vylúpať -e -u dok. lúpaním povyberať (semená z obalu): v. jadrá z orechov; v. hrach, fazuľu vylúštiť
vylúpať -pe -pu vylúp! -pal -puc -paný -panie dok.
vylúpať p. vylúpiť1 1
vylúpiť1 1. odstrániť povrch a vziať z vnútra semeno • vylúpnuť • vylusknúť: vylúpiť, vylúpnuť jadro, vylusknúť orech • vylúpať (viac kusov): vylúpať hrášok, orechy • vylúskať (zbaviť obyč. tvrdého obalu): vylúskať lieskový oriešok • vylúštiť (zbaviť obyč. mäkkého obalu): vylúštiť fazuľu, hrach • vybrať: veverička si šikovne vylúpi, vyberie šuškové semienka
2. násilím vyňať, vybrať niečo • vylúpnuť • vyrypnúť: vylúpiť, vylupnúť z prsteňa očko; vyrypnúť zo steny kus omietky • vyrýpať • vydlabať (rýpaním, dlabaním) • vyklať • vypichnúť (vybrať niečím ostrým): vykole, vypichne zvieraťu oči • povylupovať • povyrypovať • povydlabávať • povypichovať (postupne)
vypichnúť 1. pichnutím odstrániť, vybrať; pichnutím utvoriť, pichnutím označiť • vyklať: vypichnúť, vyklať niekomu oči; vypichnúť dierku do látky • vylúpiť • vylúpnuť • vyrypnúť • vyryť (násilím vybrať): vylúpiť oko; vyrypnúť hrozienko z koláča; vyrypnúť, vyryť znak do kameňa • vykľuvať • vykľuť • vyďobať • vyďubať (zobákom) • vypichať • vylúpať • povypichovať • povylupovať • povykáľať • povyrypovať (postupne, pichaním, rýpaním): obetiam vypichali, povypichovali, povykáľali oči; povypichovať, povyrypovať vzorky do kože, do hliny
2. p. zdôrazniť
lúpať1, -e, -u, -ajúci (nár. i lúpiť, -i, -ia) nedok.
1. (čo) odstraňovať z dačoho povrchovú vrstvu, kôru, šupu, škrupinu, olupovať: l. jablko, l. zemiaky; pren. expr. Starý (Greguš) toho bláznivého vicebaróna iste poriadne lúpe (Vaj.) okráda, zdiera;
2. expr. (koho) biť;
dok. k 1 olúpať, k 2 vylúpať
|| lúpať sa (nár. i lúpiť sa) strácať povrchovú vrstvu, pokožku, kožku; odlupovať sa: koža, kôra sa lúpe, had sa lúpe, chrasty sa lúpu;
dok. zlúpať sa, olúpať sa
vylúpať, -e, -u dok.
1. (čo) lúpaním odstrániť povrchovú vrstvu, kôru, šupu, škrupinu a vyňať, vybrať vnútrajšok, vylúpiť, vylúpnuť, vylúskať: v. jadro z orecha;
2. (čo) násilím odniekiaľ vyrýpať, vydlabať, vylúpiť, vylúpnuť: Vylúpal stenu a našiel tam kostlivca. (Kal.)
3. expr. zried. (koho, čo) zbiť, vybiť, nabiť, ubiť: v. koňa
vylúpať1 dk čo násilím vydlabať, vylúpnuť niečo: že mu (Belizariovi) cysar očy wylupatj dal a on potem almužnu od lidi žebrati musyl (HPP 1754); nepritele ho (Samsona) ulapili, obidwe oci mu wilupali (MS 1758); očy bich ti vilupala, mog mily (KC 1791)
vylúpať2 dk čo krádežou si privlastniť, vykradnúť niečo: (Tomočka) wčeli pana Reviczky Andrassowe wilupal a wibral, mad pak potrowil (VELIČNÁ 1724)