vyslobodiť dok.
1. dať, vrátiť slobodu, oslobodiť: v. národ spod útlaku, v. zajatcov
2. uvoľniť (význ. 1), vytiahnuť: v. zasypaného, v. si ruku zo zovretia
3. zbaviť ťarchy, ťažkostí, oslobodiť: smrť ho v-la z utrpenia;
nedok. vyslobodzovať
// vyslobodiť sa
1. získať slobodu, oslobodiť sa: v. sa z poroby
2. uvoľniť sa (význ. 1), dostať sa (von): v. sa spod lavíny
3. zbaviť sa ťarchy, ťažkostí, oslobodiť sa: v. sa z dlžôb;
nedok. vyslobodzovať sa
*vyprosťovať → správ. vyslobodzovať
*vyprosťovať sa → správ. vyslobodzovať sa
vyslobodzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok.
vyslobodzovať sa -dzuje sa -dzujú sa -dzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok.
vyslobodiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) zbaviť cudzej nadvlády, vymaniť z poroby, dať niekomu (niečomu) slobodu, oslobodiť: v. ľud spod cudzej nadvlády; Príde chvíľa, ktorá ťa vyslobodí z otroctva. (Barč.)
2. (čo, čo z čoho) uvoľniť, urobiť voľným, vymaniť, oslobodiť: Eva si ruku vyslobodila z Igorových dlaní. (Jaš.) Vyslobodil zástavu z haraburdia. (Gráf)
3. (koho) zbaviť nejakého záväzku, povinnosti al. niečoho nepríjemného, oslobodiť: Kto mal syna na vojenčine, k tomu šiel vicišpín, že mu ho vyslobodí, ak bude n maďarskú stránku hlasovať. (Taj.) Z áreštu ťa vyslobodí iba smrť. (Taj.) Prišla na poradu, chtiac syna vyslobodiť z vojny. (Tim.);
nedok. vyslobodzovať, -uje, -ujú
|| vyslobodiť sa
1. zbaviť sa cudzej nadvlády, vymaniť sa z poroby, získať slobodu, oslobodiť sa: Vyslobodili sme sa z područia fašizmu. (Heč.)
2. uvoľniť sa, vymaniť sa, vyprostiť sa, oslobodiť sa: Chcel ju držať v objatí, ale ona sa mu vyslobodila. (Jégé)
3. zbaviť sa nejakého záväzku, povinnosti al. niečoho nepríjemného. Z moci toho zákona sa nevyslobodíme. (Barč.);
vyslobodiť [-slo-, -sle-, -svo-; -d-, -(d)z-] dk 1. koho, čo vymaniť spod cudzej nadvlády niekoho, dať slobodu niekomu, oslobodiť niekoho: odpustiž nam Paňe y wssechnem litostiwý, wyswoboď nás, Pane (CC 1655); prisslo sest chlapov zbrognich o polodni, kterj mna wzaly a wislobodili (TRNAVA 1738); chtori pridze szúdzitz ukrivdzenich opatritz, nyevinnich vislyebodzitz (HPS 1752); i zbudil P. Buh sudcú, ktery by gjch (Izraelcov) wyslobodili z ruk neprjtelúw, ale any tych posluchati nechteli (KB 1757); una libella possum liber fieri: z gednym malym penjzem možem sa wyslobodit (KS 1763) 2. čo urobiť voľným, uvoľniť, odstrániť niečo: na ustech mel-ly by raka, ten prach sy na usta a wyswobozen bude w desyty den (HL 18. st) 3. koho od čoho zbaviť niečoho nepríjemného (záväzku, zážitku ap.): prosice, aby mna od takeg impetitij a obhananj slawnj magistrat wyslobodity a uspokogiti račil (KRUPINA 1737); eripere aliqvem curis: ňekoho od starosti wysloboditi (KS 1763); Gertrudis modlila se nekdy za dusse w očissti pridržané a hned mnohé na gey prosbi od pokut wyslobozené byli (BlR 18. st) vyslobodzovať ndk k 1: (Boh) wyswobozuge wssecky ssúžené (CC 1655); on (syn) počne wyslobodzowati lid izrahélsky z moci Filištynskych (KB 1757); emancipo: slobodňe pússťám, wyslobozugem, oslobozugem (KS 1763); k 3: almúžna od smrti wyslobozuge (KB 1757); muž mne ze zaláre wiswobozowal (VP 1764); vyslobodiť sa dk 1. vymaniť sa spod cudzej nadvlády, získať slobodu, oslobodiť sa: item gednim rabkynam, ktere se z tatarskeg zemi wiswobodily, dal sem d 6 (ŠTÍTNIK 1663 E); mužowja doma pri gazdowstwj potrebnj s tim spusobem se wisloboditi mužu (PONIKY 1783); vyslobodil se z vazeni Rákóczi, utekal jest ve dne v noci (ASL 18. st) 2. uvoľniť sa, vyprostiť sa, vymaniť sa: (pastier majerníka) o zem uderil tak, že y z tassku moczu se mu z ruky wyswobodil (BLATNICA 1757); elabi e vel ex manibus: z ruk sa wysloboditi (KS 1763); widy wislobodit se od zubúw guž guž k roztrhany nastrogenych od besnég besstie (PT 1778) 3. zbaviť sa ťarchy, ťažkostí, nepríjemností, oslobodiť sa: protiwňi duchowe upadli do psoty a sužeňi wečneho, z ktereho nikdy se wysloboditi nemožu (CDu 18. st); eximere metu: od strachu wysloboditi se; perfungi cura: od starosti sa wysloboditi (KS 1763); vyslobodzovať sa ndk k 1: newyslobozuge sa král skrze welikú moc (KB 1757); k 2: radug se, že nagkrásnégssá dussa twá s tohoto uzkého tažssého wezeňa se wyslobozowat bude (BlR 18. st); k 3: kterí jeho znajú, od brucha jeho sa vislobozujú, neb on žádné v ťele zhibi ňemajíc, dlkšú chvílu potrebuje, bi sa na bok obráťil (BR 1785)
vyslobodzovať, vyslobodzovať sa p. vyslobodiť