vyrvať -e -ú dok. kniž.
1. s námahou dostať von; vydolovať: v. (prírodné) bohatstvo zo zeme
2. vytrhnúť (význ. 2), vydrapiť: v. zbraň z rúk nepriateľa;
pren. smrť ho v-la spomedzi nás zomrel
odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziať • zobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádej • zbaviť • pozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekoho • pripraviť • priniesť • priviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o život • obrať • kniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkcie • kniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraň • skonfiškovať • zhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetok • pobrať • poodoberať • kniž. poodnímať (postupne, viac vecí)
2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkosti • zúžiť • zabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páse • expr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenku • zobrať • vziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mlieka • odčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazí • poodoberať • pouberať • pobrať • pozberať • poodčerpávať (postupne, viac vecí)
3. p. odviesť 2
vyrvať p. vytrhnúť 1, vziať 2
vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky pero • nár. vyskubnúť (Figuli) • expr.: vydrapnúť • vydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúk • vymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušiel • vychmatnúť • vychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúť • vyškrabnúť • vydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z ruky • vyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľovi • expr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhať • vyšklbať • expr.: vydriapať • vyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomu • povytŕhať • povytrhávať • povytrhúvať • povyšklbávať • povydrapovať • povydrapúvať (postupne, viac vecí)
2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybrať • vyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextu • vyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti
3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiť • oslobodiť • dostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstva • vymaniť • vytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedy • zachrániť (pred niečím)
4. p. vyrušiť
vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misy • uchopiť • kniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za ruku • vyňať • vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievky • pobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky
2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred úst • odňať • odobrať: odňali, odobrali mu majetok • zbaviť: zbaviť súpera lopty • kniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať • zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazí • skonfiškovať • zhabať (úradne vziať) • zoštátniť • znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu
3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisícku • dostať • získať: dostať, získať finančnú odmenu • prijať: prijať dar od niekoho • prevziať: prevzala balík od poštára • predchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať • odviesť • odvábiť • odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievča • vybrať: vybrať si dovolenku
4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školu • kniž. pojať: pojali ma do mesta so sebou • pribrať: pribrať niekoho do partie • prijať • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)
5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať • strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla most • schytiť • expr.: skmasnúť • zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasy • expr. popadnúť: popadla vedro a bežala preč • vytrhnúť • vymyknúť • vychmatnúť • vyšklbnúť • vychytiť • expr.: vydrapnúť • vydrapiť • vykmasnúť • vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušiel • poschytať • poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisy • postŕhať • postrhávať • postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien
6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na seba • podujať sa: na službu sa podujal sám • ujať sa: ujať sa funkcie predsedu • prevziať • prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu
7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážne • vyložiť si • vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávne • pochopiť • porozumieť: slová pochopil doslova
8. p. premôcť 3
rvať, rve, rvú nedok. kniž.
1. (čo) trhať, ničiť: Zasadiť chcem zrno, nech more má čo rvať. (Smrek); pren. Smrť visela nad nami, rvúc ruže v mladom líci (Lajč.) líca nadobúdali bledú, chorobnú farbu. Ruky do krvi sme (si) rvali (Jil.) driapali, škriabali, rozrývali.
2. (čo komu) násilím brať: Reč nám rvali. (Vaj.);
dok. k 1 rozorvať, k 1, 2 vyrvať, urvať, odorvať
|| rvať sa zápasiť, biť sa, ruvať sa: Drhnúť a rvať sa so zemou. (Jil.); pren. Rvala sa naspäť duša k svojmu koreňu (Škult.) celou bytosťou túžil po svojej vlasti;
dok. porvať sa
vyrvať, -e, -ú, rozk. vyrvi dok. kniž. expr.
1. (čo, koho z čoho) násilím odstrániť odniekiaľ, vytrhnúť: Vyrvala plachtu z postele a rútila sa po všetkých susedoch. (Vám) Zdrapil Turka za obe ruky a vyrval mu z nich zbraň. (Hor.) Ženičky vyrvali úbohú Elizabetu z rúk opitého zúrivca. (Vaj.) Podarilo sa mu vyrvať mnohých z tlamy smrti. (Záb.); pren.: Prekvapenie vyrvalo z úst deviných výkrik (Vaj.) vykríkla od prekvapenia. Nevyrvú z duše teba mi! (Sládk.) nevzdám sa ťa. Zo srdca národa bola vyrvaná posledná iskierka nádeje (Krčm.) národ zbavili nádeje. Neúprosná smrť vyrvala ho z rodičovského náručia (Fr. Kráľ) zomrel.
2. (čo, koho komu) silou, násilím vziať, odňať, odcudziť: Pokladal som ho za svojho úhlavného nepriateľa, ktorý mi chce vyrvať, čo mi je najdrahšie. (Kuk.) Zátopek vyrval Heinovi svetový rekord. (Mor.)
|| vyrvať sa
1. (komu z čoho) mocou, silou sa vyprostiť, vymaniť sa, vytrhnúť sa: S krvácajúcim srdcom vyrval sa z pút. (Vaj.) Vyrvite sa im z rúk, revte, mláťte, bite okolo seba! (Stod.)
2. (z čoho) ťažko odniekiaľ vyjsť, dostať sa, vydrať sa: Z pŕs sa mu vyrval ťažký vzdych. (Kuk.) Silný výkrik vyrval sa z pŕs deviných. (Vaj.)
vyrvať dk 1. čo vytrhnúť niečo: gak sa wirwe strom s korenim, wíc gablek nesplodí; y žebracy z ňenáwisti, gak wegdu do zwady, pobigu sa a nekedy wirwu sy y brady (GV 1755); convello: wyrwati (AP 1769) 2. čo vytasiť (šabľu, meč): Dwernicky prebehol y wirwal sablu y nazad zawertal y malo Turka zatial w palec (V. ORLÍK 1693 DSJ); zaras wirwal paloss y tak počal nahanyat biressow (LEVOČA 1716) 3. koho za čo pomykať, potrhnúť niekoho za niečo: Adamus Pecho kdy prissgel k skale, tam fatensa wyrwal za wlasy na pamatku (KĽÚČOVÉ 1724)