Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

vyliať -leje -lejú dok.

1. liatím odstrániť, vypustiť: v. vodu z lavóra; v. polievku do misy naliať

2. liatím vyprázdniť: v. plné vedro

3. zvnútra poliať, zaliať: v. sud smolou, dno parafínom

4. obetovať (význ. 1), preliať, vyroniť: krv v-ta za slobodu

5. slang. prepustiť (význ. 2), vyhodiť: v-li ho zo skúšky neobstál

● expr.: v. si zlosť, hnev, jed, žlč na niekom vyvŕšiť sa; v. niekomu svoje srdce zdôveriť sa; v. (si) svoj žiaľ pred niekým vyžalovať sa; v. so špinavou vodou aj dieťa prepiatou horlivosťou zmariť dobrý úmysel;

nedok. vylievať -a

// vyliať sa rozliať sa (význ. 1): káva sa v-la po stole; rieka sa v-la z koryta vystúpila (pri povodni);

nedok. vylievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyliať ‑leje ‑lejú ‑lial dok.; vyliať sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

vyliať sa vyleje sa vylejú sa vylej sa! vylial sa vylejúc sa vyliaty vyliatie sa dok.

vyliať vyleje vylejú vylej! vylial vylejúc vyliaty vyliatie dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pomstiť sa 1. vykonať pomstu ako odvetu za skutočnú al. domnelú krivdu • vypomstiť sa: kruto sa mu pomstila, vypomstila za neveru • vyvŕšiť sa • vyliať si zlosť: vyvŕšiť sa, vyliať si zlosť na nevinných

2. spôsobiť neželateľné následky (o veciach, činoch) • vypomstiť sa: omyly sa nám (vy)pomstia • potrestať • vytrestať (postihnúť trestom): nespravodlivé rozhodnutie nás potrestalo, vytrestalo

prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustia • uvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviska • expr.: vyhodiť • vyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z roboty • demobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťať • expr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechať • nechať • ponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencom • odstúpiť • postúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovi • pustiť: funkciu pustil až po piatich rokoch • zriecť sa • zrieknuť sa • vzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetku • dať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inému • požičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku

rozliať 1. liatím rozšíriť po niečom (obyč. neúmyselne) • vyliať: rozliať, vyliať vodu na koberec • expr.: rozčapkať • rozčľapkať • rozčrpkať (malé množstvo): rozčapkal víno po stole • expr.: rozčrpnúť • rozčapnúť • rozšplechnúť • rozčľapnúť (prudkým pohybom rozliať) • porozlievať • povylievať (postupne, po troškách)

2. liatím rozdeliť • naliať: rozliať, naliať pivo do pohárov • porozlievať • ponalievať (postupne)

3. p. rozpustiť 2

roztiecť sa 1. tečením sa rozplynúť na rozličné strany • rozliať sa • vyliať sa: farba sa roztiekla, rozliala • poroztekať sa • porozlievať sa • povylievať sa (postupne): víno sa poroztekalo

2. stať sa veľmi mäkkým • roztopiť sa • rozpustiť sa • rozliať sa: maslo sa roztieklo, rozlialo

vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z obloka • kniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť oštep • trhnúť • expr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohami • expr.: vykydnúť • vykydať • vykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smeti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viac vecí)

2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázať • vyhnať • vypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnosti • vysotiť • vystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby von • expr. vykúriť • fraz. ukázať niekomu dvere • vylúčiť • expr.: vyšupnúť • vyrútiť • vyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiť • expr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúť • kopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazí • vyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnosti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viacerých)

3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromf • dať • vydať

4. p. minúť 1

vyliať 1. liatím dať odniekiaľ preč (tekutinu) (op. naliať) • expr.: vyšustnúť • vyšuchnúť (prudko): vyliala, vyšustla, vyšuchla vodu z vedra na dvor • expr.: vychrstnúť • vychlostnúť • vychlisnúť • chrstnúť • chľusnúť • chľustnúť (prudko) • zried. vychvistnúť (Gabaj) • expr.: vyčrpnúť • vyčapnúť • vyčľapiť • vyčľapnúť • vyšplechnúť • vyšpľachnúť (vyliať malé množstvo): vyčrpnúť, vyčľapnúť z hrnčeka vodu, mlieko • expr. vycvrknúť (vyliať veľmi malé množstvo) • expr.: vyčľapkať • vyčrpkať (vyliať po troche): vyčľapkať vodu z lavóra, vyčrpkať vodu z pivnice • expr. vykvackať (vyliať po kvapkách) • expr.: vykydať • vykydnúť (vyliať obyč. väčšie množstvo): pomyje vykydať, vykydnúť do válova • expr.: vykycnúť • vykvicnúť (vyliať niečo polotekuté): vykycne mu kašu na tanier • rozliať (vyliať neúmyselne): rozliať čaj na obrus • povylievať • povyšplechovať • povyčľapkávať (postupne, z viacerých nádob)

2. liatím niekam dostať • naliať • vliať: vyliať, naliať ocot do fľaše; vyliať, vliať do seba pohár • povylievať • ponalievať • povlievať (postupne)

3. p. vyroniť 4. p. vyhodiť 2, prepustiť 1

vyroniť vypustiť slzy • uroniť: nevyronil, neuronil ani slzu • vyliať • preliať (slzy): vyliala, preliala veľa sĺz za mužom • vyplakať: vyplakať horké slzy nad hrobom dieťaťa

vystúpiť 1. chôdzou sa dostať hore (op. zostúpiť, zísť) • vyjsť: vystúpiť, vyjsť na kopec • vyliezť • zliezť (lezením sa dostať hore): vyliezť na končiar, zliezť končiar

porov. aj vyjsť

2. vstúpiť do dopravného prostriedku • vysadnúť • nasadnúť • nastúpiť: vystúpili, vysadli na vlak aj s batožinou; nasadnúť, nastúpiť do auta • hovor. expr. nalodiť sa: nalodili sa do električky aj s kočíkom

3. pohybom sa dostať von • vyliať sa: rieka vystúpila, vyliala sa z brehov • vyvaliť sa • vyhrnúť sa (valiac sa vystúpiť): dym sa vyvalil z komína; krv sa mu vyhrnula do tváre

4. vzdať sa, zriecť sa členstva, účasti na niečom • opustiť: vystúpiť zo spolku, zo školy, opustiť spolok, školu

5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, nápadným • vystať • vysadnúť: schudnutím mu celkom vystúpili, vysadli kosti; vystúpili, vystali mu žily na nohách; od námahy jej vystúpil, vysadol pot na čelo • vyskočiť • naskočiť (náhle vystúpiť): na líca jej vyskočili, naskočili červené škvrny • vynoriť sa (vystúpiť nad hladinu): čln sa znova vynoril • vyčnieť (vystúpiť nad niečo): nad obzorom vyčneli vrchy; na doske vyčneli klince

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

liať, leje, lejú nedok.

1. (čo) spôsobovať, aby niečo tieklo, vylievať: l. vodu, mlieko, tekutinu; pren. lejem slová chvály (Bend.) chválim; l. nádej, útechu do duše dodávať nádej, utešovať

● expr. l. slzy plakať; expr. l. do seba (víno a pod.) nemierne piť; l. krv prelievať na bojisku, bojovať; obetovať život; hovor. l. oheň a síru na niekoho veľmi sa hnevať, zlostiť, nadávať; l. smolu, olej na oheň podporovať niečo zlé; l. vodu na oheň mierniť, tíšiť niečo; expr. l. vodu do mora, do Dunaja, do koša robiť zbytočnú, márnu robotu;

2. (čo) niečo rozpustené, tekuté nalievať do foriem; formovať: l. kov, železo; l. zvonce, prstene, sponky; l. olovo na Ondreja starý zvyk mladých dedinských dievčat liať v noci z 30. nov. na 1. dec. roztavené olovo do vody a podľa tvarov odliatkov predpovedať, či sa do roka vydajú;

3. neos. expr. (o daždi) husto pršať: Vonku lialo čoraz väčšmi. (Zgur.)

4. dávať šťavu, mok (o hrozne): hrozno tohto roku leje;

opak. lievať, -a, -ajú;

dok. k 1 vyliať, k 2 uliať, odliať

|| liať sa tiecť, vylievať sa, vytekať: slzy sa lejú prúdom z oka, krv sa cíčkom, cícerkom leje z rany, pot sa z nich lial, pot sa leje z čela, dážď sa leje ako z krhly, ako z putne, ako z cievok, ako z vedra; Na druhý deň sa lialo (Jes.) husto pršalo; pren. svetlo, svit, jas sa leje do izby šíri sa, vniká; lejú sa prúdy reči plynú; žart. Bolo to v krajine, kde sa piesok lial a voda sa sypala začiatok rozprávok upozorňujúci na neskutočný ráz vyprávaného deja

vyliať, -leje, -lejú, -liaty dok.

1. (čo) liatím z niečoho vypustiť, rozliať: v. vodu z džbána; Kováč vylial pohár piva. (Jégé); pren. Stano vylial celú biedu svojho srdca (Vaj.) vyjadril. Chlapec vyleje zo seba všetok žiaľ (Heč.) vyžaluje sa.

2. (čo kam) liatím niekam dostať, vliať, naliať: Špiritus sa vyleje na kastról a potom zažne. (Ráz.) Knúrňava vylial decík do seba ako do studne (Urb.) vypil. Nik za golier nevyleje (úsl.) (o liehových nápojoch) každý rád vypije.

3. (čo, čoho) preliať, vyroniť: Ta slobodu milú kto krv vyleje. (Kuzm.) Koľko potu vyliali sme s materou na každú piaď lúčky! (Taj.)

4. expr. (koho) vyhnať, vypudiť, vyhodiť odniekiaľ: v. leňochov z podniku; Šuchli ho do športovej redakcie a ešte nevie, či ho nevylejú. (Urb.)

5. (čo) znútra niečím obliať, poliať: vyliatie ložísk; cínom vyliata rukoväť (Lask.);

nedok. vylievať, -a, -ajú

|| vyliať sa prudko vytiecť z niečoho, rozliať sa: Rieky sa vyliali z korýt. (Heč.) Všetka krv vyliala sa mu zo srdca. (Tim.); pren. Slnce sa vylialo na dolinu Váhu (Kal.) osvietilo dolinu;

dok. vylievať sa

|| vyliať si hovor. v spojení vyliať si zlosť, hnev, jed ap. (na kom, na čom) vyvŕšiť sa, pomstiť sa, vypomstiť sa: Balogh si vylial zlosť na palierovi. (Zúb.) Chlapi si museli na niečom vyliať dlho utajovaný hnev. (Hor.);

nedok. vylievať si

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008*.

vyliať [-ia-, -á-, -é-, -í-] dk čo
1. liatím z niečoho vypustiť, rozliať niečo: víno vypili, jak páni hodovali, však ho více roztočili, více v pivnici vyleli (ASL 1676); gak mnoho wody wiliti se musi na ohen, ktery se z gedneg iskričky strhel (SK 1697); ostatne piwo muselo sa wen wiljti (JELŠAVA 1730); zbanek wina jnstansowy mezi ocžy schwalne wilel (SKALICA 1730); (manželka) wiljala z pohara palene na zem (PRIEVIDZA 1768);
x. pren náb spasene nas ucinil skrze kupel noweho rozeni w Duchu Swatem, kterehož wilil na nas hogne (TC 1631) pokrstil nás; (Bože), rats na vás a i na potomkov vasích vilátz duchovné posehnányé (AgR 1758) požehnaj vás
F. v. hnev, prchlivosť rozhnevať sa: juž hnedky na teba wilegem hněw múg (WP 1768); zidowskj biskup swu prchliwost hroznu na neho (Mateja) wilil (Káz 18. st); w temto Wyttenbergu prwnj ged učenj swého Luther Martin wylýl (KrP 1760) predniesol svoje kacírske učenie
2. do čoho liatím niekam dostať, vliať, naliať niečo niekam: vitriolum wyleg do železneg panwjce (OCh 17. st); wezmy kopitniku listuw, moč ge v wine a potom wileg wolom do hrdla (RN 17.-18. st); pust moč swug do obuwy praweg nohy a wileg konowy do leweho ucha (HK 18. st)
3. naliať tekutinu na niečo, poliať: stawenji z wrchu ma se laistrichom wiliat (BYTČA 1735-28)
4. preliať, vyroniť: Jesu krw swu swatu vilel za nas hriessnych (L. SIELNICA 1564 E); (otec) pre welikú tessknosti krwawy pot wylil (CC 1655); mnohé slzi ona, slišewsse o wassem wezenj, wilila (s. l. 1676 E); krestian radněg žiwot stratj a krew wylege, nežli by mal pochybowati (PW 1752); (Ježiš) kdiž prissel do Yeruzaléma, kdiž widel mesto, slzi wylél (BlR 18. st) zaplakal
F. ga sem ani gedinkeg krapecki krwi za ne newilal (MS 1758) nič som neobetoval; oba tito národowé spogiwsse se, vdeřili na leženj vherské a mnoho krwe wyljli (SH 1786) bolo veľa mŕtvych; čo platno gest, bit by cele more z očuw swich slz wilaly, naskrze nisst (MiK 18. st) veľmi by plakali; vylievať [-ie-, -é-, -í-] ndk
1. k 1: obrucz, czo se wyliewa woda, za niu d 60 (ŽILINA 1610); žumpy wylywat gest zakazano (ŠTÍTNIK 1610); daly sme tym, ktery wodu wiliewaly z wapenicy, chleby 1 (KRUPINA 1709); taďe, kaďe lude choďa, smradow ňewiliwag (GV 1755); (otec) newyléwa wjna lepssá, ale gych na budúcy čas zahraňuge (BlR 18. st);
x. pren náb (prosby) pred tebau wiliewame (BAg 1585) prosíme ťa; (Bože) otwirass nebe a wilewass, gako rosu, požehnany (AgS 1708) žehnáš; (kráľ) modlitby gednostagne wylewal pred Bohem (WP 1768) neprestajne sa modlil
F. v. hnev, zlosť hnevať sa: (deti) žalostiwe kwilili, dosti plakali, abi swug hnew naproti otci gegich newiliwala (SF 18. st); swatj Stephan take ukrutenstwj netrpel, kdj Zide wsetku zlost na neho wiliwalj (Káz 18. st); kdo wilíwa naráz mudrost swogu pred ginými, utracuge wzácnost swogu časy buducými (GV 1755); (Boh) wyléwá potupu na knjžata (KB 1757) potupuje ich; duffagte w neho (Boha) wssecko zhromaždeni lidské, wyléwágte pred nym srdca wasse (BlR 18. st) zdôverujte sa mu
2. k 4: Georgius Andrassa do domu prigal, prihledagicze na slzj, ktere pred njm y pred manzelku wiljwal (ŽILINA 1622); nektery nasledugi Krysta, ktery wskutku krew swu pro gmeno geho wylewagi (SP 1696); s. Frantissek od welikeg radosti hogné slzy wyléwal (SlK 1766-80); poranena nohi stranka černu krew wiliewala (PT 1796) krvácala
F. pohansky cysary tak welike tyranstwy pachaly, že krw swatych gako wodu wiliwaly (COB 17. st) mnohých zavraždili; otec a matka hogne rieki slz ze swich oči wiliewagu (MS 1749) veľmi plačú
3. prudko vytekať z niečoho, rozlievať, chrliť niečo: wrch Hekla, ktery y zakrity snechem nekdy plamen wyhazuge a hognost syrky wylywa (KrP 1760); stagno: wyléwá z brehúw, zaléwá gazero (KS 1763); na lučki nasse z častki kdiz prudki desst padne, woda wilewa a wssecko nam kazi (SEDLICE 1772)
4. čo vypudzovať, vyháňať niečo: bylinu z wynem obloženy mechyr močz wilewa (HL 17. st); -ávať frekv k 1: effundere: wyléwáwati (PD 18. st); vyliať sa dk prudko vytiecť z niečoho, rozliať sa: do mora teču wssecky wody, ale more nikdy se nezdwyhne, aňy wen daleg newylege (PP 1734); w potope sweta tak welike wody se wiliali, ass nagwisse wrchy Armenie prewissowali (MS 1749); Hruon, kdy se wylege, skody nam w domiech roby (BRUSNO 1770); (Hron) po lukach se wilial (ŠkD 1775); vylievať sa [-ie-, -é-, -í-] ndk:
1. vystupovať v brehov, rozlievať sa: když welike priwaly a desste w Ethiopige bily spadli, potok ten se wiljwa wen z swého žlabu (VP 1764); pri wode Wáhu, kterj se častokrát wilgewa, w sjati welku sskodu mawame (TURANY 1770); woda w rozwodnenj čzasto ngelen do našich dworou se wilewa, ale pres obloky do pribitkou našich tečzge (RUŽOMBEROK 1785)
2. tečením sa dostávať odniekiaľ von: cožkoliw z nosu gi (panne) wicházelo, zhnila matéria, ktera se z ussy gegi wiléwala, to wssecko gaknáhle na zem padlo, hned na cerwi se obrácalo (VP 1764); z hlubokých rán na wssecky strany wyliwala se krew geho (WP 1768); s čerstwych rán hógná kréw se wyléwala (BlR 18. st)
F. prosba zewnjtrná, která z ustama toliko sa wyléwá, gako plewa gest (BlR 18. st) hovorí sa (Ježiš) prynucen gest, aby wssecke pokuty a trapeňi podstupil, ktere se na ňeho gako potopa wylegu (CD 18. st) bude ich veľmi veľa
3. vnikať do niečoho, vlievať sa: Mayn, genž tolyko od Ffranlonuw do Rhena wýlewá se (KrP 1760); potok do more se wilewa (PT 1796);
x. pren welika syla gedowita wiliwala se y do ratolesťi, to gest do potomkuw (CD 18. st) prenášala sa aj na potomkov

vylievať, vylievať sa, vylievávať p. vyliať

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyliať: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

sa vyliala do ulíc ≈ se déversait dans les rues
sa zmieša a vyleje ≈ est mélangé et versé

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a vyliala si pred ≈ a vylila si před
minút vyleje vodu a ≈ minut vylejou vodu, a
potom vodu vyliala do ≈ potom vodu vylila do
ropy sa vylialo do ≈ ropy se vylilo do
Švejk, vylialo sa ako ≈ Švejk, vylilo se jako
veselo a čaj vylial ≈ vesele a čaj vylil
vyleje vodu a je ≈ vylejou vodu, a je
Vylial pálenku na kusy ≈ Vylil kořalku na kusy
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a vyleje sa na ≈ and poured on the
a vylial ich na ≈ and poured them over
a vylial ju do ≈ and emptied it in
a vylial ju na ≈ and spilled it over
sa vyliala na biely ≈ spilled on the white
sa vyliala na koberec ≈ splashed onto the carpet
sa vylialo do mora ≈ spilled into the sea
voda sa vyliala na ≈ Water spilled on the
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu