vypytovať nedok. viackrát pýtať, žiadať: ustavične v. peniaze
// vypytovať sa viackrát sa pýtať, spytovať sa: v. sa na známych, na zdravie, na podrobnosti; v-niu nebolo konca
vypytovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovanie sa nedok.
vypytovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok.
pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať sa • opytovať sa • klásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasím • vypytovať sa (viackrát sa pýtať)
2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať sa • prezvedať sa • prezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečom • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto doma • byť zvedavý • zaujímať sa • vyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinu • spytovať sa • opytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vás • radiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž
3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnu • chcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov
pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večeru • požadovať • vyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečo • prosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výlet • expr.: žobrať • žobroniť • prosíkať • proskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korún • expr. vystíhať (Jesenská) • expr.: skuhrať • drankať • drančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniaze • mámiť • expr. lúdiť (neodbytne) • vypytovať • vypytúvať (ustavične pýtať)
2. p. prosiť 3. p. žobrať 1
vypytovať sa p. pýtať sa 1, 2
vypytovať, vypytúvať p. žiadať 2, pýtať 1
vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedať • vypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvie • prezvedať sa • prezviedať sa • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinu • hovor. expr. zried. zvedačiť • byť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novoty • hovor. expr.: vyťahovať • ťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovať • sliediť • pátrať • expr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom tábore • mámiť • lákať: mámia, lákajú od nás tajné informácie • pýtať sa • spytovať sa • opytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo
žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole • vyžadovať • dožadovať sa • domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva • dovolávať sa • volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode • robiť si nároky • nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody • chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie? • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska • expr.: zaprisahať • zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!
2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc • vypytovať • vypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie • expr., často pejor.: proskať • prosíkať • prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať • expr. zried. žiadostiť (Figuli) • naliehať • vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu
3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať si • vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu • pýtať si • subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie
vypytovať sa, -uja, -ujú nedok. (na koho, na čo, bezpredm., po kom, po čom, zastar. i o kom, o čom) opytovaním zisťovať niečo, viackrát sa spýtať: v. sa na brata, na suseda; Vypytoval sa na všeličo. (Jes.) Každý sa vypytoval na chorobu a okolnosti smrti. (Kuk.) Nevypytoval som sa po príčinách. (Škult.) Chcel sa ho vypytovať o jeho chorobe. (Taj.) Vypytovaniu niet konca. (Ráz.);
dok. vypýtať sa2, -a, -ajú zried.
vypytovať, -uje, -ujú i vypytúvať, -a, -ajú nedok. (čo) ustavične pýtať, žiadať: Čo vypytujete toľké peniaze? (Kuk.) Stále vypytuje pracovnú knižku. (Jes.) Vypytúvala mlieko, cmar, kapustnicu. (Al.)
vypýtať, čes vyptat dk koho, čo 1. pýtaním získať, požiadať niekoho o niečo: wida lide dobrzi gegich krziwdu w roli, wipytali to na dobrze lidi, aby oni rozhodli mezi nimi (ŽK 1481); naposledy wiptala ode mne ta Zoffia gednu cztwrtnu prosa (TURIEC 1562); Antal od prawa nasseho wipital sobe lidy Ptacznika (JELŠAVA 1594); wipital som si bol od Patrowanow gedny sane (P. LEHOTA 1625); wssecko sy, čloweče, od Boha wyžebral, wypital (SK 1696); (Gábor) opet druhich zl. 100, take bez contractu, ode mna wipital (PUKANEC 1767); ked nekdo do druheg stolicy pugde, pas sy wypitat musy (Kur 1790); swú Orfég ženu s pekla od Plúta wipítal (BE 1794) L. v. hospodu zaistiť ubytovanie: ga pogal sem toho konya k susedowy a tam sem mu hospodu wipital (BOJNICE 1765 E) ustajnil ho; wypitag sy hospodu a tam prenocug až do rana (CA 18. st) 2. koho požiadať o uvoľnenie niekoho, vyžiadať slobodu niekomu: som ya timýto dnamy služebnika meho z wezeny meskeho wypital (VÍGĽAŠ 1620 E); my, niže podepsanj, wipitali zme ze žalare Ssvarcze (PUKANEC 1741); Absolon wipital se gednuc od Davida, putowati do mesta Hebron (MS 1758); x. pren když pred krale nebeskeho (Panna Mária) pristupi, dotať neodegde, dokawat te od wecneg smrti newipita a newiprosy (MS 1749) nevyprosí pre teba večné spasenie; vypytovať ndk k 1: L. v. svedomie, život premýšľať o svojom konaní, spytovať: yak to cžinjss, kdi wipitugeš twé swedomi (RW 1702); tento zakon častokrát prečitag a skrzewa neho žiwot swúg pilno wypitug (BlR 18. st); vypýtať sa, čes vyptať sa dk opýtať sa, spýtať sa: ya teho czlowieka przed sebe pozwal a pilne se od neho wyptal, tak-li se woprawdu to stalo (BOBROVNÍK 1578); Dworsky prosil swetka, aby isel Anczy a wipital sa geg, na koho sa bude lapat (M. UHERCE 1751); gduce, wjptagte se pilne na to ditatko (CS 18. st) L. cos činil, pilne se sweho swedomý wiptag (SK 1697) spytuj si svedomie; vypytovať sa, čes vyptávať sa ndk: tu pod prisahow pilne sme se od nich wiptawali o rodu zwrchupsanich (MARTIN 1583); Tesalonicenssti posilagi do Athen Timoteusa, abi se wiptawal, yakowe ma biti smrtwichwstani (TC 1631); (pocestný) powest a nowiny nerozhlasuge, wiptawa se negprw pjlne (KoB 1666); kdo se mnoho wypytuge, ten ge mnohorečny (GP 1782); nech se nenacházá u teba, kdo by sa wypitowal cžarodejnykú (BlR 18. st)