Ondreg Mategech sa usilowal Sstefanowj Rieckemu za užiwanj kuska toho (z hate) wisluhowat, ale radneg protiwen nekteremu pri zemi teg činil (KOŠECA 1736); k 4: ona insé sacramentumi nyezná, anyi inak nyeviszlúsuje, lyem jako jich od pana vsala (MCa 1750); matrona mnoho se postila, nemocnim wisluhowala (MiK 18. st); vysluhúvať frekv k 4: (žene) wisluhuwat treba bolo (LIPTOV 1776); inservire: wysluhuwati frequent. (PD 18. st); vyslúžiť sa dk komu odvďačiť sa, odslúžiť sa niekomu: ucho to hned gemu Kristus uzdrawil. Čo potom, zdaliž sa mu za dobré z dobrjm wislužil? (CP 1757); jestli by sme my neboli dostatečni sa vyslužit, nech sa sam Buch odplata večna kralovstvi nebeskem (BANKA 1779 LP); nadwandrugess-li ti nade mne, tak ga tebe sa wislužim podle obicege dobre (CA 1780); vysluhovať sa ndk: mnochokratie gak žebrakowj, tak y kasdemu gse wisluchowal (s. l. 1618); za to se mne wisluhugu mogi dewery, čo sem gich opatrowala za siroctwa (s. l. 18. st); z mima nehodnima modlitbamy wisluhowat se neprestanem (PUKANEC 18. st)