vyniknúť -e -ú -kol dok.
1. prejaviť vo veľkej miere isté (kladné) vlastnosti, prevýšiť svoje okolie: v. nad priemer, v. v športe, vedie ho túžba v.
2. nápadnejšie, jasnejšie sa prejaviť: farba v-e na svetlom pozadí;
nedok. vynikať: v. krásou, vedomosťami byť krásny, múdry
vynikať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok.
vynikať 1. prejavovať vo veľkej miere kladné vlastnosti, vysokú úroveň v niečom (v porovnaní s inými) • excelovať: žiak vyniká, exceluje v matematike • prečnievať • prevyšovať • presahovať: v škole prečnieval, prevyšoval, presahoval všetkých • zastar. predvodiť (Hurban, Vajanský) • vyznamenávať sa: v zápase sa najviac vyznamenával brankár • viesť (mať postavenie): v kolektíve vedie nad všetkými • fraz.: viesť prvé husle • hrať prím (byť prvým) • hovor. blýskať sa • expr. žiariť: blýska sa vedomosťami; ako herečka žiari
2. javiť sa očividnejším, badateľnejším v porovnaní s niečím • vynímať sa • byť nápadný: vynikala, vynímala sa svojou výškou; byť nápadný sviežou farbou • kniž. skvieť sa: domácnosť vyniká, skvie sa čistotou
vynikať, -á, ajú nedok.
1. (čím, čím nad koho, v čom i bezpredm.) mať v hojnej miere isté vlastnosti (obyč. kladné): v. krásou, dôvtipom, bystrosťou, šikovnosťou; Kadavec ničím nad ostatných nevynikal. (Tat.) Peter vynikal najmä v topografii. (Rys.) Medzi mládežou vynikal zvlášť Peter, smelý mládenec. (Fr. Kráľ)
2. byť jasnejším, zrejmejším, badateľnejším, viditeľnejším (obyč. na určitom pozadí), vynímať sa v porovnaní s niečím: Pobledla v tvári, z ktorej tým dôraznejšie vynikala hĺbka jej očí. (Jil.) Najvýraznejšie na ňom vynikala opálená koža. (Tat.);
dok. vyniknúť
vyniknúť, -ne, -nú, -kol dok.
1. (nad koho, nad čo, nad kým i bezpredm.) prejaviť nadpriemernú, mimoriadne vysokú úroveň, predčiť niekoho al. niečo nejakou vlastnosťou. Kto mal šťastie, že potrafil na robotu, môže sa radovať, lebo iste vynikne nad vrstovníkmi. (Kuk.) Tri zväzky poviedok nevynikli nad priemer vtedajšej prózy. (Piš.)
2. stať sa zrejmejším, jasnejším, badateľnejším (obyč. na určitom pozadí, v porovnaní s dačím): Hlas farára a zvučný ženský hlas vynikli. (Tal.) Veľké ústa vyniknú najmä vtedy, keď sa smeje. (Tim.);
nedok. vynikať
vyniknúť dk 1. nápadne, jasnejšie sa prejaviť: kamkoliw pohlednu očy, z wsseho strach winikňe (GŠ 1758) 2. dostať sa preč odniekiaľ, z niečoho uniknúť: wšetečnjcy, kterj skrze zadnj dwere wyniknuti nechtegj, hynu (SR 17. st); žoldnery radilj, aby (plavci) wezne zmordowalj, aby gim nektery, winikna, neutekl (Le 1730); podiwegte se, nebožátka, kudy s wassým Lutherem wyniknete (FP 1744); Kokango y gjne bezbožne narody y mne chtely putownika žraty, ale sem winikl (KCS 18. st) 3. zrodiť sa, vzniknúť: acž by niekdy aneb odniekud rzecz winikla, Buch toho ostrzež, že ty gmenowany we wssech nacz chti zastupiti (BELUŠA 1538); -ať, -ávať, -ovať ndk/frekv 1. predčiť, prevyšovať niekoho v niečom: emico: wynikám (KS 1763) 2. k 1: winikla z mentora očú ta prytomnost ducha (PT 1778); winikuwal z obličega geho duch tichy; z očy negostregssa bistrost winikuwala (PT 1778) 3. k 2: odmyka sa tebe nebe a ty seba wynjkáss do zawržeňá (BlR 18. st) 4. k 3: upusstagicze sobe obydwe strany wsselyke požitky, ktere by z predepsanich gruntuw wynikaty mohly (ŽILINA 1661); wssecky wecy su časne, winnjkagj a hinu (KoB 1666); mezy namj welika wada a neswar častokrate winjka (ČERNOVÁ 1768); exorior: wzcházým, wynikám (CL 1777); exoriri: wynikáwati (PD 18. st); vynikať sa ndk vynárať sa, unikať z niečoho: emergo: z hlubočinj se wynjkám, wycházám (KS 1763)