vyplatiť dok.
1. dať (peniaze) ako úhradu: v. mzdu, honorár; v. zásielku vopred zaplatiť (poštovné)
2. peniazmi odmeniť, uspokojiť (nároky): v. brigádnikov; v. veriteľov
3. expr. zbiť (význ. 3), vybiť: prehol ho cez koleno a v-l;
nedok. vyplácať -a
// vyplatiť sa
1. zaplatením sa zbaviť záväzku: v. sa z dlžôb
2. ukázať sa užitočným, vhodným: chov oviec sa v-í, v-lo sa čakať; podvod sa mu nev-l doplatil naň;
nedok. vyplácať sa
vyplácať -ca -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok.
vyplácať sa -ca sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok.
platiť 1. dávať peniaze za niečo • vyplácať: platiť, vyplácať v hotovosti, šekom • hradiť • uhradzovať • uhrádzať (platiť trovy, výdavky): hradiť, uhrádzať náklady na dopravu • financovať (dávať peniaze na niečo): stavbu financuje zahraničná firma • preplácať (platiť viac, ako je náležité): preplácať tovar • subšt. cálovať: veľa som za kabát cáloval
2. odmeňovať platom • dávať plat: platiť učiteľa hudby, dávať mu plat
3. byť uznávaný, záväzný • byť v platnosti • mať platnosť: vyhláška ešte platí, ešte je v platnosti, ešte má platnosť; staré peniaze už neplatia, nemajú platnosť • účinkovať (byť účinný): prísnosť naňho neplatí, neúčinkuje
4. p. týkať sa 1
vyplácať sa porov. oplatiť sa
vyplácať, vyplácať sa1, p. vyplatiť, vyplatiť sa1
vyplácať sa2 p. vyplatiť sa2
vyplatiť, -í, -ia dok.
1. (čo) dať niekomu peniaze al. inú hodnotu ako úhradu za niečo; zaplatiť, uhradiť: v. sumu, v. dlh; Skalovi vyplaťte tisíc zlatých. (Vaj.); v. účet, v. preddavok, v. mzdu, odmenu; Pozhovej aspoň do takto roka, ja vyplatím všetko. (Kuk.); fin. v. zmenku uhradiť sumu, ktorou je zaťažená;
2. (koho) peniazmi odmeniť za prácu: Majster ho vyplatil dvoma zlatkami. (Vaj.) Šofér ešte nebol vyplatený, a tak auto stálo pred domom. (Jégé)
3. (koho) dať niekomu peniaze ako náhradu za nejaké právo: Tretie svoje dieťa z hotovizne vyplatil (Taj.) Majetok by mal pripadnúť Janovi a Štefana by patrilo vyplatiť. (Zgur.)
4. (čo) zaplatením získať ako vlastníctvo: Keď skončím štúdiá, vyplatíte si vilku. (Barč.)
5. expr. (koho) potrestať bitím: Gazdiná očakáva, že moja matka schytí metlu a vyplatí ma. (Al.)
6. (čo) zaplatiť poplatok za niečo, napr. dovozné, poštovné: v. list, balík;
nedok. vyplácať, -a, -ajú
|| vyplatiť sa1 peniazmi al. inou hodnotou sa zbaviť nejakého záväzku. Rátali, koľko sú Singerovi dlžní, a či sa na jeseň vyplatia. (Taj.) A keď sa vyplatíš z dlžôb, príď naspäť. (Tomašč.);
nedok. vyplácať sa1
vyplatiť sa2, -í, -ia dok.
1. priniesť úžitok, prejaviť sa, ukázať sa výnosným, rentabilným, oplatiť sa: Aby sa ovce čím lepšie vyplatili, neveľmi ich kázal odvracať od cudzieho. (Taj.)
2. (často s neurč.) byť hodno, stáť za to, oplatiť sa: Pre zeleninu sa nevyplatí držať záhradu. (Al.) Vravia, že cesta sa vyplatí. (Jaš.) Nevyplatí sa to byť veľkodušným. (Jégé); to sa ti nevyplatí! (so zvýšenou melódiou) výraz vyjadrujúci vyhrážku, oľutuješ, budeš banovať;
nedok. vyplácať sa2, -a, -ajú
vyplatiť dk 1. zaplatiť, uhradiť: ty wsseczky penyze wyplatyl, tomu swedecztwi wydawam (TRNAVA 1571 E); (S. Kranka) ma ten dlch wiplatiti do Wianoc (ZVOLEN 1617); predgmenowani Sstefan Zagicsek wiplatil geden kus winohrada (TRSTÍN 1691); exsolvo: wyplatiti (AP 1769); angelika ge wyborna zelina, neni tych penazi, s kterymi by sa wiplatiti mohla (Zel 18. st) 2. peniazmi odmeniť za prácu: (Palo) bude powinen Imra wiplatiti zl 40 (PUKANEC 1771); za ssenkowánj zasluha nech sa wyplaty; gak mne wyplatil, cedulu preukazati mužem (S. ĽUBOVŇA; ID 18. st) 3. koho dať niekomu peniaze ako náhradu za nejaké práva: kto by z nich chtel ffoytstwi vwazati a wyplatiti (ŽILINA 1472 E); Yakub Remen wiplatil sswagra sweho (P. ĽUPČA 1582); tito dwa bratja Gasspar a Jonas wiplatily tretjeho bratra (SLIAČE 1612); ze sadu wiplatil sem Žigmonda (BYTČA 1712) 4. koho expr vytrestať bitím: bohdag by was parom wyplatil (S. TEPLICE 1639) 5. náb vykúpiť: (Kristus) wstupil na nebe; gak kdo služil, každemu wyplati (UKK 1768); redimere: wykaupiti, wyplatiti (CL 1777); dluch, do ktereho dussa wstupuge, tak weliky gest, že ho dobre skutky wyplatiti nemužu (CDu 18. st); vyplácať, vyplacovať ndk 1. k 1: Jan Czyk ma wyplaczat Mychalowy osm okowy wyna (VAJNORY 1643 E); takowe dluhy magi se wiplaczat (KRUPINA 1691); exolvo: wyplácám (KS 1763); rependo: wiplacam, powracam (ML 1779); aby on z mogu manželku predpysane dluzstwa gednako wyplaczowal (PREŠOV 1696); w kragnách, kde se zwýss predepsaného spusobu forssponty wyplacagu (Kur 1782); aby žadny z mistruw nesmel towarissa od druheho mistra penezy wyplacowaty (KREMNICA 18. st E) 2. k 2: tohom cžasu pany Catharina sedlaka wyplaczala (CHOCHOLNÁ 1612); gedneg kazdeg czeledj, aby usilowal (provízor) wyplacat (TRSTÍN 1658); včitelé magj djtky za pracy werne wyplaceti (BZ 1749); pomoz milostiwe wssech mých robotnjku sprawedliwe wypláceti (LZ 1775) 3. k 3: to porucziam, abi Girzik wsseczkich wyplaczal (ŽILINA 1598); brat brata wiplacal z domu (TURIEC 1672); dom muog sin ma wyplacaty; Pale z winnicy mela macocha manželku Joannesa Almassiho wiplacat fl 2 (KRUPINA 1685); ( 1695) 4. k 4: wiplaczaly gsme capralou dwuch, ktery nechcely daty nicz (KRUPINA 1684); y ginich dlžnikou len z bitkou wiplacza (VACHOTOVICE 1784) 5. k 5: almužny nas od hrychuw wyplaczugy (ŠV 1675); Milost Božj y dokonale hrjchy nasse odpusstj a wyplacuge (LKa 1736)