Slovenské slovníky

chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sa • byť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje deti • byť hrdý • hrdiť sa • kniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkom • expr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťami • vychvaľovať sa • vystatovať sa • hovor. expr.: vyťahovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • expr.: chlapiť sa • blýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazí • zried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé) • chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastá • zastar. veličiť sa (Šoltésová) • kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvý • expr.: nafukovať sa • naparovať sa • prtošiť sa • hrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnú • expr.: rozdrapovať sa • nadrapovať sa • rozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzoval • zried. pechoriť sa

chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhy • vynášať • vyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkých • kvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovca • prichvaľovať si • pochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenku • expr. ospevovať • hovor. expr.: spievať • básniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajine • kniž.: velebiť • zvelebovať • glorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkov • okiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstaveného • stavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonu • kniž. žehnať: žehnať náhode

2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Boha • kniž.: velebiť • blahoslaviť • blahorečiť • dobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kriste • kniž. zastar. chválorečiť

klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebety • expr.: roznášať • rozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedine • hovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotať • šepkať • šeptať • šuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličo • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohovárať • osočovať • expr. očierňovať • hovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou

2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželky • expr.: tárať • trepať • trkotať • drkotať • krákoriť • subšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú noc • expr.: rapotať • ľapotať • lalotať • tliapať • klekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)

nosiť opakovane, často niesť • znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupy • expr.: vláčiť • teperiť • terigať • redigať • redikať • trepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvora • expr.: zvláčať • zvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlne • roznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštu • vynášať (nosiť von al. hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalu • kraj. nanášať

p. aj niesť

pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšný • byť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenie • vystatovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • hovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkami • chvastať sa • kniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotku • chváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodom • vychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitosti • expr.: nafukovať sa • fúkať sa • nadúvať sa • naparovať sa • prtošiť sa • nár. šušoriť sa • hrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrá • zakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdý • hrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiť • kniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťami • byť pyšný • blýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťami • chváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami

velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv • kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Boha • oslavovať • chváliť • vychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudu • kniž.: blahorečiť • blahoslaviť • dobrorečiť • chválorečiť • glorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbách • spievať • hovor. expr. básniť • kniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhy • vynášať • vyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom

vynášať sa p. chváliť sa

vynášať 1. p. nosiť 2. p. chváliť 1 3. p. klebetiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

vynášať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho) nesením dopravovať odniekiaľ von: Starý otec vynášal hnoj z maštale. (Janč.) Keď ho vynášali a kládli do auta záchrannej stanice, stálo už okolo množstvo zvedavcov. (Gráf); pren. Zuza vie i z domu vynášať chýr (Vaj.) vyzrádzať; pren. v. niečo na svetlo, na povrch, na verejnosť robiť známym, objavovať, odhaľovať;

2. (čo, koho) nesením dopravovať niekam do výšky, nahor: Drevo sa muselo vynášať z doliny na kopce. (Tomašč.); pren. Vietor česal lístie zo stromov a vynášal do výšky. (Urbk.)

3. (čo) úradne vyhlasovať, oznamovať; vravieť, hovoriť: v. zákon, rozsudok, súd, nariadenie, rezolúciu; Reč moja nech nie je vynášaná jazykom váhavým. (Fig.)

4. poskytovať, dávať, niesť, prinášať úžitok, zisk, prospech: Pamiatkové obchody vynášali. (Žáry) Čoho sa chytí, všetko mu vynáša. (Karv.)

5. zastar. mať istý rozsah, veľkosť, mieru; činiť, obnášať: Obligácie vynášajú 1500 zlatých. (Chal.) Koľko vynáša vaša požiadavka? (Kuk.)

6. (koho, čo) chváliť, velebiť, vychvaľovať: Keby si videl moju Žofu, napľul by si na všetky, čo si ich prv vynášal. (Kuk.) Vynášal prednosti gazdovania svojho otca. (Žáry); expr. v. niekoho (niečo) do neba, do oblakov veľmi, neprimerane chváliť;

7. (koho, čo) privádzať, dvíhať na vyššiu úroveň (kvalitatívnu, mravnú): Pieseň vynáša človeka nad obzor každodennosti. (Kal.) Čo však Belančiakov vynášalo nad ostatných, to boli kone. (Zgur.) Lenin vynáša Rusko k najvyššiemu cieľu. (Fr. Kráľ)

8. geom. v. úsečku odmeriavať a prenášať, nanášať;

dok. vyniesť

|| vynášať sa

1. (nad koho, nad čo, čím i bezpredm.) vypínať sa, chváliť sa, vychvaľovať sa, povyšovať sa: Nechce sa vynášať nad hostí. (Kuk.) Mohla sa však i bohatstvom vynášať. (Kuk.) Len sa mu ty pekne prisľúb, nevynášaj sa, buď pokorná. (Greg.)

2. kniž. zastar. pohybovať sa smerom hore, dvíhať sa (obyč. pren.): Túžby sa jeho vynášajú v život vyšší prudkým letom. (Sládk.) Samé slovko „ona“ sa mu pred dušou jeho vynášalo. (Kal.);

dok. k 2 vyniesť sa

vyniesť, -nesie, -nesú, -niesol rozk. -nes dok.

1. (čo, koho) nesením dopraviť odniekiaľ von: Iba oni dvaja vyniesli z fabriky dve pušky. (Tat.); v. niekoho na nosidlách, na márach; pren. Miško, ten vám z domu nič nevynesie (Laz.) nič nevyzradí; pren. v. niečo na svetlo, na povrch, na verejnosť urobiť známym, objaviť, odhaliť

● hovor.

2. (čo, koho) nesením dopraviť niekam do výšky, nahor: v. niečo na povalu, na vežu; Schytil Judku na ramená a vyniesol na rušeň. (Vaj.)

3. (čo) úradne vyhlásiť, oznámiť; povedať, vyriecť: v. rozsudok, zákon, nariadenie, súd; Barbora vyniesla sentenciu, že je žobrák. (Barč)

4. (čo) poskytnúť, dať, priniesť úžitok, zisk, prospech ap.: Záhrada by vyniesla veľký osoh, ale ja sa do toho nerozumiem. (Kuk.) Tie pesničky im museli vyniesť kopu peňazí. (Karv.) Jeho málovravnosť vyniesla mu len chlad. (Sev.)

5. zastar. (čo) dosiahnuť istý rozsah, mieru, vydať: To vynesie dobrých sto míľ do Kocúrkova. (Chal.)

6. (koho, čo) veľmi pochváliť, vychváliť: Dnes ťa vynesú, zajtra spália prorockým hlasom. (Lajč.)

7. (koho, čo) priviesť, pozdvihnúť na vyššiu úroveň (kvalitatívnu, morálnu ap.): Chcel deti vyniesť za každú cenu i rozhodol sa, že bude ľstivý. (Vám.) Vyniesli ho (národ), ale nevykúpili. (Taj.)

8. (čo) pri hre v karty vyhodením karty začať novú hru al. jej úsek: Prečo si nevyniesol holby? (Kost.)

9. geom. v. úsečku odmerať a preniesť, naniesť;

nedok. vynášať

|| vyniesť sa

1. vzniesť sa, dostať sa hore: Slnce sa vynieslo nad hory. (Hor.)

2. expr. vyjsť odniekiaľ: Hreščovi naozaj nič nezostávalo, len sa vyniesť, kade prišiel. (Taj.);

nedok. k 1 vynášať sa

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

vynášať ndk čo
1. nesením dopravovať niečo von: šafar kuchynske potrawy ze spižerne winassj (KoB 1666); (Hyžovský) wyznal, ze piwnice w meste otwaral a wen wyno toczil a wynašal (KRUPINA 1683); kdi hamer se oceluge, prichadzi robotnikom za to den 48, pakli tess y zelezo winassegi, tedi den 60 (CA 17. st); hnog ze stawenga nacim winasat na plac (M. KAMEŇ 1713); pacholkom dwom, čuo prst winassali a tretimu, čuo drewo rubal, den 12 (ŽILINA 1718); nagali sme sichtnika, cuo winassal wen tu zem, cuo sa preduch wikopal meskeg piwnicj (KRUPINA 1723)
L. v. najavo, na svetlo, na číry deň, von zverejnovať, prezrádzať niečo: slybugem wernost we wssem zadrzety, raddy spoleczne tagemne nagewo newynassety (RUŽOMBEROK 1718); predikatorowe omrzljmi sskrekmi k hnewu popodzugu proti tym, kterj na čjri den winássagu gegjch podwodne kumssti (PP 1734); (majster) napomenuti gest, aby weci, ktere w poctywem cechu se konagu, wen newinassel (CA 1778)
2. nesením dopravovať niečo hore: ambra wecz wonna, ktera z hlubokosty morske z skaly wichazy a silnym hnutim more na zwrssek wody winassy se yako niakowa huba (HL 17. st); burka na mori powstawa, když se wlny morske do huri, gako w negake wisoke waze wizdwihugu a winassagu (SJ 18. st);
x. pren v. do neba, k nebu, chválami vychvaľovať: kupcý winassagj do nebe swe wecy kupecke (SK 1697); diablowe mne welice wichwalowali a až k nebi winassali bi we mne peychu (VP 1764); rimane nad ginich swich bohow chwalamy winassaly (MiK 18. st);
x. pren náb angelowe duse ze zeme winassagi do nebe (Káz 18. st)
3. (úradne) vyhlasovať, oznamovať niečo: kdi w naboženstwý rozepre neb hadany wzniklo, musily knezowe a zwlasste neywissy knez sud winasseťy (TP 1691); Krystus saud podle prawdy wynasseti bude (SP 1696); na sebe y na naboženstwy kacirske klatbu wynassjme (CA 18. st); mluwte prawdu, každy z bližnim swjm, a pokognj sud wynassegte (CS 18. st)
4. vyriekať, vyslovovať niečo: zbiragj se proti mne mocni, ay cot wynassegj usti swymi (SP 1696); declamito: reč hlasem promluwám, wymluwám, wynássým (WU 1750); profero: wynássám, wyslowugem (KS 1763); condemno: sentencyu vynássim (LD 18. st)
F. v. reč srdca dvojitého byť falošný: mluwy geden každy s bližnjm swym rty ulysnymi, srdce dwogjteho reč wynassegi (SP 1696)
5. prinášať úžitok, prospech: wyra dobre skutky plody a wynassa (ŠV 1675); wec ta tolik wynássela, co wynásseti musý (PrV 1767); winecháwám utratj na lúki, které mnohím mnoho winássagú (BPr 1787); ktereho dreva každa saha nam vynaša manuale den 15 (ORAVA 1795)
6. mať určitý rozsah, mieru, merať, zahŕňať, obnášať: to w tey wsseckey summe zwrchu položeney, ktera se wynassi na fl 330 (P. ĽUPČA 1597); tak vynaši se dluch v sume fl 53 (BOJNICE 1614 U 2); prespolnych dluhy ty winassegy se in florenos 502 (ŽILINA 1618); kterj takowu utratu prevedje a na kolko sze budje winassat, at w takoweg summe uziwa (DEŽERICE 1739); dluhost (hada) tri cele rify winassela (VP 1764)
7. dedukovať, vyvodzovať niečo: gestliže kat aneb krčmár o Boskich wecech prawdu powy, z toho se newinássi, že ge od Boha powolanj na wčeny (PP 1734) nevyplýva; wyno toto swatojanske wyno lasky, uprymnosty a gednoty gest, a to syce odtad wynassam, nebo Duch Swaty winu sa prypodobnuge (SKá 1760); pod krátkím časem z predloženích sebe otázek a i ze samího jéj obličeja vimášal, že bi rada z vezní svého bila vislobozená (BR 1785); s tégto tak utwrzenég prawdi nasledugíce winášíme zawírki (BN 1790)
8. vypúšťať, vyháňať výhonky: rozchodnyk roste pusstiege od sebe, co čerwyky tluste zhuru z zwrchu žluty kwet wynassj (HL 17. st); rericha wetwicek pry wrchu mnozstwy winassi (MT 17. st)
9. čo čím nanášať vrstvu niečoho na niečo: robotnikom, ktery ten sklep hlinou winassaly y wimaczuwali, fl 1, d 44 (KRUPINA 1711); -avať frekv k 1: efferre: wynássáwati (PD 18. st); vynášať sa dk
1. vznášať sa: hribi dimú a ohnúw wynássali se až k oblakum (PT 1778); oblakj nechodia po zemj, ale zhuru se wjnassegy k nebj (CS 18. st)
2. nadraďovať sa, vychvaľovať sa: takoweho kazatele bychom nechwalyly, nybrž geho za nemudreho pocžtly proto, že se sem nade wsseczkny gyne wynassy (ŠV 1675); yakym swedomym, čloweče, nad gine se wynassiss (SP 1696); wrchnost swetska abi w urade pichu pred seba nebrala, nad lidi ginssich se newinassala (MS 1758); extollere animum: wynássati se, naduwati se (KS 1763)
F. čim se kdo wižssj wynassi, tým pad geho býwa težssi (SiN 1678) o veľkých nereálnych ambíciách, kto vysoko lieta, hlboko padá

Zvukové nahrávky niektorých slov

vynášať:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

ktorý mi dosť vynáša ≈ qui me rapportent assez
vynášala do neba nevinnosť ≈ elle célébra l'innocence

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

aby vynášali z nemocnice ≈ aby z nemocnice vynášeli
a vynášali na stavbu ≈ a vynášely na stavbu
by potom ráno vynášal ≈ by potom ráno vynášel
horlivca — horlivosť mu vynášala ≈ horlivce — horlivost mu vynášela
Keď som vynášal popol ≈ Když jsem vynášel popel
robotníci vynášali z útrob ≈ dělníci vynášeli z útrob
Už včera vynášali zozadu ≈ Už včera vynášeli zezadu
že spoločnosť Infineon vynášala ≈ že společnost Infineon vynášela
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

chvíli, keď ho vynášali ≈ when they carried him
ľudí, ktorí vynášajú rozhodnutia ≈ people who run things
rečou, v ktorej vynášal ≈ speech in which he
tu vynášalo, prečo by ≈ place pay then why
vo vedrách vynášala na ≈ buckets of ooze into

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu