vykonať dok.
1. urobiť, uskutočniť (nejakú činnosť); často sa používa ako formálne sloveso a tvorí význ. celok s pripojeným substantívom (v A): v. veľa práce, v. inšpekciu; v. rozsudok, rozkaz; v. návštevu u niekoho navštíviť ho; v. cestu
2. vybaviť (význ. 1): v. si pas, povolenie
3. urobiť (niečo zlé, dobré): pozri, čo si v-l! spôsobil; veľa pre nás v-li;
nedok. k 1, 2 vykonávať -a: v. dozor; v. funkciu zastávať
vykonávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávať • robiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumu • uskutočňovať • realizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovať • arch. činiť: činí dobré skutky • postupovať • pokračovať • počínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov
2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať si • vykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si pas • zariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne
prevádzať správ. robiť, vykonávať, uskutočňovať, realizovať
robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)
2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne
3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány
4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody
5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún
6. p. pokračovať 1
vykonať, -á, -ajú dok.
1. (čo) uskutočniť, urobiť, spraviť (o nejakej činnosti): v. cestu, návštevu; v. rozsudok; v. ortieľ smrti (Kuk.); Anča pohla sa z izby, aby vykonala rozkaz matere. (Tim.) Polícia vykonala v byte domovú prehliadku. (Fr. Kráľ) Ako len mohol vykonať taký nepremyslený skutok! (Zúb.)
2. hovor. (čo, koho) vybaviť, zaobstarať: v. pas, podporu, licenciu; Treba vykonať, aby školy boli naozaj kultúrnymi inštitúciami. (Vaj.) Rodina vykonala mu na tretej dedine akúsi vdovicu. (Taj.) Vykonal misionárov u východného cisára. (Škult.)
3. (čo komu) urobiť niečo zlého, spôsobiť, zapríčiniť nepríjemnosť: Tá slza ho straší, čo vykonal materi na toľký zármutok? (Kuk.) Celé nešťastie zavinil fiškál, vidíte, čo nám vykonal. (Zúb.);
nedok. k 1, 2 vykonávať, -a, -ajú
vykonávať p. vykonať
vykonať dk 1. čo urobiť, uskutočniť (nejakú činnosť), realizovať: rozkaz poddany newikonaly (ILAVA 1630); kdy swu pracy wykonaly, pytaly penýze (S. JUR 1631); aby se wykonalo pokoleni lidskeho wykupenj (MP 1718); (stromy) tak wirostnu, že sa presaditi možu, co se na tento spusob ma wikonati (SN 1772); všecku robotu každy čas vykonat sme museli (SIHELNÉ 1776 E); vssak nic meneg y prace vikonam, y pri skleničkach zivot mug dokonam (KC 1791) 2. čo, koho vybaviť, zariadiť niečo: ga hned od posla penyze odešlem, werim, že to W. M. wikonatj racžyte (S. KRÍŽ 1596 E); mame swadebny wesely wikonaty prissty nedely (MALŽENICE 1622); (Juro) y pohreb bude powinj wikonaty (PUKANEC 1750) 3. čo komu urobiť (niečo dobré, zlé), spôsobiť: czoby pak dwema tysiczmy zlatyma mohol wykonaty? (BOCA 1610 E); zna prawdu, ale nechce wikonati (BYTČA 1639); wysokomyslnost a pýcha málo co dobrekdy wykonagj (NK 1721) 4. čo prezradiť: zna prawdu, ale nechce wikonati (BZTČA 1639); vykonávať ndk 1. k 1: každá šichta aby se osem hodin delala a vykonavala (KREMNICA 1543); sedlaci všecky prace povinni jsou vykonavati (BOJNICE 1614 U2); spoleczna robota se wykonawa pry zamku (TRENČÍN 1675); co se doticze warowany pola, to aby richtar gako y ginssy susedi wikonawal (L. SIELNICA 1682 E); tobe dawam ruce me, by wždy hotowe byly: wykonawatj djla twe (PoP 1723); starozákonicky knezowe museli poswecený byť, aby hodne swá powoláňy wikonawali (PP 1734); conficio: wykonáwám, dokonáwám (CL 1777) L. v. pôst držať pôst: (s. František) na hore Alveria 40 dni pust wikonawal (SPr 1783) 2. k 2: aby ony (Tomassowy) warowaly, y poryatky wykonawaly a statok syruotkam warowaly (P. ĽUPČA 1624); modlitba yakobi werni posel poselstwi wikonawa (KT 1631); expeditio: wykonáwám (CL 1777) 3. k 3: patror: wykonáwám; excito: zlosti wykonáwám (KS 1763); wyndu tam na swetlo wšecke dobre skutky, které wykonawala (dussa) (CDu 18. st) 4. dokončiť, dohotoviť: perficio: wykonáwám (KS 1763); conficio: wykonáwam (CL 1777) 5. (o jedle) tráviť: conficio: wykonáwam, tráwjm (GrP 1771)