vypudiť dok. vyhnať (význ. 2): v. hlodavce (z diery);
pren. kniž. v. zlo, nenávisť odstrániť;
nedok. vypudzovať
vypudiť -dí -dia vypuď! -dil -diac -dený -denie dok.
vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytu • hovor. expr.: vykúriť • vyprášiť • vyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izby • vykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izby • vyštvať • vypudiť • vytlačiť • vytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičov • hovor. vysúdiť: vysúdili ho z domu • expr.: vysánkovať • vyklať • vyštuchať • vypšikať • vyšikovať • vypšochať • vypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo služby • vymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozície • expr.: vysocať • vysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicu • vyhodiť • hrub.: vykopnúť • kopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovať • vyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvora • expr.: vymlátiť • vytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušu • zohnať • zduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postele • vyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajaca • vytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľa • vypovedať • vyhostiť • vyvrhnúť • vykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovy • vypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domu • expr. vyhuckať (Dobšinský) • expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiť • expr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domu • odpraviť • odohnať • pohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnala • povyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť
2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučať • vyrásť • narásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgován • expr.: vyšibať • vyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prúty • vybehnúť • vyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burina • vyraziť: raž už vyrazila • vymetať • vymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)
3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3
vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z obloka • kniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť oštep • trhnúť • expr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohami • expr.: vykydnúť • vykydať • vykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smeti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viac vecí)
2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázať • vyhnať • vypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnosti • vysotiť • vystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby von • expr. vykúriť • fraz. ukázať niekomu dvere • vylúčiť • expr.: vyšupnúť • vyrútiť • vyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiť • expr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúť • kopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazí • vyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnosti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viacerých)
3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromf • dať • vydať
4. p. minúť 1
vypudiť p. vyhnať 1
vypudiť, -í, -ia dok. (koho, čo) mocou, násilím, tlakom al. dajakým prostriedkom odniekiaľ odstrániť, dostať von, vyhnať, vytlačiť: Rodičov vypudila z domu. (Tim.); pren.: Či naozaj by si bol vypudil z duše obraz môj? (Vans.) bol by si zabudol na mňa? Túto myšlienku zaraz vypudil z hlavy (Mor.) prestal na to myslieť;
nedok. vypudzovať, -uje, -ujú
vypudiť dk koho, čo násilím, tlakom al. iným prostriedkom odniekiaľ odstrániť, dostať von, vyhnať niekoho, niečo: nech potom patient se za dwe hodiny znogj, techdy wypudj wsseligakowu opuchljnu skrze znog (OCh 17. st); služebnika tweho nemocneho potupugess, usilugess se ho wen z domu wipuditi (GK 1779); hnew knjžete tebe z wlasťy tweg wipudil (PT 1796); kdo russko omoczy (v ružovej vode) a hlawu gj obwige, wsseczku bolest z hlawj wipudy (LR5 18. st); x. pren (lotrovia) sstranek na hrdlo geho zahodicze, dussu z wylomenim krkem z tyela wypudily (PeP 1769) zabili ho; -dzovať ndk: k postu ma nas nabyzety vžytek, ktery z neho wyplywa, neb diablowe a hryssy postem wypuzugy (ŠV 1675); (cicvor) žaludek zahrywa a bolest kroty, hlysty huby a wen wypuzuge (HL 17. st); negswetegsse gmeno Maria gho aneb garmo diabelske wibiga a wipudzuge (MS 1749); lide epikuregssty swym epikuregstwjm a bezbožnosty Ducha Swateho ze srdce sweho wjpuzugy (CS 18. st)