vysloviť dok.
1. artikuláciou, hlasom podať, vypovedať: (ne)vie v. hlásku r, ledva v-l pár slov
2. slovami vyjadriť: v. želanie, v. niekomu sústrasť; v-enie dôvery
3. (verejne) dať na vedomie, vyhlásiť, vyriecť, vyrieknuť: v. ortieľ;
nedok. vyslovovať
// vysloviť sa povedať svoj názor, vyjadriť sa: v-li sa o ňom s uznaním; v. sa o návrhu, v. sa za, proti; ešte sa nev-l záväzne nepovedal;
nedok. vyslovovať sa
vyslovovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok.
vyslovovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok.
vysloviť, -í, -ia dok. (čo)
1. rečovými orgánmi, hovoridlami vypovedať: v. hlásku, slovo, vetu; S veľkou námahou vyslovil: „Zuzka.“ (Kuk.)
2. vyjadriť, dať najavo slovami: v. sústrasť, vďaku, uznanie, poľutovanie, radosť, súhlas, úctu, želanie, názor, mienku; v. dôveru;
3. ohlásiť, vyhlásiť: v. rozsudok (Bod.); v. ortieľ (Fel.);
nedok. vyslovovať, -uje, -ujú
|| vysloviť sa (okom, o čom) povedať svoju mienku, názor o niekom al. niečom, vyjadriť sa, zaujať stanovisko k dakomu, k dačomu. Gréta sa vyslovila, že pôjde za ošetrovateľku. (Tim.) Vyslovila sa o vás veľmi pochvalne. (Gráf) Prosím prítomných, aby sa o veci vyslovili. (Urb.);
vyslovovať, vyslovovať sa p. vysloviť, vysloviť sa
vysloviť dk čo 1. artikuláciou, hlasom podať, vypovedať: potwrczugem we wssem geho (listu) znienie w punktich, w klausulich y w artykulych tak, yako by tuto slowo wod slowa wypsano a wyslowieno bylo (BUDÍN 1481 SČL); spoluzněgjcý gest tá litera, která bez pomocy samozněgjcé zretedlně nemůže wyslowená býti (GT 1780) 2. vyjadriť slovami, vypovedať: o, slowa hodné, aby se witreli, zmazali a nikdj wislowene aby nebyli (SK 1697); snad rozhňewass tess y teho, za koho odpowiss, když to za ňeho, čo ňechtel powedať, wislowiss (GV 1755); wyslow oné slowa Dawidowa (MPS 1777); jaké obidva srdca hnúťí trpili, lépej pochopiť nežli visloviť múže (BR 1785) F. nemožno ani jazykom v., ani srdcom pochopiť presahuje to vyjadrenie ľudskými zmyslami: to ge twug dum, twa palota a co u tim dome on na twe obwesseleni zhotowil, sa ani gazil wislowit, ani srdce pochopit nemože (SJ 1770) 3. vyhlásiť, ohlásiť: moczy listu tohoto wyslowugi a wyslowil sem wedle wymienky a artykuli wssech, yakoz se swrchu pisse plnu dobru wuoli dawagicze (P. BYSTRICA 1484 SČL); prynuceny sem mu chudobu a nedostatok wislowity (LIPTOV 1760); (Boh) kdiž wyslowj tento ortel wečného zatraceňá, hned zem z hróznym hrmotem zatopi bezbóžnych (BlR 18. st); vyslovovať ndk 1. k 1: articulo: slowa dobre wyslowugem, mlúwjm (KS 1763); Graeci haec magis exprimunt: Rzecy to zrozumitedlnegi wyslowugj (LD 18. st); zdáliž hlas slow obweseluge ussj twé, ktery sotwa uplne slowa wyslowuge z wypadlyma zubami?; Gertrudis gedny každé slowa pozórne wyslowowati se usylowala (BlR 18. st) 2. k 2: peroro: reč dokonáwám, wyslowugem (KS 1763); zustal kresťanem a wssade wyslowuwal tuto zazračnu wěc (WP 1768); pronuncio: wyslowugem (AP 1769); kdiž se modljss, hotowu wždicky meg wulu pozorowati na ty weci, které wyslowugess (BlR 18. st) 3. k 3: moczy listu tohoto wyslowugi a wyslowil sem wedle wymienky a artykuli wssech, yakoz se swrchu pisse plnu dobru wuoli dawagicze (P. BYSTRICA 1484 SČL); clarigo: wógnu aneb pokog wyslowugem, ohlassugem (KS 1763) 4. pomenúvať menom, nazývať: denomino: menugem, wyslowugem, méno dáwám (KS 1763); vysloviť sa dk povedať svoju mienku, vyjadriť sa: F. nemožno sa vyjadriť ani ľudským, ani anjelským jazykom slovami sa to nedá povedať: o, lasko nesmirna, ktera ani lidskim, ani angelskim gazikom vislovit sa nemože, žaden rozum pohopit nemože (SJ 18. st); vyslovovať sa ndk nazývať sa, menovať sa: prwnj slowo mne gménuge, druhé mne vkazuge, prwnjm se wyslowugi a dryhým prokazugi (FP 1744); wssecky weci, které dobré a užitečné sú, bárz s prostyma a z neučenyma slowmi sa wyslowugú (BlR 18. st)
vyslovovať, vyslovovať sa p. vysloviť