Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyrobiť dok.

1. prácou (na stroji ap.) zhotoviť, utvoriť (produkt); vyprodukovať: v. automobily na export; v. spotrebný tovar, v. tonu mäsa; strojovo, ručne v-ená obuv

2. vypracovať (surovú kožu) na useň: dobre v-ená koža

3. zarobiť (význ. 1): v. si na živobytie;

nedok. vyrábať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyrobiť ‑í ‑ia dok.

vyrobiť -bí -bia vyrob! -bil -biac -bený -benie dok.

-biť/118934 1.78: verbá inf. dok. 66181 urobiť/36699 zabiť/6004 spôsobiť/4143 prispôsobiť/3407 vyrobiť/2229 zarobiť/2178 podrobiť/1466 sľúbiť/816 rozbiť/763 prehĺbiť/628 oslabiť/587 zapôsobiť/557 narobiť/459 (88/6245)

-obiť/100925 2.25: verbá inf. dok. 53497 urobiť/36699 spôsobiť/4143 prispôsobiť/3407 vyrobiť/2229 zarobiť/2178 podrobiť/1466 zapôsobiť/557 narobiť/459 pobiť/429 prerobiť/374 zdvojnásobiť/257 vyzdobiť/156 ozdobiť/146 (26/997)

urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

5. p. spôsobiť


vypracovať 1. obyč. tvorivou prácou dôkladne, podrobne spracovať (niečo nemateriálnej povahy) • vyhotoviťzhotoviť: vypracovať, vyhotoviť návrh zákona, nové smernice; vypracovať, zhotoviť štatút, koncepciurozpracovaťprehĺbiť (dôkladne vypracovať): rozpracovať, prehĺbiť teóriu riadeniaurobiťzostrojiťskonštruovať: urobili, zostrojili, skonštruovali nový územný plánzostaviť (z jestvujúcich častí): zostavenie programuprepracovať (znova, dôkladnejšie)

2. remeselne, ručne al. strojom dať niečomu žiadanú podobu • vyhotoviť: vypracovať, vyhotoviť potrebné súčiastkyurobiť: napokon urobili chýbajúce detaily na výrobkuzhotoviť: zhotoviť na nábytku ozdobyvyrobiťgarb. vyčiniť (vypracovať surovú kožu na useň): najemno vyrobená, vypracovaná kožavymiesiť (vypracovať miesením): vymiesiť cesto


vyrobiť 1. p. vypracovať 2, porov. vyrábať 2. p. zarobiť


zarobiť, zarobiť si získať peniaze prácou al. nejakou inou činnosťou • vyrobiťvyrobiť si: zarobiť (si), vyrobiť (si) obchodovaním, poskytovaním služieb; ako taxikár si zarobil, vyrobil pekné peniazehovor. expr. trhnúť: čosi na predaji auta trhol

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyrobiť, -í, -ia dok. (čo)

1. v pracovnom procese dať vznik novej látke al. novému predmetu, zhotoviť, utvoriť, urobiť, niečo; získať rastlinné al. živočíšne produkty: v. oceľ, železo; v. elektrickú energiu; Viete vyrobiť lieskové obruče? (Kuk.) Tuto máte napísané, koľko musíte vyrobiť tehly mesačne. (Hor.)

2. prácou získať, zarobiť: Ešte i Laja oberá o to, čo si vyrobí. (Tim.) Mať musela najprv vyrobiť peniaze. (Kuk.) Nechoď ta, tam sa málo vyrobí. (Ráz.) Koľko mi do úst treba, toľko si vyrobím. (Al.)

3. vypracovať, spracovať: Beta zle vyrobila cesto. (Tim.) Dali kožku z neho stiahnuť, vylúžiť a vyrobiť. (Dobš.) Keď sa cesto delí od ruky, je dosť vyrobené. (Vans.)

4. zastar. obrobiť, upraviť: Vyrobený kus cesty je teraz zarastený lúkou. (Lask.); vyrobená čistina (Taj.);

5. zastar. vystaviť, vyhotoviť: Na koľko vám ju (zmenku) vyrobiť? (Taj.);

nedok k 1, 2 vyrábať, -a, -ajú

vyrábať p. vyrobiť


vyrobiť dk čo
1. pracovným postupom, výrobným procesom zhotoviť nej. produkt, novú látku, vytvoriť niečo: vyrobilo se lechu cent 5 3/4 (BOCA 1598); kraycyry, kowačzy, cžisary nemagy robotu wyce pryyatj, než kolko mohu wyrobit (ŠŠ 1610); par kamenu poctiwe wirobit a osadit (CA 1698); excudere aliqvid: ňečo wyrobiti, wypracowati (KS 1763); wyrobel sem tably (ORLOVÉ 18. st)
2. vypracovať, spracovať niečo (kožu, drevo a i.): uhlar ne wssecko drewo wirobil, len co lepsse (CA 17. st); dal pan polkrab dubnjcky wirobit gednu kožu howazu (TRENČÍN 1725); wyrobel sem try kože krawske na bačkory (ORLOVÉ 1747); dwa s. v. woly skapaly, kože s nich daly se wirobit, ag se zodraly (PUKANEC 1773);
x. pren takowa wodka grobowate gidla w žaludku wirobi (PR 18 st) strávi
3. (o pôde) obrobiť, vyklčovať, zúrodniť: Rabcžicžanja tie iste polany, pasekj a wyrobiska dosty tescze, praczne a mozolne wirobily (ORAVA 1662); Prssanci lazi z tegže hori wirobili ((ŠTIAVNIČKA) 1676); polija w chotarij trij mame, ktere gesli podle običage dobre wirobime a wihnogime, kazde zerno sa zrodi (ANDRAŠOVCE 1772); Andreas Blasskowicz wirobil čertaz w Čgernjch potokoch pry Paulusoweg (PONIKY 1790)
4. prácou získať, zarobiť niečo: (obyvatelia) penezy wirobely (s. l. 1677); (kamenár) co za den wirobil, to z welikú sstědrostý, on sám bywsse chudobny, chudobnym zagednak rozdelowal (SK 1697); kazdy (paholok) mohel gedny try grosse czez den wyrobyt (D. SÚČA 1720); (Ondrej Šinka) čzokolwek wirobyl, wsseczko prepyl (P. ĽUPČA 1784)
F. v. si chleba zadovážiť si dennú obživu: my Rovnanie priliš maličke hoštaky mame, takže aby sme v dole anebo na panskych humnach chleba sobe nevyrobili, za štvrt roka chleba by sme nemeli (L. ROVNE 1746 LP); vyrábať ndk k 1: marmoro: z mramoru ďelám, mramor wyrábám (KS 1763); národowé tito s teho metallu orné zelezá wyrábali (PT 1778); k 2: žadny sswecz konske kože any kupowaty, any wirabaty nema (CA 1579); kožyar kože luhom wiraba a sprawuge (KoB 1666); pakliže by kteri mistr vyrabial kuže jinému mimo czechu, ten má byti pokutuvani v šesti zlatich (CA 1667); remenarowy na lgadek, čwo kožu wirabal, d 20 (P. BYSTRICA 1772); kuže gakekoly teras wirabat dag kussngerom a garbgarom (PR 18. st); k 3: tu gistu luku Tomas Klinowsky spolu y ze swogjm bratom Michalom wirabal a kolčuwal (Č. BREZOVO 1748); čertazy wirabat wedle zakazu domacyho y zakazu wisseg wrchnosti se zbranuge (PONIKY 1793); slavne panstvi nijarovitske dovolilo svym poddanym polja wyrabet a kolčovat a kozy držat (TISOVEC 18. st)
F. v pote tváre v. zem s námahou obrábať: počzala zem plana biti a acžkolwek gu Adam w pote twari sweg wirábal, wssak bodlacze gemu widawala (SJ 18. st); k 4: expatro: wyrábám, wyďeláwám (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

enzýmu, ktoré vyrobí 1 mikrogram d'enzyme qui solubilise 1 microgramme
môžu vyrobiť viac kópií peuvent produire plusieurs copies
sa podarilo vyrobiť niekoľko parvint à fabriquer quelques
trhu alebo ho vyrobiť le marché ou la produire
vyrobiť viac ako 3 g produire plus de 3 g
vyrobiť všetky tri ponorky produire les trois sous-marins

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu