vysiať -seje -sejú dok. zasiať (význ. 1, 2): v. semeno, v. mrkvu; v. pole (pšenicou) o(b)siať;
nedok. vysievať -a
// vysiať sa rozosiať (vlastné) semeno: tráva sa v-la;
nedok. vysievať sa
vysiať sa vyseje sa vysejú sa vysej sa! vysial sa vysejúc sa vysiaty vysiatie sa dok.
vysiať vyseje vysejú vysej! vysial vysejúc vysiaty vysiatie dok.
obsiať opatriť (pole, hriadky a pod.) semenom • osiať • zasiať • vysiať: o(b)siať, zasiať, vysiať lány pšenicou • posiať (obyč. postupne al. husto obsiať): pole posiali ďatelinou; lúka posiata kvetmi • nasiať (dať isté množstvo semena do pôdy): nasiali sme do záhrady maku • vysadiť (sadením pokryť istý priestor): hriadku vysadiť cibuľou • les. zasemeniť (obsiať semenami): zasemeniť pláň
vysiať 1. p. zasadiť 1 2. p. obsiať
zasadiť 1. sadením umiestiť do zeme: zasadiť cibuľu • nasadiť • posadiť • vysadiť • povysádzať (väčšie množstvo, obyč. postupne): na slnečnú stranu sme nasadili zeleninu; zemiaky sme už posadili • presadiť (inde, na iné miesto): presadiť kvety do črepníkov • zasiať • vysiať • nasiať (semeno): zasiať jačmeň; vysiať, nasiať mrkvu, mak • posiať (zasiať všetko semeno): oziminy sú posiate • pozasievať (postupne zasiať)
2. p. vsadiť 1 3. p. nasadiť1 1
vysiať, -seje, -sejú, -sial dok. (čo) vykonať sejbu niečoho, zasiať: v. semeno, obilie, osivo. oziminy;
nedok. vysievať, -a, -ajú
|| vysiať sa (o zrne, smene) uvoľniť sa prirodzeným spôsobom a povypadávať z dozretých plodov: tráva sa vyseje; zbožie sa vysialo na poli
vysiať dk čo 1. vykonať sejbu niečoho, zasiať niečo: Martin Marko dal swobodnie vžiwati Lužbetie y s dietkami zahradu na teyže zemi w prostrednom poli, co muož korec yačmene wysiati (P. ĽUPČA 1592); na sekulskem poli se wiselo gačzmenia čztiri mericze (M. JÁN 1617); sjn mug wjsial owsa dwa korce na panskeg zemj (RUDINA 1644); viatši častku takych zemi mame, ktere temer každy rok voda zahubi, že i to nevezmeme, čo vysejeme (PEKELNÍK 1775 LP) 2. preosiať niečo, napr. múku: wezmj piekneg mauky a wiseg gi tak mnoho, gak bys gich (mandle) nadielatj chtiel (KuK 18. st); vysievať [-sie-, -sí-] ndk k 1: jest tuto i majer pana velikomožneho z jistými zemiami oracimi, na kterežto vysieva se žita čtvrtien no 322 (BOJNICE 1614 U2); wisyewa na ty try rale na trogiu pastwu circiter cub 20 (HABOVKA 1624); sstyry kusky zeme w chotary nemssowskem ležycze, na ktere try merycze a gedna sstwrtka se wisiwa (NEMŠOVÁ 1733); na ktere zemycžky a takowe potrhane kusky može sa wysiewat každorocžne merycz pressporskych no 5 1/2 (N. MESTO n. V. 1772)
vysievať p. vysiať