vypracovať dok.
1. (tvorivou) prácou utvoriť, vyhotoviť: v. plán, koncepciu, projekt, rukopis diela
2. remeselnou prácou odborne urobiť, zhotoviť: v. fazónku, dobre v-ný nábytok; v. cesto spracovať, vymiesiť ap.;
nedok. vypracúvať -a, vypracovávať -a
// vypracovať sa prácou, úsilím sa zdokonaliť: v. sa na dobrého odborníka;
nedok. vypracúvať sa, vypracovávať sa
vypracovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -covaný -covanie dok.
vypracovať sa -cuje sa -cujú sa -cuj sa! -coval sa -cujúc sa -covaný -covanie sa dok.
vypracovať 1. obyč. tvorivou prácou dôkladne, podrobne spracovať (niečo nemateriálnej povahy) • vyhotoviť • zhotoviť: vypracovať, vyhotoviť návrh zákona, nové smernice; vypracovať, zhotoviť štatút, koncepciu • rozpracovať • prehĺbiť (dôkladne vypracovať): rozpracovať, prehĺbiť teóriu riadenia • urobiť • zostrojiť • skonštruovať: urobili, zostrojili, skonštruovali nový územný plán • zostaviť (z jestvujúcich častí): zostavenie programu • prepracovať (znova, dôkladnejšie)
2. remeselne, ručne al. strojom dať niečomu žiadanú podobu • vyhotoviť: vypracovať, vyhotoviť potrebné súčiastky • urobiť: napokon urobili chýbajúce detaily na výrobku • zhotoviť: zhotoviť na nábytku ozdoby • vyrobiť • garb. vyčiniť (vypracovať surovú kožu na useň): najemno vyrobená, vypracovaná koža • vymiesiť (vypracovať miesením): vymiesiť cesto
zhotoviť obyč. ručnou, remeselnou prácou odborne urobiť • vyhotoviť: zhotoviť, vyhotoviť chýbajúci dielec • vypracovať: vypracovať vrecká na sukni • hovor.: zmajstrovať • vymajstrovať • zmuštrovať • vymuštrovať: zmajstrovať synovi hračku z dreva; všeličo vie zmuštrovať • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok obyč. technickej povahy): zostaviť, zostrojiť prototyp; skonštruovať projekt • hovor. expr.: znôtiť • zbúchať • sklepať (rýchlo a obyč. povrchne): znôtiť obed; sklepať stolček • hovor.: spichnúť • skŕpať (rýchlo urobiť, ušiť): skŕpať, spichnúť blúzu • expr.: znevoliť • zlepiť • ulepiť • usmoliť (s námahou zhotoviť) • zhlobiť • stĺcť (zbiť z dosák): zhlobiť káru • subšt. zbodnúť • postĺkať • pozhlábať (postupne)
p. aj urobiť
vypracovať, -uje, -ujú dok. (čo)
1. podrobne, dôkladne spracovať, zhotoviť: v. smernice, program, plán, návrh, štatút; Ivan vypracoval stanovy zadrugy. (Kuk.) Predpis vypracovala komisia na okrese. (Laz.)
2. remeselnou prácou dať dačomu žiadanú podobu, odborne zhotoviť, urobiť, opracovať: sarkofág vypracovaný na všetky strany (Kuk.);
nedok. vypracovávať i vypracúvať, -a, -ajú
|| vypracovať sa (bezpredm. i na čo, na koho) námahou, úsilím, prácou sa zdokonaliť, dospieť k niečomu, stať sa odborníkom v niečom: v. sa na odborníka;
nedok. vypracúvať sa i vypracovávať sa
vypracovať dk čo 1. utvoriť, vyhotoviť prácou niečo: lechko sukno maczat, ale tesse walat, negtessy wipracowat (BV 1652); pán Geller list ten společnj nam wipracowal (BREZOVÁ p. B. 1725); excudere aliqvid: ňečo wyrobiti, wypracowati (KS 1763) 2. prácou získať niečo: ona za swe penize nekupowala, nez Andrass za swe vlasne, ktere on wipraczowal (TRENČÍN 1598); kdo co nadobudne a wipracuge, to geho wssecko ma bit slobodne (N. MESTO n. V. 1688); toliko, čo našimi mozolnatymi rukama vypracujeme, s toho živi sme (PÚCHOV 1742 LP); zadna praca nech se ti nezda tesska neb dluha, skrz kteru muzess wipracowati slawu wečnosti (GŠ 1758) dosiahnuť