Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyniesť -nesie -nesú dok.

1. nesením dopraviť von: v. nábytok z bytu, chorého v-li (zo sanitky) na nosidlách

2. nesením dopraviť hore: v. veci na povalu

3. úradne vyhlásiť, vyriecť: v. rozsudok

4. priniesť úžitok, zisk: podnikanie mu nič nev-lo

5. vyložiť (význ. 4), vydať, vyhodiť: v. prvú kartu;

nedok. vynášať -a

1. k 1 – 5: v. z domu a) tajne odnášať b) hovor. klebetiť o domácich problémoch; obchod (ne)v-a (ne)prináša zisk

2. vychvaľovať; vyvyšovať: v. zásluhy niekoho; v-jú ho neprávom; v-a sa nad všetkých

v. (až) do neba niekoho, niečo veľmi vychvaľovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyniesť ‑nesie ‑nesú ‑niesol dok.

vyniesť vynesie vynesú vynes! vyniesol vyniesla vynesúc vynesený vynesenie dok.

-esť/114508±5 23.06: verbá inf. dok. 39588 priniesť/6039 uviesť/5955 priviesť/3071 zaviesť/3024 preniesť/2049 odviesť/1556 uniesť/1378 najesť/1323 zniesť/1315 odniesť/1295 zjesť/1239 vyviesť/1020 predviesť/973 previesť/951 doviesť/926 vyniesť/826 zviesť/817 doniesť/800 vniesť/794 (42/4237)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchoduexpr.: odvliecťodtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy prečvyniesť (odniesť von): zraneného vynieslizaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštuexpr.: odterigaťodredikať (pomaly, s námahou odniesť) • hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnicevziaťzobrať: knihy vzali, zobrali so sebouodnosiťpoodnášaťodvláčiťpoodvláčaťpoodvlačovaťpovynášaťpozanášať (postupne, viac vecí)

2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný • doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíšodpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosťhovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákalhovor. expr.: zlízaťzliznúťvylízať: zlízala, vylízala som si to za tebahovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinneexpr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol jadoľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvopoodnášať (postupne, viac vecí)


oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásilidať znaťdať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídetezahlásiťavizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na streduinzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garážezastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupodať správuzreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavilinformovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v dopravesignalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčalupovedomiťkniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisiekniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevuvyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudoktlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jarkniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľavyzradiť: vyzradiť vinníkakniž. denuncovaťsubšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneverupooznamovaťpoudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov


priniesť 1. nesením dopraviť niekam • doniesť: priniesť, doniesť nákup z obchodu; prinesiem, donesiem ti knihuexpr.: privliecťdovliecťpritrepaťdotrepaťdoterigaťdoprataťpriteperiťdoteperiť (s námahou priniesť): privliekol, dovliekol kufor zo stanice pešo; ledva som batoh doterigal, dopratal, doteperil domovpoprinášaťpodonášaťexpr. poprivláčať (postupne, viac vecí): poprinášať dnu stoličky

2. prísť s niečím (obyč. s informáciami, s darom, s istým poslaním a pod.) • doniesť: priniesli, doniesli nám novinuuverejniť (prísť s niečím v tlači): týždenník priniesol, uverejnil výsledky volieb

3. byť pôvodcom, príčinou niečoho • doniesť: priniesli, doniesli ste nám príjemné rozptýleniespôsobiťprivodiť: peniaze mu spôsobili veľa nešťastia; spôsobilo, privodilo nám to iba škoduvyniesť (priniesť úžitok): podnikanie nám vynieslo ziskvniesť (pričiniť sa o vznik niečoho): vniesť, priniesť do veci poriadok; vniesť rozkol do rodinypriviesťdoviesť (pričiniť sa o niečo): skoro ho priviedli, doviedli o rozum; doviedlo ma to do zúfalstvapren. expr. priviať: priviala ho zvedavosť

4. zapríčiniť stratu niečoho • doniesťpripraviť (o niečo) • dostať (o niečo): priniesli, doniesli nás o celý majetok; pripraviť, dostať niekoho o všetkopozbaviť (obyč. proti vôli niekoho): pozbaviť niekoho hodnosti, cti


vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosťohlásiťoznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protestvyniesť: vyniesť nariadeniezverejniťuverejniťpublikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigentavysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudokvydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanostivypovedať (vojnu, boj niekomu)

2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtvehoposúdiťkvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnúvykričaťrozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetnéhohist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slovákanespráv. prehlásiť


vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z oblokakniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť ošteptrhnúťexpr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohamiexpr.: vykydnúťvykydaťvykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smetivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viac vecí)

2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázaťvyhnaťvypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnostivysotiťvystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby vonexpr. vykúriťfraz. ukázať niekomu dverevylúčiťexpr.: vyšupnúťvyrútiťvyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiťexpr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúťkopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazívyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnostivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viacerých)

3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromfdaťvydať

4. p. minúť 1


vyložiť1 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrinevypratať: vyprace z pivnice nepotrebné vecivyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneruvystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcovvyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľupovykladaťpovynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode

2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôlvysadiťposadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňanaložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na vozvyniesť: vyniesť debnu na pôjdpovykladaťponakladať (postupne, viac vecí)

3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkamiobložiťobklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmipovykladaťpoobkladať (postupne, viac plôch)


vyniesť 1. nesením dopraviť von al. hore • vyložiť: vyniesť, vyložiť z auta náklad; vyniesť, vyložiť vrecia na povaluvyvliecť (vyniesť vlečúc): vyvliecť topiaceho sa na brehexpr.: vytrepaťvyteperiťvyrepetiťvyredikať (pomaly, s námahou): vytrepal, vyteperil sud na dvorodniesť (nesením odpraviť): odniesť z domu veciodpratať (nesením odstrániť): odpratať smetivynosiťvyvláčiťpovynášaťpovyvláčaťpovyvlačovať (postupne): vynosiť, povyvláčať debny z pivnice; vyvláčiť, povynášať náklad do chaty

2. úradne dať najavo • kniž.: vyriecťvyrieknuť: vyniesli, vyriekli nad ním rozsudok, ortieľvyhlásiťoznámiť: vyhlásiť, oznámiť nové nariadenia

3. porov. chváliť 4. p. vyhodiť 3


vypratať 1. vziať niečo odniekiaľ; tým uvoľniť miesto • odprataťvyprázdniť: vyprace, odprace všetky nepotrebné veci zo skríň; vyprace, vyprázdni zásuvku, izbuhovor. vyramovať: vyramovali celú skriňuvyniesťvyložiťexpr. vyhodiť: vyložiť, vyhodiť haraburdy na dvorodstrániť: odstrániť sneh spred domupovypratávaťpovypratúvaťpovykladaťpovynášať (postupne, viac vecí) • povyprázdňovať (postupne, viac priestorov)

2. p. vyhnať 1; vyľudniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vynášať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho) nesením dopravovať odniekiaľ von: Starý otec vynášal hnoj z maštale. (Janč.) Keď ho vynášali a kládli do auta záchrannej stanice, stálo už okolo množstvo zvedavcov. (Gráf); pren. Zuza vie i z domu vynášať chýr (Vaj.) vyzrádzať; pren. v. niečo na svetlo, na povrch, na verejnosť robiť známym, objavovať, odhaľovať;

2. (čo, koho) nesením dopravovať niekam do výšky, nahor: Drevo sa muselo vynášať z doliny na kopce. (Tomašč.); pren. Vietor česal lístie zo stromov a vynášal do výšky. (Urbk.)

3. (čo) úradne vyhlasovať, oznamovať; vravieť, hovoriť: v. zákon, rozsudok, súd, nariadenie, rezolúciu; Reč moja nech nie je vynášaná jazykom váhavým. (Fig.)

4. poskytovať, dávať, niesť, prinášať úžitok, zisk, prospech: Pamiatkové obchody vynášali. (Žáry) Čoho sa chytí, všetko mu vynáša. (Karv.)

5. zastar. mať istý rozsah, veľkosť, mieru; činiť, obnášať: Obligácie vynášajú 1500 zlatých. (Chal.) Koľko vynáša vaša požiadavka? (Kuk.)

6. (koho, čo) chváliť, velebiť, vychvaľovať: Keby si videl moju Žofu, napľul by si na všetky, čo si ich prv vynášal. (Kuk.) Vynášal prednosti gazdovania svojho otca. (Žáry); expr. v. niekoho (niečo) do neba, do oblakov veľmi, neprimerane chváliť;

7. (koho, čo) privádzať, dvíhať na vyššiu úroveň (kvalitatívnu, mravnú): Pieseň vynáša človeka nad obzor každodennosti. (Kal.) Čo však Belančiakov vynášalo nad ostatných, to boli kone. (Zgur.) Lenin vynáša Rusko k najvyššiemu cieľu. (Fr. Kráľ)

8. geom. v. úsečku odmeriavať a prenášať, nanášať;

dok. vyniesť

|| vynášať sa

1. (nad koho, nad čo, čím i bezpredm.) vypínať sa, chváliť sa, vychvaľovať sa, povyšovať sa: Nechce sa vynášať nad hostí. (Kuk.) Mohla sa však i bohatstvom vynášať. (Kuk.) Len sa mu ty pekne prisľúb, nevynášaj sa, buď pokorná. (Greg.)

2. kniž. zastar. pohybovať sa smerom hore, dvíhať sa (obyč. pren.): Túžby sa jeho vynášajú v život vyšší prudkým letom. (Sládk.) Samé slovkoona“ sa mu pred dušou jeho vynášalo. (Kal.);

dok. k 2 vyniesť sa


vyniesť, -nesie, -nesú, -niesol rozk. -nes dok.

1. (čo, koho) nesením dopraviť odniekiaľ von: Iba oni dvaja vyniesli z fabriky dve pušky. (Tat.); v. niekoho na nosidlách, na márach; pren. Miško, ten vám z domu nič nevynesie (Laz.) nič nevyzradí; pren. v. niečo na svetlo, na povrch, na verejnosť urobiť známym, objaviť, odhaliť

hovor.

2. (čo, koho) nesením dopraviť niekam do výšky, nahor: v. niečo na povalu, na vežu; Schytil Judku na ramená a vyniesol na rušeň. (Vaj.)

3. (čo) úradne vyhlásiť, oznámiť; povedať, vyriecť: v. rozsudok, zákon, nariadenie, súd; Barbora vyniesla sentenciu, že je žobrák. (Barč)

4. (čo) poskytnúť, dať, priniesť úžitok, zisk, prospech ap.: Záhrada by vyniesla veľký osoh, ale ja sa do toho nerozumiem. (Kuk.) Tie pesničky im museli vyniesť kopu peňazí. (Karv.) Jeho málovravnosť vyniesla mu len chlad. (Sev.)

5. zastar. (čo) dosiahnuť istý rozsah, mieru, vydať: To vynesie dobrých sto míľ do Kocúrkova. (Chal.)

6. (koho, čo) veľmi pochváliť, vychváliť: Dnes ťa vynesú, zajtra spália prorockým hlasom. (Lajč.)

7. (koho, čo) priviesť, pozdvihnúť na vyššiu úroveň (kvalitatívnu, morálnu ap.): Chcel deti vyniesť za každú cenu i rozhodol sa, že bude ľstivý. (Vám.) Vyniesli ho (národ), ale nevykúpili. (Taj.)

8. (čo) pri hre v karty vyhodením karty začať novú hru al. jej úsek: Prečo si nevyniesol holby? (Kost.)

9. geom. v. úsečku odmerať a preniesť, naniesť;

nedok. vynášať

|| vyniesť sa

1. vzniesť sa, dostať sa hore: Slnce sa vynieslo nad hory. (Hor.)

2. expr. vyjsť odniekiaľ: Hreščovi naozaj nič nezostávalo, len sa vyniesť, kade prišiel. (Taj.);

nedok. k 1 vynášať sa

vyniesť dk koho, čo
1. nesením dopraviť niekoho, niečo von: kteryz propite penize wen moczy s krczmy wynese, ma ge troynasob platiti ( 1455 ŽK); Jan strczil (Gajdoša) do ribnika, abi klobukj vinesel, ale on se meczitim utopil (LIPTOV 1634); chlapecz wolaczuo winesel z pinwicze pod dolomanom (ILAVA 1646); gestliby kteri spolubrat kožu mokru na prodag winiesol, aby bola confiscowana (CA 1705); ohen gsa bou strhou a pany matka nisst newinesucz, z domu sweho wibehla (FOLKUŠOVÁ 1719)
F. v. najavo, nazjavne, na svetlo, von zverejniť, prezradiť niečo: slibugeme, že žadne wecy potagemne, ktere se w stole radnem dokonawagj, wen nazgewno newyneseme; ja prysaham, ze rady tagemne, ktere od poctjweho uradu slychat budem, nygaku nagewo newynjesjem (RUŽOMBEROK 1642; 1718); eruere ex tenebris: na swetlo wynésti (KS 1763); proferre: wygewiti, wen wynésti (CL 1777); nohu v. odísť: takowá byla powetri prudkost, že žáden s palácu nohu winesti any nemóhl (PeP 1771); čo powgem o tych (kresťanoch), kteri ledwi nohu winesu s kostela, guz opet do predesslych (hriechov) upadagu (SJ 18. st)
2. nesením dopraviť niekoho, niečo hore: Kristus odsuden bil na smrt a to sice, abi si sam križ na horu Kalwarsku winesel (CP 1757); když pred gjdlem začal (Anton) modlidbu wikonáwat, byl w duchu witrhnuti a na wisokost wineseni (VP 1764); (Samson) yuss brani medene z mesta na wrch winesel (MiK 18. st); Samson y branu mesta Gazy wjlomil a z weregmj na horu nekteru wjnesel (CS 18. st)
3. (úradne) nechať vyhlásiť, oznámiť niečo: pan comisiu na nas y na okolnie dedjnj winiesol (s. l. 1714); contra vel secundum aliquem decernere: ortel wynesti (WU 1750); tak potomne s spoluprisedjcymi starssjmi maystry ortjel winesli (CA 1791)
4. vyriecť, vysloviť niečo: takowu summu nepoložyl tento Thomas Stank, winiesol gest gmenowani Matthias (P. ĽUPČA 1630); poručili pri prwssem sudu, aby sme hodnowerne swedectwy wyngesly (KRUPINA 1743); pan Slovačzek od mgesta bil vislany, aby nečo naproty mne winesty mohl (SKALICA 1749); ten, genž ge čitá, nech násled winese (BPr 1787)
5. priniesť osoh, prospech: (rolu) poruczim manzelcze, yako bude muocy na wedssj summu winesty a odprodaty (ŽILINA 1663); gine dari winesu na sesdesat zlatich (JASENICA 1704); kolik Ssebo Kaprjk interesu na rok dati musy, potem kolik ten interes za 12 rokuw wynese (LU 1775)
6. mať rozsah, mieru: dawky a odplacania stolične na mnoho penize se winesly (SPIŠ 1696); weselga swym nakladkom wlasnym, ktery sa na fl 8 wynesel (KOŠECA 1746); može pod dobrym svedomim zeznat všecka obec, že ho takoveho obilia vynesli na čtyristo meric (VAVREČKA 1775 LP); geden pár rukawíc zimních na roki dwa za zl 1 na rok winese 30 gr (BPr 1787); nepochibne welike su to sskodi, ktere kdibi cžlowek pocžitowal, na mnoho tisic bi winesly (Káz 18. st)
7. vydedukovať, vyvodiť niečo: ňemohél jsem jinšé viňésť jak, že kďibi nástroj ten Hadixa bila pojedla, ona bi bila tak pochoďila (BR 1785); která biskupuw moc w čem stogí s teho, čo w (paragrafe) X. rečeno gest, winesťi múžess (BPr 1787); v. sa
1. pohybom sa dostať, premiestniť smerom hore: sme ysly dole potuczkom powise mostu az sme se winesly na wrchy (TRENČÍN 1635)
2. odísť, vysťahovať sa: Christophorus ze wssech cyrkwi wistaupyl a z swjmi wecmi se winesl (ZVOLEN 1634); on se ze swyho domu wynesl (AP 1771)
3. prestať sa rozmnožovať: samička na wynatažené husté bjle plátno musý se položit, kde ona hned bude nesti, když se guž wynese, potom skape (BiN 1797)

Zvukové nahrávky niektorých slov

nám vyniesol päťdesiattisíc dolárov nous a valu cinquante mille dollars
vynesú podľa neho rozsudok ils appliquent la sentence

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu