vyslanec -nca m. dipl. zástupca štátu (nižší ako veľvyslanec);
vyslankyňa -e -kýň ž.;
vyslanecký príd.: v-á funkcia
vyslanec -nca pl. N -nci m.
vyslanec človek vyslaný niekam s určitým poslaním • posol: kráľovský vyslanec, posol • emisár: emisár OSN
p. aj zástupca 1
zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľa • námestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministra • náhradník • náhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhradu • zastar.: zastupiteľ • zástupník • kniž. substitút (Mráz)
2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutí • predstaviteľ: predstavitelia mesta • reprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátov • delegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciu • poslanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SR • hist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku) • hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidenta • tlmočník: tlmočník ministra • vyslanec (diplomatický zástupca štátu) • veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu) • konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni) • chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu) • nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu) • cirk. legát: pápežský legát • splnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnenca • práv. zmocnenec: vojenský zmocnenec
3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smeru • predstaviteľ: predstavitelia literárnej moderny • reprezentant: reprezentanti vedy
vyslanec, -nca m.
1. človek vyslaný niekam s určitým poslaním, posol: Vyšlime vyslancov pre kľúče. (J. Kráľ) Vyslanec Matiašov počal hovoriť k Jaroslavovi. (Kal.)
2. stály diplomatický zástupca jedného štátu v inom štáte: mimoriadny a splnomocnený v.; československý v. vo Švajčiarsku;
3. zastar. člen snemu, poslanec;
vyslankyňa, -ne, -kýň ž.;
vyslanecký príd.
1. patriaci vyslancovi, majúci vzťah k vyslancovi. v-é auto;
2. zastar. vzťahujúci sa na poslanca: v-é voľby (Taj., Tim., Šolt.)
vyslanec m človek vyslaný niekam s nej. poslaním, posol: wislanczy a legatowe zamek naspat žadaly (PeP 1769); (muži) wislancúw swych z taboru odprowácali (PT 1778); x. pren kazatel ma pozorne slissan bity, gak wyslanec od Boha, ktery nam wulj Božj wigadruge (Le 1730) prostredník medzi Bohom a ľuďmi