vysťahovalec -lca m. kto sa vysťahoval z vlasti; emigrant;
vysťahovalecký príd.;
vysťahovalectvo -a s.
vysťahovalectvo -va s.
emigrácia 1. sťahovanie sa na územie iného štátu, obyč. s cieľom trvalo sa tam usadiť (op. imigrácia) • vysťahovalectvo
2. p. vyhnanstvo
vysťahovalectvo p. emigrácia 1
vysťahovalec, -lca m. kto sa vysťahoval z vlasti, emigrant: politický v.; Pred očami vystupujú dlhé vlaky vezúce vysťahovalcov. (Urb.);
vysťahovalecký príd.: v-á kolóna, v-á obec, štvrť; v. život (Jil.);
vysťahovalectvo, -a str. sťahovanie príslušníkov nejakého štátu na územie iného štátu, obyč. s cieľom trvalo sa tam usadiť, emigrácia