vypovedaný [-veda-, -vede-] príd 1. vyslovený, povedaný: po wypoweďenych tychto wecách gedenkaždy nassel na wrchu wrec penjze (KB 1757); verbum emissum: slowo wypoweďené (KS 1763) 2. zbavený právneho al. iného nároku: exaereditatus: wypoweďeny z ďedictwa (KS 1763) 3. vykázaný, vyhostený: odessly ze dworu wypowedeny oba (SK 1697); Kincsak na hraniczu widieka, do ktereho gemu gako proscribowanemu a z widieka wipowedyenemu, nawratit se sloboda nyebudye (ORAVA 1735); proscriptus homo: wypoweďeny z zemi člowek (KS 1763); David a Filip, žide ze wssech cisarsko-kralowskich kragin wipowedeni (B. BYSTRICA 1783); z kraginy wypowedenj zločincy (WZ 1797); subst v. m vypovedanec: wipowedenj pak s chotare a z wlasty wihnanj, tula se (KoB 1666); (Bože) náwrat wyhnane a wypowedané do wlastj (MV 1676)