Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sss ssj hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyrútiť sa ‑i ‑ia dok.

vyrútiť sa -ti sa -tia sa vyrúť sa! -til sa -tiac sa -tenie (sa) dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčaliexpr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevaťzrevaťzakričaťskríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebralirozkričať sarozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkolexpr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekohozried. zaseknúť (Kukučín)expr.: zahriaknuťzakríknuťzavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkolosopiť saexpr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula)skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil


osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť savyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiťvyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sananosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuťobkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuťzakričať (na niekoho) • expr.: zrevaťzarevaťzahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúťvyšteknúťzhavknúť (na niekoho)


vybehnúť 1. behom sa dostať von al. hore • expr.: vyletieťvylietnuťvypáliť: vybehol, vyletel z izby ako strela; vybehnúť, vyletieť hore schodmivyjsť (krokom): rýchlo vyjsť na povaluvyraziťexpr. vyrútiť sa (prudko, s útočným cieľom): z hory vyrazilo, vyrútilo sa stádo diviakovexpr. vytrieliťšport.: vyštartovaťodštartovaťexpr.: vyfrknúťvyfrčať: chlapec vyfrkol z dveríexpr.: vybŕknuťvybrnknúť (obyč. letom, náhle): vtáča, zajac vybŕkne z kríka; dievča vybrnklo z domuvylietať (jeden po druhom) • expr. vycválať (cvalom vybehnúť) • povybiehaťpovybehúvaťpovybehávaťpovybehovaťexpr.: povyletovaťpovyletúvať (postupne; o viacerých jednotlivcoch)

2. p. zabehnúť 1 3. p. vyrásť 1 4. p. vykypieť


vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z oblokakniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť ošteptrhnúťexpr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohamiexpr.: vykydnúťvykydaťvykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smetivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viac vecí)

2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázaťvyhnaťvypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnostivysotiťvystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby vonexpr. vykúriťfraz. ukázať niekomu dverevylúčiťexpr.: vyšupnúťvyrútiťvyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiťexpr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúťkopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazívyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnostivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viacerých)

3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromfdaťvydať

4. p. minúť 1


vyhrnúť sa 1. prudko vytiecť • vystreknúť: zo zeme sa vyhrnula, vystrekla horúca voda; z rany vystrekla krvvyraziťvyvrieťkniž. vyprýštiť: nablízku vyrazila naftavyhŕknuť (o slzách) • expr.: vyhúknuťvyhučať: cesto vyhučalo z misyexpr.: vyvaliť savyrútiť sakniž. vyrinúť sa: z očí sa vyrinú slzynespis. vytrysknúť

2. expr. v množstve, hromadne vyjsť • expr.: vyrojiť savysypať savyvaliť sa: z kina sa vyhrnula, vyrojila masa ľudíexpr. vymlieť saexpr. vymrviť sa (hmýriac sa vyjsť): zo škáry sa vymrvili mravce

p. aj vyjsť


vyrútiť sa 1. p. vybehnúť 1, vyjsť 1 2. p. osopiť sa


vyrútiť 1. p. vyvaliť 1 2. p. vyhodiť 2


vyskočiť 1. prudkým pohybom, skokom sa dostať hore • naskočiť: vyskočiť, naskočiť na vlak, na vozvyhodiť savyšvihnúť saexpr. vyhupnúť (sa)kniž. vymrštiť sa: vyhodiť sa, vyšvihnúť sa na koňa; šikovne sa vymrští, vyhupne na bradláexpr. vylučiť sa (Dobšinský)vyskákať (postupne)

2. prudkým pohybom, skokom sa dostať odniekiaľ von • expr.: vybehnúťvyletieťvylietnuť: z úkrytu naraz vyskočí, vyletí, vybehne vojak s puškouexpr. vyrútiť sa: z izby sa vyrútil nahnevaný muž

p. aj vybehnúť

3. p. vstať 1, 2 4. p. ukázať sa 1 5. p. osopiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyrútiť sa2, -i, -ia dok. expr.

1. náhle, prudko, rýchlo vyjsť, vybehnúť: Hodiac na ňu zúfalý pohľad, vyrútil sa z izby. (Kuk.) Z krčmy sa lomozne vyrútila dvojica opilcov. (Letz) Zo zákruty vyrútil sa vlak. (Jil.); pren. Z Hany sa vyrútil príval slov (Gráf) vyrazil.

2. náhle, prudko niekam vojsť, vbehnúť, vraziť, vrútiť sa: Mandel so synom vyrútili sa do šenkovne. (Zgur.) Hneď by sa bol vyrútil do kuchyne. (Barč)

3. (na koho, na čo, proti komu) prudko, rýchlo vybehnúť, vyraziť, obyč. s útočným úmyslom: Kušiak vezme hlaveň a valašku, tak sa vyrútia na medveďa. (Ráz.) Rozzúrená jalovica znezrady sa vyrútila na pastiera. (Skal.) Urda vyrútil sa proti nemeckým automatčíkom. (Ondr.)

4. (na koho) osopiť sa, oboriť sa: Všetko mi tu potlčiete, vyrútil sa krčmár na rozvadených. (Ráz.) Keď vzplanula v nich zlosť, vyrútili sa na kde-koho plamenným výbuchom. (Al.)


vyrútiť1, -i, -ia dok. (čo) vybúrať, vyvaliť, zbúrať: Vyrúti stenu ako nič. (Kuk.);

nedok. vyrucovať, -uje, -ujú

|| vyrútiť sa^ vyvaliť sa, spadnúť: Stena sa vyrútila a privalila veraj. (Fel.) Ďuro sa takmer vyrúti od zlosti. (Tim.);

nedok. vyrucovať sa


vyrútiť2, -i, -ia dok. hovor. expr. (čo, koho) vyhodiť: Mala si ho za golier chytiť a von vyrútiť. (Al.) Otec pomohol Petrovi vyrútiť vozík na rampu. (Rys.) Ondriš, nečuduj sa, keď ťa vyrútia zo strany. (Tat.); pren. Horké to bolo ako blen, ale vyrútil to do seba (Taj.) vlial.

v. niekomu niečo na oči (Taj.) povedať mu priamo nepríjemnú vec

vyrúcať, vyrucávať p. vyrútiť


vyrucovať p. vyrútiť


vyrútiť [-ti-, -ci-] dk
1. čo vyvaliť, vybúrať, zbúrať niečo: tam gest kachlom geden bok wiruteny (BECKOV 1729)
2. čo, koho vyhodiť, vyhnať niečo, niekoho: kdoze sam sebe wen wyruty z počtu s tich lidy, ktery magu spaseny bity? (AgS 1708); extexam ego eum pulchre: pekne ho yá wyrúcjm z statku; mare exspuit illum: more wyrúcilo ho na breh (KS 1763); wssetke pacerky, wssetke obraze s kosteloch, s chižoch by sme wirucit museli (SJ 1770)
3. čo vyvrátiť, vydáviť; vychrliť niečo: nakray retkvi, wlos do ocstu a oslad medom y zecs, nezadluho wlos palecz do hardla a hnet wirutis (RO 18. st); vyrúcať, vyrucávať, vyrucovať ndk k 1: everto: wywracám, wyrucugem, od korena wywracám (KS 1763); k 2: ejicio: wyhazugem, wurucugem, wyháňám; excurio: z ráddi, z ráddnyho domu wyháňám, wyrúcám (KS 1763); Jano Petrocy snech wirucowal ze zahrady (ŠTIAVNIK 1784); wiobcowany (kacíri), kterych cyrkew swatá wirucuge a wihazuge s počti krestganoch, dokud se neuponižga a zeznagu swu winnu (SJ 18. st)
F. vyrucovať na oči komu čo vyčítať niekomu niečo, vyhadzovať na oči: zanedbáwal sy Slowo B., nebo se tebe tu na oči wyrucowala twoga bezbožnost, ale ty sy to nechtel wyrozumet (SJ 18. st); k 3: pawuk wssecek ged ze seba wirucuge a wihadzuge (MS 1758); dapes egere: wyrúcati gjdla; removo: zasé se dáwjm, wydawugem, wyrucugem; extussio: wykasslugem, ňečo s kasslem wyrúcám (KS 1763); evomo: wybliwám, wyrucáwám (GrP 1771); vyrútiť sa dk na koho prudko, rýchlo vybehnúť na niekoho, obyč. s útočným úmyslom: kdis ti se na nyich virúsis (!), barz jich motzno polámes (DŽ 1752)

akoby sa chcel vyrútiť comme pour se ruer

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu