vyňať -jme -jmú dok.
1. vybrať (význ. 2): v. očko z prsteňa; v. obličku vyoperovať
2. vyčleniť (zo súvislosti): v. citát z kontextu; v. číslo pred zátvorku
3. vylúčiť (význ. 1), vynechať: v. spod obvinenia;
nedok. vynímať -a;
nevynímajúc, nevynímajúc z toho predl. s A vyj. zahrnutie, spolu s, vrátane: všetci sú pozvaní n. (z toho) bývalých zamestnancov
// vynímať sa javiť sa (nápadnejšie), vynikať: pekne sa v.
vynímať -ma -majú -maj! -mal -majúc -majúci -maný -manie nedok.
vynímať sa -ma sa -majú sa -maj sa! -mal sa -majúc sa -majúci sa -manie sa nedok.
nevynímajúc, nevynímajúc z toho ↗ vynímať
blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskať • blyšťať sa • lesknúť sa • ligotať sa • expr.: blyskotať (sa) • bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slza • žiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiari • zried. jasať sa (Timrava, Rázus) • trblietať sa • jagať sa • jagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajú • skvieť sa • svietiť • svietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotou • striebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazero • perliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlí • belieť sa • prebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokrásky • vynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí víno • horieť (o očiach): oči mu horia radosťou
p. aj hrať 3
2. p. chváliť sa
vynikať 1. prejavovať vo veľkej miere kladné vlastnosti, vysokú úroveň v niečom (v porovnaní s inými) • excelovať: žiak vyniká, exceluje v matematike • prečnievať • prevyšovať • presahovať: v škole prečnieval, prevyšoval, presahoval všetkých • zastar. predvodiť (Hurban, Vajanský) • vyznamenávať sa: v zápase sa najviac vyznamenával brankár • viesť (mať postavenie): v kolektíve vedie nad všetkými • fraz.: viesť prvé husle • hrať prím (byť prvým) • hovor. blýskať sa • expr. žiariť: blýska sa vedomosťami; ako herečka žiari
2. javiť sa očividnejším, badateľnejším v porovnaní s niečím • vynímať sa • byť nápadný: vynikala, vynímala sa svojou výškou; byť nápadný sviežou farbou • kniž. skvieť sa: domácnosť vyniká, skvie sa čistotou
vynímať porov. vybrať 2
vynímať sa p. vynikať 2
vyňať, vyjme, -mú, vyňal, vyňatý, rozk. vyjmi dok.
1. (čo) vziať, vybrať, dať odniekiaľ von: Vyňal z vrecka vesty hodinky. (Zúb.) Ivan vyjme fajku z úst. (Heč.)
2. (čo) odstrániť odniekiaľ: v. smeť z oka, v. obličku; Chce o veci chladne uvažovať, ale sťaby mu bol ktosi mozog z hlavy vyňal, je prázdna. (Urb.)
3. (koho, čo) vylúčiť z nejakého opatrenia al. tvrdenia ap., urobiť výnimku s niekým, pri niečom: Seba vyňala spod obvinenia. (Kuk.) Z toho všetkého bol Vuk vyňatý. (Hor.);
nedok. vynímať
|| vyňať sa zried. vylúčiť sa z nejakého opatrenia, urobiť výnimku pri sebe: Či ty jediný chcel bys’ sa vyňať spod zákona? (Kuk.)
vynímať, -a, -ajú nedok.
1. (čo) vyberať, brať, dávať odniekiaľ von: Zo stolíka vyníma fotografiu. (Kuk.)
2. (čo) odstraňovať odniekiaľ: v. niekomu obličku, žalúdok;
3. (čo) uvádzať, citovať istý výňatok z nejakého spisu, z reči: Vynímame z neho (z referátu) niekoľko konštatovaní. (Mráz)
4. (koho, čo) vylučovať z nejakého opatrenia al. tvrdenia, robiť výnimku s niekým, pri niečom: Ondrej začal zaznávať život a nevynímal z toho ani seba. (Krno) V celej dedine niet človeka, nevynímam ani pána richtára, ktorý by ho po mene znal. (Kuk.);
dok. vyňať
|| vynímať sa
1. byť nápadný, bádateľný, vynikať: V celom zástupe vynímali sa ako biele vrany traja starci. (Zúb.) Anna nápadne vynímala sa zovňajškom. (Gab.)
2. zried. robiť výnimku pri sebe, vylučovať sa z niečoho: Nevieme udrieť na pravý, živý nerv ľudu. Ja sám nevynímam sa. (Vaj.) Nuž veď sa len rátaš i ty medzi nás? A či sa vynímaš? (Kuk.);
dok. k 2 vyňať sa
vynímať ndk čo 1. dávať von, vyberať, vyťahovať niečo: potom wytahuge, wynjma (kováč železo) klijsstěmj, klade na nakow a kuge (OP 1685); pacholkom, čuo klincze winimali, drewo rezali a walali, fl 1, d 38 (ŽILINA 1718); depromo: wynjmám, beru wen (WU 1750); welebná swátost nehodne prigatá z úst mrtwého gse winnima (PeP 1771) F. napomina Kristus takowjch pokritcuw, abj negprwe brwno z oka sweho wjwrhlj, a tak potomne y mrwu z oka bratra sweho wynimalj (CS 18. st) naprávaj najskôr svoje chyby, až potom kritizuj druhých 2. odstraňovať odniekiaľ niečo: vdelag čepyk z boraxu a do luna wstrč, plod mrtwy y take lúže winyma (HL 17. st); eviscero: wytahugi strewa, strewa wynjmati (WU 1750); spicula vellere: strylki wynjmati s tela; exosso: kosti wybjrám, wynjmám (KS 1763) 3. citovať, uvádzať z knihy al. spisu niečo: exigno: wypjsugem, wynjmám s knjhi (KS 1763) 4. vylučovať z nej. opatrenia, robiť výnimku pri niečom, niekom: gestly by sie w tom (Svätojánski a Svätojurskí) vhodyty nemohly, tehda at ge pustie pod pastwu, wynema predreczena panske try zahrady (L. JÁN 1480 SČL); any w orany zemy, any ginimy robotamy nepowiny su (Bystričania) robit, winimage gedine to, cso se wina skladaty a nakladaty na zamku doticse (P. BYSTRICA 1506); ya manzielowi swemu nycz newynimagicze, grunthownie poruczugi (ŽILINA 1565); statek mug porucjm na mé dedice, aby geden tak toho vczastny byl, yako druhj, žadneho newynjmagjce (ZVOLEN 1589); gestly by se nassiel z mystruw, ktery by newandrowal, ma se ustanowytj pred czech, newynimagjcze y mystrowskjch synuw (CA 1601); od ginssych pak dawek sedlakuow nassich winimáme (BYTČA 1619); w teg wecy Jana Nawca y geho syna prawo wen winima a purguge (NIŽNÁ 1635) zbavuje viny; gestli starcy se potkli proto, že lyde byli, aňy ga seba newinýmam (PP 1734); zeman wystupek swúg uznal, ženu ze wsseg winy winymal, sobe toliko obtežuicze (PeP 1770); (Boh) wssechnech laskawe na milost prigjma, osobu žadneho naskrz newinjma (MVP 18. st); vynímávať frekv k 4: excipere: wynjmáwati (PD 18. st); vynímať sa ndk vylučovať sa z niečoho: nenasledugme farizeuw, kterj w sobe dufalj a ginich potupowalj, ale radnegi publikana, kterj se newjnimal z losu hrissnikuw (CS 18. st)