piť, pije, pijú, rozk. pi nedok.
1. (čo) pregĺgať niečo tekutého (o človeku al. zvieratách): p. vodu, kávu, mlieko, čaj, p. víno, pivo, slivovicu; p. dúškom, na dúšok bez prestávky; hovor. p. (na) ex do konca, do dna; p. na zdravie, p. na slávu pripíjať; p. per tu potykať si pri pití; p. oldomáš; hovor. dávať dieťaťu p. dojčiť dieťa;
pren. dychtivo vnímať zmyslami, zrakom al. sluchom: Zraky pili hltavým dúškom objavenú krásu. (Fig.)
● expr. niekto, niečo mu pije krv hnevá, rozčuľuje ho; vodu káže, víno pije ináč hovorí a ináč koná;
2. požívať často liehové nápoje, opíjať sa: dať sa na pitie; expr. pije ako dúha veľa, veľmi;
3. (čo) pohlcovať, absorbovať, vpíjať: suchá zem pije vodu, papier pije atrament; Hore Váhom, dolu Váhom dúha vodu pije. (ľud. pieseň);
opak. píjať i píjavať, -a, -ajú;
dok. k 1, 3 vypiť
vypiť, -ije, -pijú, rozk. -pi dok.
1. (čo, čoho) požiť, prijať ústami nejakú tekutinu al. nápoj: v. pohár, fľašu piva; Oni si vďačne vypili dobrého vína. (Jégé) Vypil ešte dva razy po tri deci pálenky. (Taj.) Medicínu vypila jedným dúškom. (Jégé) Dievky, poďte vypiť po skleničke. (Tim.)
● v. kalich horkosti až do dna všetko vytrpieť; hovor. to si vypiješ, -ete! za to budeš, budete pykať;
2. (čo) vsať, vstrebať, pohltiť, vpiť do seba: pijak vypije mastnotu; kvety vypili všetku vodu, vlahu; Kvapky vášho potu zem tá nevypije. (J. Kráľ);
nedok. vypíjať, -a, -ajú