vykynožiť dok. vyničiť, vyhubiť: v. hlodavce;
pren. expr. v. egoizmus;
nedok. vykynožovať
vykynožiť -ží -žia vykynož! -žil -žiac -žený -ženie dok.
kynožiť sa -žia sa (ne)kynožte sa! -žili sa -žiac sa -žiaci sa -ženie sa nedok. ⟨maď.⟩ expr. ▶ spôsobovať si navzájom smrť, usmrcovať sa, zabíjať sa; syn. kántriť sa, hlušiť sa: národy sa často navzájom kynožia; [Uvažoval som] nechať zaslepených Achájcov, aby sa ďalej kynožili v nezmyselnej vojne. [J. Lenčo] ▷ dok. ↗ vykynožiť sa
kynožiť -ží -žia kynož! -žil -žiac -žiaci -žený -ženie nedok. ⟨maď.⟩ 1. (čo) ▶ spôsobovať zánik, obyč. niečoho živého; syn. hubiť: k. burinu, hmyz; budú sa k. premnožené holuby; sprej na kynoženie molí; odpor proti kynoženiu voľne žijúcich zvierat 2. expr. (koho, čo) ▶ pripravovať niekoho o život, zabíjať; syn. kántriť, nivočiť: vojny kynožia ľudí; cholera kynožila národy Európy; presadzovali politiku genocídy, chladnokrvne kynožili obyvateľstvo 3. expr. (čo) ▶ násilne potláčať, odstraňovať určité spoločenské javy: diktátori kynožia opozičné názory; masová kultúra kynoží duchovné hodnoty ▷ dok. k 1, 2 ↗ vykynožiť
vybiť 1. úderom, nárazom uvoľniť a tým poškodiť • vytĺcť: vybiť, vytĺcť zuby niekomu • expr. vytrepať: vytrepať obločné sklá • vyraziť: výrastkovia vyrazili okienko na aute • rozbiť: rozbitá cesta • povybíjať • povytĺkať • povyrážať (postupne, viac objektov)
p. aj rozbiť 3
2. zabíjaním celkom odstrániť • vyhubiť • vyničiť: vybiť, vyhubiť, vyničiť pôvodné obyvateľstvo • expr.: vykynožiť • vykántriť • vytĺcť • vyhlušiť: vykynožiť hmyz; vykántrili, vytĺkli všetku zver v lesoch; vyhlušili jarabice na poliach • vyvraždiť (ľudí) • pobiť • pozabíjať • pohubiť • poničiť • expr.: pokynožiť • pokántriť • potĺcť • pohlušiť • pomlátiť • porúbať (postupne hromadne zabiť): pobiť, pozabíjať zajatcov; pokynožili, pokántrili veľa zveri • povraždiť (postupne zabiť viac ľudí) • polikvidovať: polikvidovať zvyšky armády
3. bitím, nárazom urobiť, utvoriť (znak a pod.) • vyraziť: vybiť, vyraziť ozdobu na opasku • vytepať (tepaním) • vyhĺbiť: voda vyhĺbila jamku do skaly
4. p. zbiť 5. p. uvoľniť 4
vyhubiť spôsobiť zánik, smrť všetkým al. mnohým jedincom; celkom zničiť, odstrániť • vyničiť • vykynožiť: vyhubiť, vykynožiť pôvodné obyvateľstvo; vyničenie, vyhubenie buriny • vynivočiť: vynivočiť myši • nár. vyništiť (Hurban) • expr. vyzabíjať • vyvraždiť (všetkých vyhubiť zabíjaním, vraždením) • kniž. vyhladiť: vojsko vyhladilo mestá • vybiť • pobiť • expr.: vykántriť • pokántriť • skántriť: podarilo sa nám vykántriť potkany • expr. vymoriť: hladom ich vymoril • expr.: vyplieniť • vyplemeniť: biedu treba vyplemeniť • hovor. expr.: vymordovať • pomordovať (postupne, všetkých) • pohubiť • poničiť • pokynožiť (postupne, viac jedincov) • zlikvidovať: fyzické zlikvidovanie
vykynožiť p. vyhubiť
zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu
2. p. utrápiť
kynožiť, -í, -ia nedok. (koho, čo) ničiť, nivočiť, hubiť, márniť: k. burinu, hmyz, k. ľud vojnou, k. dobytok hladom; Proti pánom, ktorí nás hladom kynožia. (Fr. Kráľ);
dok. vykynožiť
vykynožiť, -í, -ia dok. (čo, expr. i koho) úplne zničiť; postupne vyničiť, vyhubiť: v. potkany (Zgur.); v. partizánske hniezdo (Laz.); Gazdiné si vykynožili všetky sliepky. (Heč.); expr. Komunistická morálka vykynožila všetky pozostatky morálky buržoázie. (Pláv.);
nedok. vykynožovať, -uje, -ujú