vyniknúť -e -ú -kol dok.
1. prejaviť vo veľkej miere isté (kladné) vlastnosti, prevýšiť svoje okolie: v. nad priemer, v. v športe, vedie ho túžba v.
2. nápadnejšie, jasnejšie sa prejaviť: farba v-e na svetlom pozadí;
nedok. vynikať: v. krásou, vedomosťami byť krásny, múdry
vyniknúť -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutý -knutie dok.
excelovať predstaviť sa vynikajúcimi výsledkami (a predstihnúť ostatných) • vyniknúť • vyznamenať sa: na skúškach exceloval, vynikol, vyznamenal sa • hovor. blysnúť sa • ukázať sa • expr. zažiariť: blysol sa, ukázal sa svojou učenosťou; exceloval, zažiaril hereckým výkonom • kniž. zaskvieť sa: zaskvieť sa vedomosťami
p. aj vynikať
presláviť sa stať sa slávnym, známym, chýrnym • prechýriť sa • vychýriť sa: moja mať sa preslávila, prechýrila, vychýrila dobrou kuchyňou • vyniknúť: má túžbu vyniknúť vo svojom odbore
vyniknúť p. excelovať, presláviť sa, vyznamenať sa
vyznamenať sa stať sa známym, prejaviť sa niečím mimoriadnym (obyč. kladným) • presláviť sa • vyniknúť: vyznamenať sa, presláviť sa odvahou; v súťaži vždy najviac vynikol, vyznamenal sa náš spolužiak • excelovať: na scéne excelovala sopranistka • ukázať sa: ukázať sa svojimi schopnosťami • vyznačiť sa: vyznačil sa v nejednej bitke • hovor. blysnúť sa • expr. zažiariť: blysnúť sa, zažiariť výkonom, vedomosťami • hovor. iron.: vycapiť sa • vycajchnovať sa • vyfarbiť sa (negatívne sa vyznamenať): vycapiť sa hlúposťou; vycajchnoval sa, vyfarbil sa ako zbabelec
vynikať, -á, ajú nedok.
1. (čím, čím nad koho, v čom i bezpredm.) mať v hojnej miere isté vlastnosti (obyč. kladné): v. krásou, dôvtipom, bystrosťou, šikovnosťou; Kadavec ničím nad ostatných nevynikal. (Tat.) Peter vynikal najmä v topografii. (Rys.) Medzi mládežou vynikal zvlášť Peter, smelý mládenec. (Fr. Kráľ)
2. byť jasnejším, zrejmejším, badateľnejším, viditeľnejším (obyč. na určitom pozadí), vynímať sa v porovnaní s niečím: Pobledla v tvári, z ktorej tým dôraznejšie vynikala hĺbka jej očí. (Jil.) Najvýraznejšie na ňom vynikala opálená koža. (Tat.);
dok. vyniknúť
vyniknúť, -ne, -nú, -kol dok.
1. (nad koho, nad čo, nad kým i bezpredm.) prejaviť nadpriemernú, mimoriadne vysokú úroveň, predčiť niekoho al. niečo nejakou vlastnosťou. Kto mal šťastie, že potrafil na robotu, môže sa radovať, lebo iste vynikne nad vrstovníkmi. (Kuk.) Tri zväzky poviedok nevynikli nad priemer vtedajšej prózy. (Piš.)
2. stať sa zrejmejším, jasnejším, badateľnejším (obyč. na určitom pozadí, v porovnaní s dačím): Hlas farára a zvučný ženský hlas vynikli. (Tal.) Veľké ústa vyniknú najmä vtedy, keď sa smeje. (Tim.);
nedok. vynikať
vyniknúť dk 1. nápadne, jasnejšie sa prejaviť: kamkoliw pohlednu očy, z wsseho strach winikňe (GŠ 1758) 2. dostať sa preč odniekiaľ, z niečoho uniknúť: wšetečnjcy, kterj skrze zadnj dwere wyniknuti nechtegj, hynu (SR 17. st); žoldnery radilj, aby (plavci) wezne zmordowalj, aby gim nektery, winikna, neutekl (Le 1730); podiwegte se, nebožátka, kudy s wassým Lutherem wyniknete (FP 1744); Kokango y gjne bezbožne narody y mne chtely putownika žraty, ale sem winikl (KCS 18. st) 3. zrodiť sa, vzniknúť: acž by niekdy aneb odniekud rzecz winikla, Buch toho ostrzež, že ty gmenowany we wssech nacz chti zastupiti (BELUŠA 1538); -ať, -ávať, -ovať ndk/frekv 1. predčiť, prevyšovať niekoho v niečom: emico: wynikám (KS 1763) 2. k 1: winikla z mentora očú ta prytomnost ducha (PT 1778); winikuwal z obličega geho duch tichy; z očy negostregssa bistrost winikuwala (PT 1778) 3. k 2: odmyka sa tebe nebe a ty seba wynjkáss do zawržeňá (BlR 18. st) 4. k 3: upusstagicze sobe obydwe strany wsselyke požitky, ktere by z predepsanich gruntuw wynikaty mohly (ŽILINA 1661); wssecky wecy su časne, winnjkagj a hinu (KoB 1666); mezy namj welika wada a neswar častokrate winjka (ČERNOVÁ 1768); exorior: wzcházým, wynikám (CL 1777); exoriri: wynikáwati (PD 18. st); vynikať sa ndk vynárať sa, unikať z niečoho: emergo: z hlubočinj se wynjkám, wycházám (KS 1763)