vyslobodenie -nia s.
vyslobodenie [-slo-, -sle-, -svo-; -de-, -(d)ze-; -ie-, -ia, -í] s vymanenie spod cudzej nadvlády, poroby, vrátenie slobody, oslobodenie: mne tež chudobnemu ku wyslobodzeny z meho žalare a arestu mylostywe na pomocy byty mu causu tuž na dobru stranku a ku sstastlywemu konczy prywesty a tuto mu wynnu odpustyty račyly (B. ŠTIAVNICA 1600); ty, Panna, nám na swet daná, ku poťesseňý, k wyswoboďeňý (CC 1655); niemerkoval nist takeho, kreme, ze se Panu modli za vislobodenja (KRUPINA 1729); modlyi se za vislyebodzenyé od nyepratzelya (DŽ 1752); wssecko pokoleni lidske ustawične k Bohu wssemohucimu z weliku zalostu wolalo a prosilo o wislobodzeni a spomozeni (MS 1758); slawna stolica na pomocy bity račila k wislobodeny meho manžela (SLIAČE 1761); liberatio malorum: ze zlostj wyslobozenj (KS 1763); L. právne v. prepustenie z väzenia: deliberatio: práwné wyswobozenj, propusstěnj (WU 1775)