vyrútiť sa -ti sa -tia sa vyrúť sa! -til sa -tiac sa -tenie (sa) dok.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčali • expr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa • obhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevať • zrevať • zakričať • skríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebrali • rozkričať sa • rozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkol • expr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekoho • zried. zaseknúť (Kukučín) • expr.: zahriaknuť • zakríknuť • zavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkol • osopiť sa • expr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula) • skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil
osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť sa • vyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzal • hovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj! • expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiť • vyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočil • expr.: pustiť sa • nanosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňa • napadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravdu • okríknuť • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa • obhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová) • skríknuť • zakričať (na niekoho) • expr.: zrevať • zarevať • zahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľub • hovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčali • expr.: vybrechnúť • vyšteknúť • zhavknúť (na niekoho)
vybehnúť 1. behom sa dostať von al. hore • expr.: vyletieť • vylietnuť • vypáliť: vybehol, vyletel z izby ako strela; vybehnúť, vyletieť hore schodmi • vyjsť (krokom): rýchlo vyjsť na povalu • vyraziť • expr. vyrútiť sa (prudko, s útočným cieľom): z hory vyrazilo, vyrútilo sa stádo diviakov • expr. vytrieliť • šport.: vyštartovať • odštartovať • expr.: vyfrknúť • vyfrčať: chlapec vyfrkol z dverí • expr.: vybŕknuť • vybrnknúť (obyč. letom, náhle): vtáča, zajac vybŕkne z kríka; dievča vybrnklo z domu • vylietať (jeden po druhom) • expr. vycválať (cvalom vybehnúť) • povybiehať • povybehúvať • povybehávať • povybehovať • expr.: povyletovať • povyletúvať (postupne; o viacerých jednotlivcoch)
2. p. zabehnúť 1 3. p. vyrásť 1 4. p. vykypieť
vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z obloka • kniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť oštep • trhnúť • expr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohami • expr.: vykydnúť • vykydať • vykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smeti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viac vecí)
2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázať • vyhnať • vypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnosti • vysotiť • vystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby von • expr. vykúriť • fraz. ukázať niekomu dvere • vylúčiť • expr.: vyšupnúť • vyrútiť • vyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiť • expr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúť • kopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazí • vyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnosti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viacerých)
3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromf • dať • vydať
4. p. minúť 1
vyhrnúť sa 1. prudko vytiecť • vystreknúť: zo zeme sa vyhrnula, vystrekla horúca voda; z rany vystrekla krv • vyraziť • vyvrieť • kniž. vyprýštiť: nablízku vyrazila nafta • vyhŕknuť (o slzách) • expr.: vyhúknuť • vyhučať: cesto vyhučalo z misy • expr.: vyvaliť sa • vyrútiť sa • kniž. vyrinúť sa: z očí sa vyrinú slzy • nespis. vytrysknúť
2. expr. v množstve, hromadne vyjsť • expr.: vyrojiť sa • vysypať sa • vyvaliť sa: z kina sa vyhrnula, vyrojila masa ľudí • expr. vymlieť sa • expr. vymrviť sa (hmýriac sa vyjsť): zo škáry sa vymrvili mravce
p. aj vyjsť
vyrútiť sa 1. p. vybehnúť 1, vyjsť 1 2. p. osopiť sa
vyrútiť 1. p. vyvaliť 1 2. p. vyhodiť 2
vyskočiť 1. prudkým pohybom, skokom sa dostať hore • naskočiť: vyskočiť, naskočiť na vlak, na voz • vyhodiť sa • vyšvihnúť sa • expr. vyhupnúť (sa) • kniž. vymrštiť sa: vyhodiť sa, vyšvihnúť sa na koňa; šikovne sa vymrští, vyhupne na bradlá • expr. vylučiť sa (Dobšinský) • vyskákať (postupne)
2. prudkým pohybom, skokom sa dostať odniekiaľ von • expr.: vybehnúť • vyletieť • vylietnuť: z úkrytu naraz vyskočí, vyletí, vybehne vojak s puškou • expr. vyrútiť sa: z izby sa vyrútil nahnevaný muž
p. aj vybehnúť
3. p. vstať 1, 2 4. p. ukázať sa 1 5. p. osopiť sa
vyrútiť sa2, -i, -ia dok. expr.
1. náhle, prudko, rýchlo vyjsť, vybehnúť: Hodiac na ňu zúfalý pohľad, vyrútil sa z izby. (Kuk.) Z krčmy sa lomozne vyrútila dvojica opilcov. (Letz) Zo zákruty vyrútil sa vlak. (Jil.); pren. Z Hany sa vyrútil príval slov (Gráf) vyrazil.
2. náhle, prudko niekam vojsť, vbehnúť, vraziť, vrútiť sa: Mandel so synom vyrútili sa do šenkovne. (Zgur.) Hneď by sa bol vyrútil do kuchyne. (Barč)
3. (na koho, na čo, proti komu) prudko, rýchlo vybehnúť, vyraziť, obyč. s útočným úmyslom: Kušiak vezme hlaveň a valašku, tak sa vyrútia na medveďa. (Ráz.) Rozzúrená jalovica znezrady sa vyrútila na pastiera. (Skal.) Urda vyrútil sa proti nemeckým automatčíkom. (Ondr.)
4. (na koho) osopiť sa, oboriť sa: Všetko mi tu potlčiete, vyrútil sa krčmár na rozvadených. (Ráz.) Keď vzplanula v nich zlosť, vyrútili sa na kde-koho plamenným výbuchom. (Al.)
vyrútiť1, -i, -ia dok. (čo) vybúrať, vyvaliť, zbúrať: Vyrúti stenu ako nič. (Kuk.);
nedok. vyrucovať, -uje, -ujú
|| vyrútiť sa^ vyvaliť sa, spadnúť: Stena sa vyrútila a privalila veraj. (Fel.) Ďuro sa takmer vyrúti od zlosti. (Tim.);
nedok. vyrucovať sa
vyrútiť2, -i, -ia dok. hovor. expr. (čo, koho) vyhodiť: Mala si ho za golier chytiť a von vyrútiť. (Al.) Otec pomohol Petrovi vyrútiť vozík na rampu. (Rys.) Ondriš, nečuduj sa, keď ťa vyrútia zo strany. (Tat.); pren. Horké to bolo ako blen, ale vyrútil to do seba (Taj.) vlial.
● v. niekomu niečo na oči (Taj.) povedať mu priamo nepríjemnú vec
vyrúcať, vyrucávať p. vyrútiť
vyrucovať p. vyrútiť
vyrútiť [-ti-, -ci-] dk 1. čo vyvaliť, vybúrať, zbúrať niečo: tam gest kachlom geden bok wiruteny (BECKOV 1729) 2. čo, koho vyhodiť, vyhnať niečo, niekoho: kdoze sam sebe wen wyruty z počtu s tich lidy, ktery magu spaseny bity? (AgS 1708); extexam ego eum pulchre: pekne ho yá wyrúcjm z statku; mare exspuit illum: more wyrúcilo ho na breh (KS 1763); wssetke pacerky, wssetke obraze s kosteloch, s chižoch by sme wirucit museli (SJ 1770) 3. čo vyvrátiť, vydáviť; vychrliť niečo: nakray retkvi, wlos do ocstu a oslad medom y zecs, nezadluho wlos palecz do hardla a hnet wirutis (RO 18. st); vyrúcať, vyrucávať, vyrucovať ndk k 1: everto: wywracám, wyrucugem, od korena wywracám (KS 1763); k 2: ejicio: wyhazugem, wurucugem, wyháňám; excurio: z ráddi, z ráddnyho domu wyháňám, wyrúcám (KS 1763); Jano Petrocy snech wirucowal ze zahrady (ŠTIAVNIK 1784); wiobcowany (kacíri), kterych cyrkew swatá wirucuge a wihazuge s počti krestganoch, dokud se neuponižga a zeznagu swu winnu (SJ 18. st) F. vyrucovať na oči komu čo vyčítať niekomu niečo, vyhadzovať na oči: zanedbáwal sy Slowo B., nebo se tebe tu na oči wyrucowala twoga bezbožnost, ale ty sy to nechtel wyrozumet (SJ 18. st); k 3: pawuk wssecek ged ze seba wirucuge a wihadzuge (MS 1758); dapes egere: wyrúcati gjdla; removo: zasé se dáwjm, wydawugem, wyrucugem; extussio: wykasslugem, ňečo s kasslem wyrúcám (KS 1763); evomo: wybliwám, wyrucáwám (GrP 1771); vyrútiť sa dk na koho prudko, rýchlo vybehnúť na niekoho, obyč. s útočným úmyslom: kdis ti se na nyich virúsis (!), barz jich motzno polámes (DŽ 1752)