vykoristiť -sť/-i! dok. bezohľadne využiť (najmä výsledky cudzej práce): v. pracovnú silu; v-í každého, kto je naňho odkázaný využije;
nedok. vykorisťovať
vykorisťovať -ťuje -ťujú -ťuj! -ťoval -ťujúc -ťujúci -ťovaný -ťovanie nedok.
drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť • pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny • ničiť • expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi • okrádať • vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu • lúpiť • zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách • hovor. brakovať • expr.: drať • zdierať • rabovať • hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch
vykorisťovať (bezohľadne) vo svoj prospech využívať obyč. výsledky cudzej práce • exploatovať: vykorisťovanie, exploatovanie detí • zbedačovať • ožobračovať • fraz. prinášať na mizinu (oberať o majetok): zbedačovať, ožobračovať chudobný ľud • expr.: zdierať • žmýkať • vyciciavať: banky zdierajú, žmýkajú veriteľov • okrádať • expr.: obdierať • drať: okrádať, obdierať bezmocných; derú nás z ostatného • úžerníčiť (vykorisťovať úžerou)
vykoristiť, -í, -ia dok. (čo, koho) vyťažiť niečo z niečoho al. z niekoho, obyč. násilím, bezohľadne, surovo využiť vo svoj prospech: Úskoky, lož, vykoristenie cudzieho nešťastia — to je jeho „práca“. (Kuk.) Jednačka charakterizovala oboch, ani jeden nechcel druhého vykoristiť. (Vans.) Ukázal na bohaté, posiaľ nevykoristené poklady domácich kultúrnych dejín (Vlč.) nevyužité;
vykorisťovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho) privlastňovať si výsledky cudzej práce pomocou vlastníctva výrobných prostriedkov; dosahovať zisk na úkor niekoho: Boháči vykorisťujú pracujúcich. (Zúb.) Tetka tak isto vykorisťuje chudobu ako iné baby. (Heč.)
2. zastar. (čo) ťažiť z niečoho, využívať niečo vo svoj prospech: Viedenský strach, ako vidíme, začali vykorisťovať Maďari. (Švant.);
dok. k 2 vykoristiť