vyslúžený príd. kt. odslúžil predpísaný čas (voj. ap.) služby: v. vojak; v. pracovník
vyslúžený -ná -né príd.
penzionovaný ktorý je v dôchodku • vyslúžený: penzionovaný, vyslúžený generál • emeritovaný • emeritný: emeritovaný, emeritný profesor
vyslúžený p. penzionovaný
vyslúžený, zastar. i vyslúžilý príd. ktorý vyslúžil, doslúžil: vyslúžený vojak; vyslúžená otrokyňa (Vám.); vyslúžený kabát (Jes.); vyslúžilý vojak (Kuk., Ondr., Urbk.); vyslúžilý profesor (Škult.)
vyslúžený, vyslúžilý príd 1. kt. odslúžil dohodnutý čas (obyč. služby al. vojenčiny): wogacy wisluženj z slobodou obdarowanj bjwagj; z poddanosty wislužily slobodne prepustenj (KoB 1666); libertus: wyslúženy wezeň, na slobodu wyssly člowek (KS 1763); emeritus: wyslužilý (AP 1769); pani mne giž wysluženu placzu zadržala (s. l. 1775); dwa klobuky, doloman a nohawice na wislužene roky sem nedostal (s. l. 18. st) 2. zaslúžený: ňeustúpiš vislúženéj mstve a pokuťe, buď jakkoliv rozumný; hledali rozbrojňíka na vislúžený trestúnek a i našli (BR 1785)