Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

vymenovať dok.

1. uviesť (v poradí), označiť (menom), menovať: v. hlavné európske rieky; v. všetky možnosti

2. ustanoviť (význ. 2, 3): v-l ho za svojho zástupcu;

nedok. vymenúvať -a, vymenovávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vymenovať ‑uje ‑ujú dok.

vymenovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -novaný -novanie dok.

menovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. i dok. 1. (koho, čo) ▶ uvádzať, uviesť menom, názvom; označovať, označiť menom, nazývať, nazvať: m. obľúbenú pieseň, farbu; menoval lekára, ktorý ho liečil; svedok si neželá byť menovaný; radšej nebudem m., kto tu bol; ťažko m., s kým si rozumiem najlepšie; spomenul nejakých politikov, no nikoho konkrétne nemenoval
2. (koho, čo) ▶ uvádzať, uviesť podľa mena v rade za sebou, vypočítavať, vypočítať: m. svojich priateľov; začala m. rad-radom svoje deti; m. hlavné mestá Európy; menoval autorov a názvy prečítaných kníh; postupne menovala jeho nedostatky; menoval všetky dôvody, prečo nenastúpil do práce
3. admin. (koho (za čo; do čoho)) ▶ z úradného rozhodnutia udeľovať, udeliť niekomu funkciu, úrad al. hodnosť, vymenúvať, vymenovať: menovali ho za riaditeľa, sudcu; prezident menoval nových vysokoškolských profesorov; rektor ho menoval za dekana fakulty; mať oprávnenie m. a odvolávať ministrov; oficiálne m. niekoho do funkcie, do poroty, do komisie; konzul je menovaný vládou do veľkých miest cudzích štátov
opak. menúvať -va -vajú -val: zodpovedných za tento stav nebudeme radšej m.; dok. k 2, 3 ivymenovať

-ovať/613284 2.24: verbá inf. dok. 84644 zachovať/5394 vybudovať/4286 poďakovať/3574 zopakovať/2285 vypracovať/2179 darovať/1805 skontrolovať/1676 pomenovať/1667 zorganizovať/1618 spracovať/1612 zlikvidovať/1234 zrealizovať/1190 presťahovať/1171 vymenovať/1119 pochovať/954 zrekonštruovať/925 zareagovať/900 uchovať/876 odcestovať/843 zorientovať/837 vychovať/829 vybojovať/824 naštartovať/800 skoncovať/771 schovať/764 zaregistrovať/745 vystopovať/678 zabojovať/667 vyvarovať/656 zredukovať/654 vyprovokovať/652 vycestovať/629 ubytovať/606 dopracovať/600 prerokovať/581 skonštatovať/577 zatelefonovať/531 (654/36935)

-vať/817165 2.01: verbá inf. dok. 104102 zachovať/5394 porozprávať/5018 vybudovať/4286 nazvať/3798 poďakovať/3574 zopakovať/2285 vypracovať/2179 pozvať/1828 darovať/1805 skontrolovať/1676 pomenovať/1667 zorganizovať/1618 spracovať/1612 zlikvidovať/1234 zrealizovať/1190 presťahovať/1171 vymenovať/1119 pochovať/954 zrekonštruovať/925 zotrvať/907 zareagovať/900 uchovať/876 vyrozprávať/851 odcestovať/843 zorientovať/837 vychovať/829 vybojovať/824 naštartovať/800 skoncovať/771 schovať/764 zaregistrovať/745 vystopovať/678 zabojovať/667 vyvarovať/656 zredukovať/654 vyprovokovať/652 vycestovať/629 ubytovať/606 dopracovať/600 prerokovať/581 skonštatovať/577 zaspievať/540 zatelefonovať/531 (781/43451)

určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má staraťustanoviťadmin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomnéhopovedať: povedať cenu domupredpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientoviindikovať: indikovanie liečbyustáliť: výšku poplatku už ustálilideterminovaťpodmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréningvymedziťdelimitovaťvymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnostidefinovať (určiť definíciou) • vykázaťprideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadukniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rokudať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smeroznačiť: označiť miesto stretnutiakniž. predznačiťvyznačiť: život mu predznačila matkina smrťorientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západvyhradiťrezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostíohraničiťobmedziťkniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdynominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstvavymenovaťkniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný ministerkniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

2. usmerniť na istý cieľ • adresovaťorientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smeromzacieliťzamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeživenovať: program venoval deťom

3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvooznačiť: vinníka už označilivyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho


ustanoviť 1. úradne, inštitucionálne rozhodnúť o postupe, spôsobe, výsledku niečoho • admin. stanoviť: ustanoviť predpisy, výšku poplatku; stanoviť úradného obhajcuurčiť: určiť náplň práce

2. inštitucionálne dať základ niečomu • utvoriťkniž. konštituovať: ustanoviť, utvoriť novú stranu; konštituovať ústavu, zákonyzaložiťvybudovať (vôbec dať základ vzniku niečoho): založiť, vybudovať družstevnú organizáciuzriadiť (niečo so širším spoločenským dosahom): zriadiť novú školu, pobočku

3. poveriť úradnou funkciou • vymenovať: ustanovili, vymenovali novú vláduadmin. slang. menovať: menovať niekoho za predsedu


uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domuzaviesťpriviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovneumiestiťumiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo

2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiťvoviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácieoboznámiťzoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia

3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybupriviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova

4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehuuplatniť: uplatniť mechanizáciu

5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hrupredviesťzahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniupremietnuť (film)

6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udaťpovedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytkuvymenovať: vymenoval všetky výnimkyspomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípaduzacitovaťodcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politikapoudávaťpouvádzať (postupne)

7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkciedosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníkazastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón


vymenovať 1. uviesť v poradí, označiť menom • menovať: vymenoval, menoval všetkých účastníkov

2. poveriť úradnou funkciou • ustanoviť: vymenovať, ustanoviť členov výboruadmin. slang. menovať: menovanie ministranominovať (vybrať obyč. hráčov, účastníkov): nominovanie hokejistov


vyrátať 1. rátaním, počítaním zistiť, určiť výsledok • vypočítať: ľahko vyráta, vypočíta matematické príkladyvykalkulovať (vyrátať cenu prepočítavaním rozličných údajov): vykalkulovať výrobné nákladyodhadnúť (približne vyrátať, určiť): odhadli, kedy asi vystúpia na vrcholpovyratovaťpovyratúvaťpovypočítavať (postupne, viac položiek)

2. označiť menom pri uvádzaní v poradí • vypočítaťvymenovaťmenovať: vyrátali, vypočítali nám všetky nedostatky; vyrátať, vymenovať, menovať neprítomnýchuviesťpospomínať: uviedla, pospomínala všetky prípady pomoci

3. rátaním, počítaním dať, vyplatiť • vypočítaťodčítaťodrátať: za prácu mi týždenne vyrátal, odčítal mzdu na dlaň

4. p. zamerať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

menovať, -uje, -ujú nedok. i dok.

1. (koho, čo) uvádzať, uviesť, označiť menom; vysloviť meno, pomenovať: m. všetkých svojich priateľov, súrodencov;

2. (koho, čo čím) dávať, dať niekomu al. niečomu meno, volať, nazývať, nazvať: m. niekoho hrdinom; pren. m. veci pravým m-om nezakrývať skutočný stav vecí;

3. (koho; koho za čo, čím) ustanovovať, ustanoviť: prezident menuje ministrov; m. niekoho za správcu;

opak. menúvať, -ajú;

dok. k 1, 3 vymenovať, k 2 pomenovať

|| menovať sa nedok. nosiť, mať meno, volať sa, nazývať sa: Podľa rodu menoval sa Pavel Badáň. (Urb.) K ránu zaspal, ak sa to môže spánkom menovať (Taj.) zaspal slabým spánkom


vymenovať, -uje, -ujú dok.

1. (koho, čo) uviesť, označiť menom, menovať: v. všetkých svojich priateľov, príbuzných; v. uchádzačov, kandidátov; Deti vymenovali celú literatúru. (Jil.)

2. (koho; koho za čo) ustanoviť, menovať: v. niekoho za predsedu vlády, za vyslanca; prezident vymenuje ministrov; v. dakoho za riaditeľa, za svojho zástupcu;

nedok. vymenúvať, -a, -ajú i vymenovávať, -a, -ajú

vymenovať dk
1. koho, čo označiť menom, pomenovať niekoho, niečo: wimenugicze, cso se sesteg csastky (z dôchodku) doticse (P. BYSTRICA 1506); urozenosť geho, pana richtara y všetkich panu, kterich mi nemožeme vimenovat (S. JUR 1666); nominatim appellare: wymenugem (KS 1763); powinosty richtarske sotwy sa wigmenowat mozu (SPIŠ 1785)
2. koho ustanoviť, menovať niekoho: prodere regem: krála wymenowati (KS 1763); gedneho za richtara obec sebe wimenuge (SPIŠ 1785)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vymenovať: →speex →vorbis
alebo môže vymenovať náhradníka ou peut désigner un suppléant
a vymenuje ich predsedov et nomme leurs présidents
a vymenuje jeho zamestnancov et désigne son personnel
vyberie a vymenuje dve sélectionne et désigne deux
vybrať a vymenovať len choisir et désigner uniquement
vymenovali za generálneho tajomníka était nommé secrétaire général
vymenuje dve alebo tri désigne deux ou trois
vymenuje jedného alebo dvoch nomme un ou deux
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu