Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vynoriť dok. vysunúť, zdvihnúť nad hladinu: v. hlavu z vody;

nedok. vynárať -a

// vynoriť sa

1. vystúpiť nad hladinu: potápač sa v-l

2. nečakane sa objaviť: z hmly sa v-lo auto

3. kniž. náhle sa vyskytnúť, prejaviť sa: v-li sa nečakané problémy;

nedok. vynárať sa

vynárať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie, vynorovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok.

vynárať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa, vynorovať sa -ruje sa -rujú sa -ruj sa! -roval sa -rujúc sa -rujúci sa -rovanie sa nedok.

vynárať sa, vynárať p. vynoriť sa, vynoriť

vynoriť sa, -í, -ia dok.

1. zdvihnúť sa nad hladinu niečoho, vystúpiť nad hladinu: utopenec sa vynoril; Musel by byť čln taký, že by sa bolo možno v ňom ponoriť i vynoriť. (Hor.)

2. (odkiaľ, z čoho) náhle sa objaviť, zjaviť, odniekiaľ vyjsť, vystúpiť: Spoza húštiny vynorí sa šedivá postava človeka. (Al.) Čiasi ruka, ozbrojená kosou, vynorila sa z húfu. (Chrob.); mesiac sa vynoril spoza mrakov;

3. kniž. objaviť sa, ukázať sa; vyskytnúť sa: V pohľade sa mu vynoril smútok. (Tat.) Vynoril sa mu obraz z detstva. (Krno); vynorili sa nedostatky, problémy; Vpraví sa do všetkých povinností, aké sa jej len vynoria v obchode či v gazdovstve. (Ráz.);

nedok. vynárať sa, -a, -ajú i vynorovať sa, -uje, -ujú

|| vynoriť zried. (čo z čoho) vysunúť nad hladinu vody: Kotvu vynoril z bystriny. (Vaj.);

nedok. vynárať i vynorovať

vynárať sa ndk nečakane sa objavovať: tu se sprawedliwe winaraju one slowa sprawedliwej dokonalosti (SJ 18. st)