vylúčiť -i dok.
1. zbaviť účasti, členstva, vyradiť: v. žiaka zo školy, v. hráča z hry; byť v-ený zo súťaže; mat. v. člen rovnice
2. chem. procesom oddeliť: v. z roztoku železo
3. vyprodukovať a odviesť z tela: v. vosk, pot, moč
4. uznať za nemožné, nepripustiť: v. možnosť straty, omyl je v-ený; to je v-ená vec, to je v-ené to nie je možné;
nedok. vylučovať
// vylúčiť sa
1. oddeliť sa, vydeliť sa: z roztoku sa v-i krv
2. uvoľniť sa (význ. 3): potením sa v-i z tela voda;
nedok. vylučovať sa
vylúčiť -či -čia vylúč! -čil -čiac -čený -čenie dok.
vylúčiť sa -či sa -čia sa (ne)vylúč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.
odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať preč • dať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabok • odpratať • spratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvora • poodstraňovať • poodpratávať • pospratávať • pobrať (postupne, viac vecí)
2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkosti • odpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobám • zrušiť: zrušiť cirkevné školy • kniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovali • subšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovali • publ. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúrať • hovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokracie • zahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinu • vyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavy • vyňať: vyňať chorú obličku • vykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť
3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavili • zosadiť: zosadili ho z úradu • hovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovania • hovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcie • vyradiť • vylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčili • subšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka
vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z obloka • kniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť oštep • trhnúť • expr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohami • expr.: vykydnúť • vykydať • vykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smeti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viac vecí)
2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázať • vyhnať • vypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnosti • vysotiť • vystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby von • expr. vykúriť • fraz. ukázať niekomu dvere • vylúčiť • expr.: vyšupnúť • vyrútiť • vyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiť • expr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúť • kopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazí • vyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnosti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viacerých)
3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromf • dať • vydať
4. p. minúť 1
vylúčiť 1. zbaviť účasti na niečom, členstva v niečom • vyradiť: vylúčiť, vyradiť hráča z kolektívu • odstrániť • kniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať vplyv niekoho na mládež; odstrániť chyby z textu • diskvalifikovať (vylúčiť pre porušenie platných noriem): diskvalifikovanie účastníka súťaže • hovor. vysúdiť: vysúdiť niekoho zo spoločnosti • expr. vyhodiť • hovor. expr. vyraziť (prinútiť odísť odniekiaľ): vyhodiť študenta zo školy • vypustiť: vypustiť z knihy osobné spomienky • hovor. zastaráv.: vytvoriť • vyobcovať: vytvorili, vyobcovali ho zo spoločnosti
p. aj vynechať
2. uznať za nemožné • nepripustiť: vylúčiť, nepripustiť zlo, chyby • zastaráv. vytvoriť: to je vytvorená vec • zamedziť • zabrániť: zamedziť, zabrániť kríze • znemožniť (urobiť nemožným): znemožniť konflikt, znemožniť návrat do vlasti
vynechať 1. úmyselne al. omylom nevziať do úvahy • obísť: pri delení ho vynechali, obišli • práv. opomenúť: opomenutý dedič • vylúčiť • vyňať • vysunúť (úmyselne vynechať): vylúčiť, vyňať niekoho spod obvinenia • kniž. eliminovať • vypustiť • expr. vyhodiť (obyč. slovo, text): vypustiť odsek, pasáž • preskočiť (vynechať v istej súvislosti, v istom poradí): preskočiť dva riadky; moje meno preskočili • povynechávať • poobchádzať • povypúšťať • popreskakovať (postupne, viac vecí)
2. nezúčastniť sa na istej (obyč. pravidelne vykonávanej) činnosti • vymeškať: prednášky nikdy nevynechá, nevymešká • zameškať • zmeškať • premeškať: z(a)meškal, premeškal jedinečnú príležitosť • hovor.: dať/nechať si ujsť • prepásť: nechce si dať ujsť, nechce prepásť ani jednu príležitosť, aby si ho všimli • premárniť: premárnil dva termíny • povynechávať • povymeškávať • popremeškávať (postupne, viac príležitostí)
3. p. zlyhať
vyradiť 1. zbaviť účasti na niečom • vylúčiť: vyradiť, vylúčiť hráča z kolektívu; vyradiť, vylúčiť niekoho z pracovného procesu • kniž. eliminovať: eliminovať rušivé zásahy • odstaviť: odstavenie stroja • vyňať • vyčleniť • odstrániť (dať preč): odstrániť, vyradiť premávku cez mesto
2. pri triedení dať preč (obyč. ako nepotrebné, chybné) • vylúčiť: vyradiť, vylúčiť z potravy tuky; vyradený tovar • oddeliť • odstrániť • vyčleniť • kniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať chybné výrobky
vylúčiť, -i, -ia dok.
1. (koho) zbaviť účasti na niečom, vypudiť, vyradiť z niečoho, odniekiaľ: v. žiaka zo školy, v. hráča z hry; Dumá nad tým, čo znamená, že ho vylúčili z kŕdľa kamarátov. (Kuk.); v. niekoho zo strany, z cirkvi;
2. (čo) chemickým pochodom z niečoho oddeliť; chemickým pochodom vytvoriť, vyprodukovať: v. vosk; v. CO2;
chem. odstrániť zo sústavy látok istú zložku, ktorá je odlišná od ostatných zložiek;
3. (čo) zamedziť, znemožniť, nepripustiť niečo niekde: v. omyl, straty, prekvapenie, v. nepriaznivý vplyv niečoho; Bitku vylúčili zo schôdze ako nežiadúci živel. (Min.)
● hovor. to je vylúčená vec; to je vylúčené to je nemožné;
nedok. vylučovať, -uje, -ujú
|| vylúčiť sa
1. oddeliť sa od niečoho, vyradiť sa z niečoho. Z kola vylúčil sa Paško. (Kuk.) Vylúčili sme sa zo spoločnosti. (Karv.)
2. chemickým pochodom sa z niečoho oddeliť: z roztoku vylúči sa krv;
vylúčiť dk koho, čo zbaviť niekoho účasti na niečom, vyradiť niekoho, niečo: czo se stada mohlo wilucziti baranuw (SKLABIŇA 1595 DSJ); bohačz prosil Fodora, aby mne z toho wen wylučyl (LAMAČ 1665 E); nečisti a sskarednj swaty magj tež od gmenowitych swatjch wilučenj a oddelenj bity (WO 1670); chudobneho a mizerneho čloweka na geden rok wymazugj a wylučugj od ročneho danu a platu (ŠARIŠ 1690) zbavujú ho povinnosti platiť; neny wec dowolena sweho bližniho wilučity z obecne modlitby (Le 1730); si tenže valach takoweho barana wilučžil a wzal (S. PRAVNO 1742); oba (Jano a Ďuro) zpokutowany a z cirkewniho zhromaždeny wiluceny budu (PONIKY 1799); tu se žaden nebude mocj wjlučjtj, ale musy se gedenkaždj pred Pane nebeskeho postawjty (CS 18. st) L. práv toho, ktereho sy wywolil za dediče, mohol sy ze statku tweho wylaučiti (SP 1696) zbaviť dedičstva; -ovať ndk 1. zbavovať niekoho účasti na niečom, vyraďovať niekoho: byskup ma moc z cyrkwy wylučowaty (ZA 1676) exkomunikovať; tato wssak excomunicatio gen od společenstwy cyrkwe wilučuge (SP 1696); farizeowe (hriešnikov) odstrkowaly a od sebe wilučowaly (Le 1730); (svätý Michal) wkroči mezy wiwolenych a počne wilučowati dobrych od zlych (SJ 18. st) 2. chemickým pochodom niečo oddeliť, vyčistiť: excerno: wylučugi, wyčisťugi, wywrhugi (CL 1777); vylučovať sa ndk oddeľovať sa od niečoho, vyraďovať sa z niečoho: byla by weliká nevprjmnost proti nassým spoluvdúm, kdyby se od obcowánj modliteb nassých wylučowati chteli (FP 1744)