Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vykresať -še -šú dok.

1. kresaním zhotoviť, vytesať: v. sošku z dreva, pomník z kameňa

2. kresaním vyvolať: v. iskru; v. oheň roznietiť

3. expr. prísnou výchovou sformovať: v. z detí statočných ľudí;

nedok. vykresávať -a

// vykresať sa expr. výchovným úsilím sa stať niečím: v-l sa z neho dobrý odborník;

nedok. vykresávať sa

vykresať -reše -rešú vykreš! -resal -rešúc -resaný -resanie dok.

kresať kreše krešú kreš! kresal krešúc/kresajúc krešúci/kresajúci kresaný kresanie nedok. 1. (čo) ▶ ostrým nástrojom, obyč. sekerou al. dlátom, opracúvať a tak dávať niečomu určitý tvar, určitú formu, okresávať, tesať: k. kameň, drevo; k. sekerou
2. (čo) ▶ takýmto spôsobom niečo zhotovovať, vykresávať: k. busty, náhrobky; v komore sú hrubo kresané trámy; Muroval domy, kresal podvaly a hrady, betónoval ploty, vakoval steny. [M. Zelinka]; Tomáš kresal zvyčajne piety a v nich obraz Sedembolestnej matky taký smutný, že každému srdce stislo, kto ho zazrel. [A. Habovštiak]
3. (čo čím; čím o čo) ▶ udieraním obyč. kameňa o kameň vyvolávať iskry s cieľom roznietiť oheň: oheň zakladali tak, že kresali ocieľkou o kremeň; Miro snáď desať minút kresal kremeňmi iskry na zapálenie sviečok. [VNK 2002]
4. expr. (koho) ▶ dôrazne napomínať, karhať, kritizovať: Kresal ho, sledoval každý jeho krok, kontroloval jeho prácu, dával mu zvláštne úlohy a najradšej by ho zviazal, aby mu zabránil v pohybe. [E. Hlatký]; Nemilosrdne ma kresal v domnení, že chcem ľahko a bez práce žiť. [Kn 2005]
◘ fraz. byť z tvrdého dreva kresaný a) mať tvrdú povahu b) veľa vydržať
▷ dok. k 2, 3 ↗ vykresať

kresať, -še, -šú, krešúci/kresajúci nedok.

1. (čo) pomocou sekery al. dláta dávať drevu al. kameňu určitú formu, otesávať drevo al. kamene, dlabať do dreva al. kameňa: k. brvná, kvádre, k. sochy z mramoru, k. dlátom, k. zuby do hrablí; k. reliéf do pieskovca; ozdoby kresané v kameni (Kuk.); pren. Musím ostrejšie, životnejšie a pravdivejšie kresať roľnícke postavy a typy vo svojich budúcich románoch (Heč.) líčiť

● z iného dreva kresaný ako otec (Tat.) inej povahy; neboli kresaní z takého dreva (Vám.) neboli takej povahy;

2. (čo, čím) trieť kameň o kameň s cieľom vyvolať iskry: k. iskry, k. oheň, k. ocieľkou; pren. Oči mu kresali iskry (Kuk.) nahnevano pozeral;

3. ľud. pri tanci preberať nohami, cifrovať: Tančil na div očú, kresal od výmyslu. (Ráz.)

4. expr. (koho) hrešiť, napomínať; vychovávať: „A či nevidím!“ kreše ho pán. (Kuk.);

dok. k 1, 2 vykresať, k 1, 4 okresať, k 4 i skresať

vykresať, -še, -šú, rozk. -kreš dok.

1. (čo) kresaním dať niečomu formu, vytvoriť, zhotoviť, urobiť: Vykresal kravu z dreva. (Dobš.); stôl vykresaný z bieleho kameňa (Kuk.); Umelcovo dláto vykresalo scénu dopodrobna. (Vaj.); pren. ostro vykresaná tvár (Laz.) s ostrými črtami;

2. (čo) nárazmi dvoch tvrdých predmetov, kresaním vyvolať, roznietiť iskru, oheň: v. oheň; Vykresala slabé svetlo. (Gráf); pren. expr. Ani iskierku lásky k sebe nevykresal z neho (z ľudu). (Urb.)

3. expr. (koho, čo z koho) istým úsilím, pôsobením vytvoriť z niekoho niečo, vychovať: Vykrešem ja z teba človeka. (Kuk.) Notár vykresal z nej patriotku. (Vaj.) Nič nemôže zo svojich detí vykresať. (Al.);

nedok. vykresávať, -a, -ajú

|| vykresať sa expr. (z koho) stať sa niečím, vyvinúť sa, vycibriť sa: Vykreše sa z nej dobrá gazdiná. (Kuk.) Má sa z neho študovaním vykresať pán. (Gab.) Z toho sa niečo vykreše. (Heč.)

vykresať dk
1. kresaním zhotoviť, vyformovať; vyryť: od teg gedle wissedsse ponad horu k gedneg sklacze, na ktereg litery AM gsu wikresane (ORAVA 1665); wykress sebe dwe déski kamenné (KB 1757); nynj skrze pričinenj Ducha s. wykresan gest onen kamen nárožnj (SlK 1766-80)
2. kresaním vyvolať iskru, oheň: excutere ignem: wykresati ohen; procudere ignem: oheň wykresati (KS 1763); -ávať [-ávať, -ivať], -ovať ndk k 1: kdi pany Mederička poslala ludy do Maleho hradku horu wikresiwat, dalo se wina; tym lidem, kteri chodili huoru wikresiwat, dalo se den 30 (ŠTÍTNIK 1658); ( 1687); zlato a stribro očy zaslepvge, proto y hryssnjka hnedkj wykresvge (LK 1690); excudo: wykowáwám, wykresugem (KS 1763); k 2: elicio: wywabugem, wykresáwám (KS 1763)