vyrabovať dok. rabovaním okradnúť, vykradnúť: v. obchody; expr. v. prírodu vydrancovať
vyrabovať -buje -bujú -buj! -boval -bujúc -bovaný -bovanie dok.
rabovať, -uje, -ujú nedok. hovor. expr. (čo, bezpredm., zried. i koho) lúpiť, drancovať, plieniť, okrádať: r. obchody, sklady; Keď Poniky rabovali, syna môjho sebou vzali. (Chal.) Rabovali ako tatárska horda. (Jil.) Rabujú a pánov bijú, — prinášali vojaci zvesti. (Urb.) Mysle domácich ožili, keď videli, že neprišli sme ich rabovať. (Vans.);
včel. (o včelách) vykrádať med inej čeľadi; les. r. lesy rúbať vo väčšom množstve, než stačí dorásť;
ban. a) nehospodárne dolovať; b) získavať výstroj z opustených porubov;
dok. vyrabovať
vyrabovať, -uje, -ujú dok. (koho, čo) plienením, drancovaním vykradnúť, vylúpiť: v. banku (Jégé); Vzrušene sa rozprávali, kde koho zabili a koho vyrabovali. (Ondr.) Matka sa strachuje, či nepríde v noci nás podpáliť alebo vyrabovať. (Al.) Byty máme vyrabované a zničené. (Fr. Kráľ)
vyrabovať dk čo, koho plienením, drancovaním vykradnúť, vylúpiť niekoho, niečo: ponevač dobre znamo jest Vašej Milosti, že sme vyrabovani od Turka pohana a navniveč obraceni, dan nemužeme dostatečni byti (PONIKY 1681 CPM); (Nabuzardan) chram Pane wirabowal (MS 1758); Persiani Syriansku kraginu sskarede byli spustatili a wirabowali (VP 1764)