vyplieniť -i dok.
1. plienením spustošiť, vydrancovať: v. mesto
2. vyničiť, vykynožiť: v. burinu;
pren. kniž. v. zlo
vyplieniť -ni -nia (ne)vyplieň! -nil -niac -nený -nenie dok.
spustošiť spôsobiť na niečom veľké hmotné škody • zničiť • znivočiť: požiare spustošili, zničili, znivočili krajinu • expr.: spľundrovať • zhumpľovať: nekultúrni návštevníci spľundrujú, zhumpľujú park • devastovať • zdevastovať (obyč. prírodné hodnoty): turisti veľa ráz devastujú okolie lesa • demolovať • zdemolovať (niečo vystavané): násilníci demolovali vchod do budovy • vydrancovať • vyplieniť • expr. vypľundrovať (drancovaním, plienením spôsobiť škody): vojská vydrancovali, vyplienili kraj • popustošiť (väčšie množstvo): vojsko popustošilo dediny a mestá
vyhubiť spôsobiť zánik, smrť všetkým al. mnohým jedincom; celkom zničiť, odstrániť • vyničiť • vykynožiť: vyhubiť, vykynožiť pôvodné obyvateľstvo; vyničenie, vyhubenie buriny • vynivočiť: vynivočiť myši • nár. vyništiť (Hurban) • expr. vyzabíjať • vyvraždiť (všetkých vyhubiť zabíjaním, vraždením) • kniž. vyhladiť: vojsko vyhladilo mestá • vybiť • pobiť • expr.: vykántriť • pokántriť • skántriť: podarilo sa nám vykántriť potkany • expr. vymoriť: hladom ich vymoril • expr.: vyplieniť • vyplemeniť: biedu treba vyplemeniť • hovor. expr.: vymordovať • pomordovať (postupne, všetkých) • pohubiť • poničiť • pokynožiť (postupne, viac jedincov) • zlikvidovať: fyzické zlikvidovanie
vykradnúť krádežou odstrániť niečo niekde uložené; krádežou poškodiť niekoho, niečo • vylúpiť: vykradnúť, vylúpiť šperky; vykradnutý, vylúpený byt • vydrancovať • vyplieniť (krádežami, plienením zničiť): po zemetrasení vydrancovali, vyplienili obchody • vymietnuť • hovor. vybrakovať • expr. vyholiť: zlodeji celkom vybrakovali, vyholili dom • rozkradnúť • pokradnúť (postupne ukradnúť): rozkradli, pokradli, čo sa dalo
vyplieniť 1. p. spustošiť 2. p. vyhubiť
zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu
2. p. utrápiť
plieniť, -i, -ia nedok. (čo i bezpredm.) ničiť, nivočiť, hubiť, pustošiť (obyč. za vojny): p. dediny, mestá, kraje, krajinu; Tatári plienili južné Slovensko; Nepriateľ plienil a raboval všade. (Urbk.);
dok. vyplieniť
vypleniť p. vyplieniť
vyplieniť, -í, -ia (zastar. i vypleniť, -í, -ia) dok. (čo)
1. vylúpiť, spustošiť, vydrancovať: v. krajinu, mesto, dedinu;
2. vykoreniť a zničiť nejakú rastlinu. v. burinu;
3. expr. celkom vyhubiť, vyničiť: Príde Kýros vyplieniť zlo a krivdu. (Fig.) Ľudské plemä vyplienilo zverinu. (Ondr.) Zradcov pokolenie vypleneno ešte nenie. (Záb.)
vyplieniť [-ple-] dk 1. vykoreniť (rastlinu): aby sa neužitočná zelina wyplenila (HRK 1772) 2. vyhubiť, vyničiť: Pane, kacyrstwo a wsse sekty ráčiž wypleniti (CC 1655); aby Buh wssech sektaruw na obecnich snemich wipleniti račil (TP 1691); toze kacirstwo wiplenilo se (DuR 1719); uh wikoreni wssecko semeno Achabowe až natolko, že se wiplini (GK 1779); paklj nebudess zachowawatj prikazanj me, wiplenim tobe (Káz 18. st) 3. vyhnať: nechceme was bantowaty, zakal z Lyptowa Nemca newyplenyme (DUBOVÁ 1672); az gu neviplenya z doliny, y te teple vody budu ladoviny (KC 1791); -ovať ndk k 1: z pssenice kukol se wypleňuge (UKK 1768); k 2: krw srazenu rosplywa, bradowice wiplenuge (HL 17. st); Dusse swaty hrichy nasse wyplenugess (PoP 1723); lépe gest nynj neprawosti wyplenowati (KO 1782)