Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

vymeniť dok.

1. nahradiť niečím iným (toho istého druhu), vystriedať: v. obrus, v. si blúzku, v. súčiastky, olej (v motore)

2. dať jednu vec za inú, zameniť: v. (malý) byt (za väčší), chlapci si v-li autíčka; v. peniaze (v zmenárni); v. si úlohy, skúsenosti; v-li si pohľady pozreli jeden na druhého; s nikým by nev-l je spokojný

3. vystriedať, zameniť (pri prac. činnosti ap.): nemá ho kto v.; stráže sa v-li

4. prevziať (za istých podmienok), vyzdvihnúť: v. záloh, v. balík na pošte

je ako v-ený celkom sa zmenil (v správaní ap.);

nedok. vymieňať -a

// vymeniť sa vystriedať sa (význ. 1, 2): výbor sa v-l; úlohy sa v-li;

nedok. vymieňať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vymeniť ‑í ‑ia dok.; vymeniť sa

vymeniť -ní -nia vymeň! -nil -niac -nený -nenie dok.


vymeniť sa -ní sa -nia sa vymeň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.


vymeniť si -ní si -nia si vymeň si! -nil si -niac si -nený -nenie si dok.

meniť -ní -nia meň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (koho, čo (na čo)) ▶ dávať niekomu al. niečomu iný vzhľad, výzor, tvar, podobu; robiť iným; robiť z niekoho, z niečoho niečo iné: m. zákony; m. zaužívané rituály; m. podmienky dohody; m. hlas robiť hlas hrubším al. tenším; m. krok zrýchľovať al. spomaľovať chôdzu; nebol dôvod m. plány; tréner musel m. zostavu; rekonštrukcia mení celkový vzhľad budovy; plamene menili drevenicu na trosky; mráz mení vodu na ľad; naša história bola často menená a prispôsobovaná politickým zámerom; Ty vôbec nepotrebuješ meniť ľudí a svet. Potrebuješ zrkadlo. [M. Hvorecký]; Meníme prírodu, ignorujeme jej zákony a sme prekvapení, keď našej hostiteľke dôjde trpezlivosť. [HN 2006]
2. (koho, čo) ▶ nahrádzať jednu vec (osobu) inou vecou (osobou), obyč. toho istého druhu: m. prácu, zamestnanie; m. si meno, pas, identitu; m. obvodného lekára; m. svoj postoj, svoje stanovisko k navrhovanej novele zákona; m. rýchlosť, smer, miesto, polohu; hráč chce m. klub; žena často mení náladu; Po krátkom dohovore menia bankovky majiteľov. [P. Pišťanek]
3. (čo (za čo/na čo)) ▶ cielene (ako súčasť pracovných úkonov, normy, zvyku a pod.) nahrádzať nejakú vec takou, ktorá je na to určená, vymieňať, striedať: m. kulisy; m. zimné pneumatiky na letné; m. drevené okná za plastové; m. fľaše v obchode vracať typizované sklené obaly výmenou za potvrdenku o ich cene, odrátateľnej zo sumy nákupu; získané body možno m. za zľavy či darčeky; každý deň si mení ponožky; Pohodlnú asfaltovú cestu meníme za kamenistý lesný terén. [Cs 2008]
4. (s kým) ▶ postupovať niekomu svoje miesto výmenou za jeho miesto (v živote, v práci a pod.): hneď by som s vami menil; nemenil by ani s kráľom; nemenil by s nikým je spokojný so svojím životom; s bratom by som veru nemenila nechcela by som byť na bratovom mieste; Rád by som s ním [známym francúzskym fyzikom] menil. Ja by som bol vo Francúzsku ešte svieži, on na Slovensku už pravdepodobne v kóme. [Š. Luby]
5. (čo (za čo/na čo)) ▶ v banke, v zmenárni získavať kúpou valutu, bankovky, mince cudzej meny, zamieňať peniaze: m. hotovosť (v dolároch) na eurá; na pošte sa koruny m. nebudú; slovenské koruny mení Národná banka Slovenska bezplatne; každá krajina pri vstupe do eurozóny menila národnú menu za euro
6. (čo (za čo)) ▶ vymieňať, premieňať peniaze istej nominálnej hodnoty na vyššiu al. nižšiu nominálnu hodnotu: m. mince na bankovky za poplatok; m. stoeurovku za päť dvadsaťeuroviek; ľudia chodili do stánku m. peniaze, aby mali mince do automatu rozmieňať; Staré platidlá menili za nové v pomere 50 : 1. [Sme 2010]
fraz. meniť farby ako chameleón byť nestály; meniť farbu/farby (o človeku) a) striedavo sa červenať a blednúť (od rozpakov, hanby a pod.) b) byť nestály; meniť kabát/kabáty byť nestály vo svojich názoroch, nedržať sa svojho presvedčenia, obyč. pre výhody; meniť niečo od základu/základov úplne, celkom meniť; meniť niečo za pochodu robiť zmenu niečoho súčasne s prebiehajúcou činnosťou; hovor. meniť pána (o veciach) dostávať sa z vlastníctva jedného človeka do vlastníctva iného; publ. meniť politický/stranícky dres striedať politickú činnosť al. stranícku príslušnosť, obyč. zo zištných dôvodov; meniť pravidlá [počas] hry neprípustne narúšať postup dohodnutý s partnerom al. s jedným z partnerov dohody; nič na tom nemení [ani] fakt/[ani] skutočnosť, že... je poľutovaniahodné, že napriek istým faktom, ktoré by mohli spôsobiť zmenu, sa situácia nevyvíja, nevyvinula dobre; hovor. to nič na veci nemení to nie je dôvod na zmenu úsudku al. postupu ◘ parem. človek mieni, Pán Boh mení človeku sa nie vždy podarí uskutočniť svoje úmysly
opak. menievať -va -vajú -val: keď je veľa vody, rieka menieva koryto; dok. k 1, 2zmeniť, k 3vymeniť, k 4, 5zameniť


meniť sa -ní sa -nia sa meň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. (na čo, zried. v čo; ø; k čomu) ▶ nadobúdať iný vzhľad, podobu, ráz; prechádzať z jedného stavu do druhého, podliehať zmene, stávať sa iným: mokrý sneh sa mení na čľapkanicu; dych sa mení na paru; globálne teploty sa z roka na rok výrazne menia; situácia sa mení každý deň; všetko sa mení k lepšiemu; v období dospievania sa chlapcom mení hlas; koníček sa postupne menil na celoživotné poslanie; Ľudia sa menia, z hrdinov sa stávajú zbabelci a zo zbabelcov hrdinovia. [J. Lenčo]; Úsvit sa mení v zmrákanie. [J. Buzássy]; Ráz krajiny sa rýchlo mení - nízke kopce, polia a všade typická indická zeleň. [RN 2009]
2. (kde) ▶ nastupovať na miesto niekoho, vymieňať si miesto, úlohu s niekým, striedať sa: ľudia pri stole sa menili; o druhej sa menia sestry na oddelení; v klube sa často menia tréneri
fraz. expr. až sa mu v očiach mení má skvelý, veľkolepý zrakový zážitok; meniť sa z minúty na minútu/z hodiny na hodinu a) veľmi rýchlo sa meniť b) neprestajne sa meniťparem. časy sa menia treba sa prispôsobiť novej realite
dok. k 1zmeniť sa, k 2vymeniť sa


meniť si -ní si -nia si meň si! -nil si -niac si -niaci si -nenie si nedok. (čo (s kým)) ▶ dávať jednu vec za inú; navzájom si niečo postupovať, vymieňať, zamieňať: mužstvá si menia dresy; mením si s Petrom zajtrajšiu službu; Žilina kombinovala, jej hráči behali, menili si miesta, pýtali si loptu, ktorú si rýchlo dokázali vymieňať. [Šp 2007]dok.vymeniť si

-niť/155386 3.46: verbá inf. dok. 127419 zmeniť/13699 zabrániť/6580 zachrániť/5859 uskutočniť/5629 odstrániť/5123 ovplyvniť/4538 splniť/4416 zúčastniť/4392 uplatniť/3816 upozorniť/3604 naplniť/3183 zdôrazniť/2954 vymeniť/2803 posilniť/2483 premeniť/2383 uvoľniť/2301 doplniť/2299 umožniť/2166 umiestniť/2016 ospravedlniť/1976 oceniť/1750 oženiť/1735 zmierniť/1583 objasniť/1545 ochrániť/1480 zverejniť/1388 vyplniť/1205 (260/34513)

nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiťkompenzovaťrekompenzovaťvyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovaliodškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastkudosadiť: dosadiť premennú do rovnicezastúpiťhovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v prácizastaráv. zastaťkniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinuodb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokomvystriedaťvymeniťzameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek


premeniť 1. urobiť z niečoho, z niekoho niečo iné, niekoho iného • zmeniťpretvoriť: premeniť, zmeniť, pretvoriť spoločenský systémkniž.: prerodiťpreporodiťobrodiť (premeniť na lepšie; znova a inak urobiť): prerodiť, preporodiť človeka, spoločnosť; mravne obrodiť svetkniž. preformovať: treba preformovať celé naše mysleniezreformovaťreformovať (urobiť zásadné úpravy s cieľom zlepšiť niečo): (z)reformovať pravopisodb. transformovať: transformovať elektrický prúdkniž. transfigurovať (premeniť podobu niečoho) • kniž. zried. sublimovať (Mráz)preorientovať (premeniť orientáciu, smerovanie): preorientovať priemyselprečariťprečarovať (premeniť čarami): ježibaba prečarila, prečarovala princa na žabukniž. zastar. (rus.) preobraziť: preobrazenie sveta (Vajanský)

p. aj prerobiť

2. dať niečomu iný vzhľad, ráz a pod. • zmeniť: premenila, zmenila si farbu vlasovhovor.: preinačiťpreonačiťzinačiť: preinačiť si hlas; zariadenie si opäť preonačili, zinačilipren. prefarbiť: národnostne sa mesto prefarbilopozmeniťobmeniť (čiastočne premeniť): pozmenil si názor na vec; obmenená melódiapopremieňať (postupne, viacero vecí): všetko bolo v izbe popremieňanézvrtnúť: nečakane zvrtol svoje presvedčenie

3. nahradiť niečím iným • zameniťvymeniť: premeniť, zameniť koruny na šilingyhovor.: prečaraťprečarovaťzačaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: prečarali si kabáty; mačku začar(ov)al, vyčar(ov)al za zajacaprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť posledné dve vetyzmeniťrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): nemám si kde zmeniť, rozmeniť stovkupopremieňaťpozamieňaťpovymieňať (postupne, viacero vecí)


vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiťkniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti strojazmeniť: rád by zmenil miestozameniťhovor.: vyčaraťvyčarovaťprečaraťprečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovkyhovor.: čaraťčarovať: s nikým by nečaral, nečarovalsubšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnikahovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vetepremeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobnépovymieňaťpopremieňaťpozamieňaťpomeniť (postupne, viac vecí)

2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúťvybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík


zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v bankezmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť bythovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť číslahovor.: vyčaraťvyčarovaťzačaraťzačarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračkyhovor.: čaraťčarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovaťhovor.: prečaraťprečarovať: prečarali si stoličkypremeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobnékniž. substituovaťnahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti strojapozamieňaťpovymieňaťpomeniťpopremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky


zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremenímhovor.: preinačiťpreonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíšhovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačilipopremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiťprepracovaťpretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriťkniž.: preporodiťprerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosťprekrútiťprevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátilpozmeniťobmeniťmodifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenenápren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný programzvrtnúťzvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

2. nahradiť iným • zameniťvymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolaniehovor.: začaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúkyvystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaníprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v textepremeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingyrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisíckupomeniťpozamieňaťpovymieňaťpopremieňať (postupne, viacero vecí)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

meniť, -í, -ia nedok.

1. (čo, čo na čo i v čo) spôsobovať, aby niečo nadobudlo novú tvárnosť, novú podobu: m. poriadok, plán, m. prírodu, m. smer, rýchlosť pohybu; m. niečo do nepoznania, na nepoznanie, od základu; vojna mení kvitnúce mestá v púšte; zohrievaním m. vodu na paru; hovor. to nič na veci nemení to nezaváži;

2. (čo) nahrádzať jednu vec inou vecou, striedať, vymieňať: m. byt, m. si meno, m. kone; m. názory na niečo, m. postoj, stanovisko k niečomu; slovo mení svoj význam; m. peniaze a) v banke vymieňať, zamieňať valuty; b) rozmieňať bankovky na drobné

hovor. m. pána prechádzať z vlastníctva jedného do vlastníctva iného; m. farby striedavo blednúť a červenať sa (od strachu, úzkosti); pejor. m. kabát, m. farbu (ako chameleón) z vypočítavosti sa prispôsobovať;

dok. k 1, 2 zmeniť, k 2 i zameniť, premeniť;

opak. menievať, -a, -ajú

|| meniť sa

1. (bezpredm. i na čo, v čo) nedok. nadobúdať novú podobu, prechádzať z jedného stavu do druhého, podliehať zmene: príroda, počasie sa mení, časy sa menia; energia pohybová sa mení na tepelnú, sympatie sa menia v nenávisť

hovor. neos. mení sa mu pred očami má závrat;

2. striedať sa, vymieňať sa: majú sa meniť profesori (Ráz.);

3. ligotať sa, trblietať sa, hrať farbami: Zlatisté polia v slnkovom blesku sa menia. (Botto);

dok. k 1 zmeniť sa, premeniť sa, k 2 vymeniť sa


vymeniť, -í, -ia dok.

1. (čo, čo čím) nahradiť niečo niečím iným, dať niečo za niečo iné: v. valce, v. kolesá, v. bielizeň; Obecná rada vymenila zastarané petrolejové lampy novými osvetľovacími telesami. (Zúb.)

2. (koho) nastúpiť na miesto niekoho, vystriedať: Stroje ich (robotníkov) vymenia v robote. (Kuk.) Idú nás vymeniť. (Krno)

hovor. je ako vymenený zmenil sa, je celkom iný;

3. trochu zastar. (čo, koho z čoho) vykúpiť: Nevládali vymeniť lúku zo zálohu. (Taj.) Či vymeniť zeme z dlhov, či ich dať do banky? (Tim.) Vymeň ma z vojny. (Ráz.)

4. hovor. (čo) vybrať, prevziať, vyzdvihnúť za protihodnotu, za poplatok: v. záloh; Vymením si lístok do Ameriky. (Kuk.) Oddal lístok sluhovi, aby mu vymenil debnu v sklade. (Jégé)

5. zastar. (čo za čo) kúpiť, zadovážiť, zaobstarať niečo za peniaze: Za desať grošov vymenil dve košele. (J. Chal.) Miško nepomernú čiastku svojho platu vymenil za pivo a iné alkoholy. (Jégé);

nedok. vymieňať, -a, -ajú, zried. i vymeňovať, -uje, -ujú

|| vymeniť sa

1. vystriedať sa, navzájom sa nahradiť: Svetlo sa s tôňou vymení. (Štítn.)

2. trochu zastar. vykúpiť sa: Vybral dukáty a vymenil sa. (Ráz.);

nedok. vymieňať sa

|| vymeniť si (čo) navzájom si niečo dať, uskutočniť vzájomnú výmenu. v. si telegramy, pozdravy; v. si náhľady, názory, skúsenosti; v. si pohľady pozrieť jeden na druhého;

nedok. vymieňať si

vymeniť dk
1. čo nahradiť niečo niečím iným: wimenil (Gergel) zem Gergelowsku tak rečenu za swogu wlastny a urečitu (KRUPINA 1689); požičano z tridczatku žilinskeho na branku, ktera gest guž wimenena (ŽILINA 1705); abi bil prwny osel owcú wimeňený (BR 1785)
2. koho nastúpiť na miesto niekoho, vystriedať: ten mladi towariss ma bit poslussni wssem towarissom dotud, pokud ho gini mladi towariss z mladowstwa newimeny (CA 1603)
3. koho, čo vykúpiť niekoho, niečo: gestliby zeme byli u koho w zaloze, tedy gich pan Michal ma mocz wymeniti (P. ĽUPČA 1552); mame farbu w zalohu, abichme gich vimenily (B. BYSTRICA 1596); geho (Martinovi) predkowe bily zalozily gednu luku, tu on wimenil per fl 4 (B. ŠTIAVNICA 1613); pan Andrass urek swug dedicžny w Selowcach chce wimeniti a tam se osadity (DIVIAKY 1648); pan Bakoš rozkazal nam, aby sme jednosto fl položili a druhe sto že on položi, a tak že nas od Durda vimieni (POLOMA 1649 LP); nech obe společne wimenia sedliakou w Meroucach, kteri su založeni u pana Janossa (KRUPINA 1690); ( 1741); valdtburger a jeho dedičove maji tie jiste veci, ktere tomu delnikovi byly dane, opet vymenit a redimovat (MB 1759); zahumnja pak, ponewač moga manzelka za swe penize wimenila, techda geg se zanechawa (S. ĽUPCA 1784); -ovať ndk k 3: redimo: wykupugem, wymeňugem (KS 1763); v. sa dk vykúpiť sa: Turek gimenom Hasson sse wymienel (D. STREHOVÁ 1600); v. si dk získať pre seba: kopanica w Kalinowey sa Dore odsuzuge, aby si gu Dora od Martina wimenila (PONIKY 1795)

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo vymeniť niektorých zamestnancov ou remplacer certains salariés
ktoré sa musia vymeniť qui doivent être échangés
mohol vymeniť môj poklad pu changer mon trésor
parník vymenil s nimi steamer échangeait avec eux
si vymenia doplňujúce informácie échangent des informations supplémentaires
si vymenili jediný pohľad échangèrent un seul regard
vymenia mená a adresy échangent les noms et adresses
vymenili si pár slov échangèrent quelques mots de
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu