vykonávanie [-í] s 1. uskutočňovanie: nass vydyek potrebuge nekdy sluzebnjka meskeho anebo mystra skrz vjkonawanj executie (P. ĽUPČA 1614); geden každi ma do chramu dne swatečniho k wikonawanj služeb boskich wchadzety (CA 1691); pry wykonany procesij na Božye telo dalo se d 30 (JELŠAVA 1697); mame čyniti to, čo w zakone gest nam zanechane ku čineni a ku wikonawani (GK 1779) 2. vybavovanie: (richtár) pro wikonawany takowych pracz bude miti od mesta platu ročneho (KRUPINA 1691); (cechmajstrovi) plat gisty pro starosty wikonawany s pokladnicze obeczneg ma se dawaty zlatge try (VELIČNÁ 1712) L. radné v. uznesenie radných pánov: senatusconsultum: ráddné wykonáni (KS 1763)