vysadený [-de-, -ze-] príd 1. zasadený, posadený do zeme: conseminea vinea: ze wsseligakym koreňem winičnym wisaďená winica; crebritas arborum: hustó wysaďené stromi (KS 1763); nassa hiža wibilena, s polnu russu wisazena (CPM 1768) 2. vybraný, určený na utratenie: prihnaly z Rudneho wisadenich birek do SStyawnicze Banskeg na odpredanya no 54 (s. l. 1678); podle uctu bacze hornanskeho na salass wisadenich dognich owecz (BÁNOVCE n. B. 1733) 3. vyložený, vydláždený: sectile pavimentum: wykladná podlaha, wysaďená z drobnych kúskúw (KS 1763)