Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vymerať -ia dok.

1. meraním určiť (rozmery, polohu ap.): v. rozlohu ihriska, v. základy

2. úradne určiť, vymedziť (výšku, rozsah): v. trest, poplatok, dôchodok

3. časovo vymedziť, určiť: čas v-ný na štúdium;

nedok. vymeriavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vymerať ‑ia ‑ajú dok.

vymerať -ria -rajú -raj! -ral -rajúc -raný -ranie dok.

určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má staraťustanoviťadmin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomnéhopovedať: povedať cenu domupredpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientoviindikovať: indikovanie liečbyustáliť: výšku poplatku už ustálilideterminovaťpodmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréningvymedziťdelimitovaťvymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnostidefinovať (určiť definíciou) • vykázaťprideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadukniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rokudať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smeroznačiť: označiť miesto stretnutiakniž. predznačiťvyznačiť: život mu predznačila matkina smrťorientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západvyhradiťrezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostíohraničiťobmedziťkniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdynominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstvavymenovaťkniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný ministerkniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

2. usmerniť na istý cieľ • adresovaťorientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smeromzacieliťzamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeživenovať: program venoval deťom

3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvooznačiť: vinníka už označilivyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho


vymerať 1. p. zmerať 1 2. p. určiť 1


zamerať 1. meraním určiť: zamerať cieľ streľbyvymeraťvymedziť: vymerať, vymedziť rozlohu pozemku

2. sústrediť pozornosť na niečo • zacieliť: cvičenie zamerať, zacieliť na posilnenie svalovzried. zamieriť: zamieril pozornosť na náprotivný obloknamieriť (usmerniť istú činnosť): namieril prejav proti opozíciiorientovať: výskum orientovať iným smeromusmerniťupriamiť: svoj záujem usmernili, upriamili na mladších čitateľovobrátiť (pozornosť, záujem) • vyrátaťvypočítať (v spoj. vyrátať, vypočítať niečo iba na efekt)


zmerať 1. meraním zistiť rozmery, intenzitu, mieru a pod. • odmerať: zmerať, odmerať záhradu, teplotu dieťaťa, vzdialenosťvymerať: vymerať plochu, šírkupremerať (dôkladne al. znova zmerať): premerať izbu, veľkosť šiatpoodmeriavaťpopremeriavať (postupne, viackrát)

2. skúmavo pozrieť na niekoho • premeraťodmerať: nepriateľsky ma zmeral, premeral, odmeral od hlavy po pätyprezrieťhovor. obkuknúť: kriticky ho prezrel, obkukolexpr. popremeriavať (viackrát, dôkladne): zrakom popremeriavať prítomných

3. p. zhodnotiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vymerať, -ia, -ajú dok. (čo)

1. meraním zistiť veľkosť, rozmery niečoho: Vymeral rakvu presne s rutinou odborníka. (Barč.) Vymerali skalnú plochu úšustu. (Fel.) Vymerala vzdialenosť skoku. (Gráf)

2. úradným výnosom, výmerom určiť, stanoviť: v. trest, pokutu, clo, poplatok, daň;

3. dopredu určiť, stanoviť, vymedziť: Gazda vozí štrk na jemu vymerané miesto. (Kuk.) Hore-dolu chodiac, trávili čas vymeraný im na stráženie. (Jégé) Tesná forma, ktorú mu autor vymeral, nedala sa rozviť v umelecké dielo. (Vlč.) Všetko išlo vymeraným chodom. (Jes-á)

4. zastar. podľa miery rozdeliť, vyčapovať: Tri sudy vína som vymeral. (Kuk.) Krčmársky kráľ vymeria dávku volebného kvitu. (Ráz.);

nedok. vymeriavať, -a, -ajú

vymerať dk
1. čo meraním určiť veľkosť, rozmery niečoho: tu roly za Wahom sem wimeral dwesto stopagi a dwaczet (ŽILINA 1601); synowy memu wymeraly sme ssnurou tretu čast placu (MALATÍNY 1654); tesar roztáhel ssňuru mjrnú, wymeral gu z uhelnicu (KB 1757); mlinar provent mlinskj ročni powinen bude wimerat a odat (KRUPINA 1736) odmerať; prečo swatemu Yanowy prikazano bilo, abi chram boži spolu ze wssemy pritomnymy wimeral (MS 1758); mensurabilis: wymerny, čo se merati a wymerati može (KS 1763); naposledy se ma chmel wimeratj a do čistich skrin wsipat (NN 18. st)
2. admn čo (úradne) určiť, stanoviť niečo: to jiste mesto zvadlyve boly vymerely tymze hornym pryssom (MARTIN 1579 VZ); chotare co se tkne, ten takowy miti budete, gakowy se w kratkem čase wimeria (BYTČA 1619); aby se tymto swrchu predgmenowanym, ktery na grunte sedia, wymeral dlh sprawedliwy (TURANY 1633); aby naše užitky skrz inžinira bars slavnej stolici vymerane byli (L. SIELNICA 1777 LP); administratorowé rychtarum a dedinským notariussum platy ročité wymeragj (TURIEC 1796)
3. čo vopred určiť, vymedziť niečo: za kteru cztwrtynu polozili f 60 bonae monetae a zalohy bi sobe wimerali (ŽIAR n. H. 1715); meli čas ku pokanj swemu wjmerenj za čtjricet let (CS 18. st)
4. čo podľa miery rozdeliť, vydeliť niečo: kdy se poczty odbyraly od ffoyta, wymeralo se we mlyne skrz wymerčzych, wsseho vczynylo fl 3, d 20 (ŽILINA 1599); co se meho mecha dotiče, ya sem donesol do stodoly, aby mne wimeral (Jánoš) na siata režj (NIŽNÁ 1635); polcztwrtne gaczmene se wimeralo (S. ĽUPČA 1666); na rozkaz pana rychtara wimerali panowe zarna; wymeral sem gburskej palenki halwy 145 (BARDEJOV 1692); ( 1704); čo od nakladkuw pozustane, s toho stwrta stranka chudobnim ludom wimeraty se ma (PRIEVIDZA 1791); -iavať ndk k 1: mensuro: merám, wymeráwam (KS 1763); jeho (nevolného farára) pak povinnosť bila počtuvať, svetnice vimerávaťi (BR 1785); pan inžinir Čont jak haje panske, tak i chraste tyto vymeraval (ĽUTOV 1798 LP); k 4: laitnantowi, kteri muku wimeriawal messtiakom na pečenia chleba, dalo se mu wina fl 1, d 26 (KRUPINA 1687); Augustini et Klenar, kdy muku wymeryawalj cysarsku, dano na pywo den 10; panu Brezanyimu, čuo owes wymerjawal, daly se bjele cypowky 2 (ŽILINA 1696); ( 1700); ga prisaham, trung k mim rukam zwereny, bez wsselikeho ffalssowany sprawedliwim žajdlem uplně wimeriawat (ZVOLEN 1737); wrchnost vriditj racžila stranj mladczou ten poradek, aby obylja za gich praczu dwanastu mericzu wimerjawalj (Kur 1790)


vymeriavať p. vymerať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu