vyslanec -nca m. dipl. zástupca štátu (nižší ako veľvyslanec);
vyslankyňa -e -kýň ž.;
vyslanecký príd.: v-á funkcia
vyslankyňa -ne -kýň ž.
vyslanec, -nca m.
1. človek vyslaný niekam s určitým poslaním, posol: Vyšlime vyslancov pre kľúče. (J. Kráľ) Vyslanec Matiašov počal hovoriť k Jaroslavovi. (Kal.)
2. stály diplomatický zástupca jedného štátu v inom štáte: mimoriadny a splnomocnený v.; československý v. vo Švajčiarsku;
3. zastar. člen snemu, poslanec;
vyslankyňa, -ne, -kýň ž.;
vyslanecký príd.
1. patriaci vyslancovi, majúci vzťah k vyslancovi. v-é auto;
2. zastar. vzťahujúci sa na poslanca: v-é voľby (Taj., Tim., Šolt.)