Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj hssj

vyrvať -e -ú dok. kniž.

1. s námahou dostať von; vydolovať: v. (prírodné) bohatstvo zo zeme

2. vytrhnúť (význ. 2), vydrapiť: v. zbraň z rúk nepriateľa;

pren. smrť ho v-la spomedzi nás zomrel

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyrvať ‑e ‑ú dok.

odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziaťzobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádejzbaviťpozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekohopripraviťpriniesťpriviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o životobraťkniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkciekniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraňskonfiškovaťzhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetokpobraťpoodoberaťkniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkostizúžiťzabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páseexpr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenkuzobraťvziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mliekaodčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazípoodoberaťpouberaťpobraťpozberaťpoodčerpávať (postupne, viac vecí)

3. p. odviesť 2


vyrvať p. vytrhnúť 1, vziať 2


vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky peronár. vyskubnúť (Figuli)expr.: vydrapnúťvydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúkvymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušielvychmatnúťvychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúťvyškrabnúťvydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z rukyvyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľoviexpr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhaťvyšklbaťexpr.: vydriapaťvyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomupovytŕhaťpovytrhávaťpovytrhúvaťpovyšklbávaťpovydrapovaťpovydrapúvať (postupne, viac vecí)

2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybraťvyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextuvyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiťoslobodiťdostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstvavymaniťvytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedyzachrániť (pred niečím)

4. p. vyrušiť


vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rvať, rve, rvú nedok. kniž.

1. (čo) trhať, ničiť: Zasadiť chcem zrno, nech more má čo rvať. (Smrek); pren. Smrť visela nad nami, rvúc ruže v mladom líci (Lajč.) líca nadobúdali bledú, chorobnú farbu. Ruky do krvi sme (si) rvali (Jil.) driapali, škriabali, rozrývali.

2. (čo komu) násilím brať: Reč nám rvali. (Vaj.);

dok. k 1 rozorvať, k 1, 2 vyrvať, urvať, odorvať

|| rvať sa zápasiť, biť sa, ruvať sa: Drhnúť a rvať sa so zemou. (Jil.); pren. Rvala sa naspäť duša k svojmu koreňu (Škult.) celou bytosťou túžil po svojej vlasti;

dok. porvať sa


vyrvať, -e, -ú, rozk. vyrvi dok. kniž. expr.

1. (čo, koho z čoho) násilím odstrániť odniekiaľ, vytrhnúť: Vyrvala plachtu z postele a rútila sa po všetkých susedoch. (Vám) Zdrapil Turka za obe ruky a vyrval mu z nich zbraň. (Hor.) Ženičky vyrvali úbohú Elizabetu z rúk opitého zúrivca. (Vaj.) Podarilo sa mu vyrvať mnohých z tlamy smrti. (Záb.); pren.: Prekvapenie vyrvalo z úst deviných výkrik (Vaj.) vykríkla od prekvapenia. Nevyrvú z duše teba mi! (Sládk.) nevzdám sa ťa. Zo srdca národa bola vyrvaná posledná iskierka nádeje (Krčm.) národ zbavili nádeje. Neúprosná smrť vyrvala ho z rodičovského náručia (Fr. Kráľ) zomrel.

2. (čo, koho komu) silou, násilím vziať, odňať, odcudziť: Pokladal som ho za svojho úhlavného nepriateľa, ktorý mi chce vyrvať, čo mi je najdrahšie. (Kuk.) Zátopek vyrval Heinovi svetový rekord. (Mor.)

|| vyrvať sa

1. (komu z čoho) mocou, silou sa vyprostiť, vymaniť sa, vytrhnúť sa: S krvácajúcim srdcom vyrval sa z pút. (Vaj.) Vyrvite sa im z rúk, revte, mláťte, bite okolo seba! (Stod.)

2. (z čoho) ťažko odniekiaľ vyjsť, dostať sa, vydrať sa: Z pŕs sa mu vyrval ťažký vzdych. (Kuk.) Silný výkrik vyrval sa z pŕs deviných. (Vaj.)

vyrvať dk
1. čo vytrhnúť niečo: gak sa wirwe strom s korenim, wíc gablek nesplodí; y žebracy z ňenáwisti, gak wegdu do zwady, pobigu sa a nekedy wirwu sy y brady (GV 1755); convello: wyrwati (AP 1769)
2. čo vytasiť (šabľu, meč): Dwernicky prebehol y wirwal sablu y nazad zawertal y malo Turka zatial w palec (V. ORLÍK 1693 DSJ); zaras wirwal paloss y tak počal nahanyat biressow (LEVOČA 1716)
3. koho za čo pomykať, potrhnúť niekoho za niečo: Adamus Pecho kdy prissgel k skale, tam fatensa wyrwal za wlasy na pamatku (KĽÚČOVÉ 1724)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu