Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyjsť -jde -jdú -jdi! -šiel -jdený dok.

1. chôdzou sa dostať von, prejsť do voľného priestranstva ap.: v. z izby, v. na ulicu, v. z kola, v. hosťovi v ústrety; v. si do poľa, na výlet vybrať sa

2. chôdzou sa dostať hore, vystúpiť: v. na prvé poschodie, na samý vrch

3. (o nebeských telesách) objaviť sa na oblohe: o chvíľu v-e slnko, mesiac

4. (o látkach ap.) dostať sa von, na povrch: mastnota v-e navrch; pot mu v-l na čelo vystúpil; z rany v-lo veľa krvi vytieklo

5. byť vydaný tlačou: kniha už v-la, noviny dnes nev-li

6. dostať sa z istého stavu, stratiť istú vlastnosť: v. z choroby, v. z formy, v-ený z módy

7. vziať ako východisko: v. z predpokladu, v. z pokrokových tradícií

8. mať pôvod, vzísť: v-l z ľudu, popud v-l od neho

9. vyplynúť ako výsledok istého úsilia; podariť sa: výpočty mu (ne)v-li správne, štart mu nev-l; to ti nev-e!

10. vystačiť (význ. 2); vydržať: v. z platu; so zásobami ako-tak v-ú

11. zniesť sa (význ. 2), zhodnúť sa: v. so susedmi

12. (o cene, sume ap.) dosiahnuť istú výšku; pripadnúť v istej výške: stavba ich v-la draho; na každého vyšlo po 100 Sk ušlo sa

13. byť dostačujúci (čo do množstva), vystačiť: z mäsa v-lo 10 porcií; z 3 m látky v-e oblek

14. vyčerpať používaním, minúť sa, dôjsť: v-li nám zásoby

● v. školu vychodiť; nev-e na krok z domu, nev-e ani pred dvere stále je doma; v. s farbou, s pravdou (von) povedať (celú) pravdu; v. z konceptu ostať zmätený, stratiť duš. rovnováhu; v. → najavo; v. navnivoč, nazmar skaziť sa, zničiť sa; v. na posmech stať sa predmetom posmechu; v. na mizinu, na žobrácku palicu, expr. na psí tridsiatok stratiť majetok, všetky (hmotné) prostriedky;

nedok. vychádzať -a, vychodiť²

vyjsť vyjde vyjdú vyjdi! vyšiel vyšla vyjdúc vyjdený vyjdenie dok.

vychádzať, -a, -ajú i vyhodiť², -í, -ia nedok.

1. ísť, kráčať odniekiaľ von, opúšťať nejaké miesto, nejaký priestor: v. z izby; Ženičky začali vychádzať zo školy. (Tim.) Vojaci vychádzali z krčiem. (Ondr.) Nik nevychádzal naproti vzácnemu hosťovi. (Kal.) Ako som vychodil, nevraživo som fľochol na pisára. (Zúb.) Vychodila zo dvora s kosou na pleci. (Taj.); pren. Vedela vychádzať v ústrety všetkým jeho želaniam (Jégé) vyhovovala mu.

2. práve sa objavovať, ukazovať na oblohe (o nebeských telesách): slnko vychádza, vychodí; Na trávnik predierali sa lúče vychádzajúceho mesiaca. (Jégé) Vonku sa aj stmilo a mesiac vychodil. (Hor.)

3. byť vydávaný (o časopisoch, knihách ap.): Noviny vychádzajú riadne. (Kuk.) Romány vychádzali v ruskom preklade. (Štítn.) Noviny začali vychodiť v strednej slovenčine. (Škult.)

4. (z čoho) dostávať sa z nejakého stavu, z istých pomerov ap.: Či už vychádza z tej nešťastnej choroby? (J. Kráľ) Ľudia nevychádzali z trpezlivosti. (Jes-á); v. z módy prestávať byť moderný;

5. (s kým) žiť v zhode, znášať sa: Ťažko sa s ňou vychádza. (Al.) Soviar vychádza so žandármi veľmi dobre. (Jil.) Dobre s každým vychodili. (Taj.)

6. (z čoho, z koho) byť myšlienkove založený na niečom al. na niekom, opierať sa o niečo al. o niekoho, čerpať z niečoho al. z niekoho, nadväzovať na niečo, na niekoho, mať východisko v niečom: v. z predpokladu, zo stanoviska, zo skúseností, zo zásady, z faktu, zo situácie; Vychádzajúc z Marxa a Engelsa, Lenin stal sa zákonodarcom ku. túrneho vývinu. (Chorv.) Ballo vychádzal z konštruktívnosti diel starých majstrov. (Al.) Autor vychodí z ľudu a z ľudovej slovesnosti. (A. Mat.) Spočiatku sa v rozhlasovom umení vychodilo z divadla. (Karv.)

7. (z čoho) mať pôvod v niečom, u niekoho, vznikať: Nič, čo vychádza z jeho rúk, nemožno uvádzať do vzťahu s niečím dosiaľ známym. (Smrek)

8. (z čoho i bezpredm.) unikať z niečoho, byť niečím vylučovaný al. vydávaný, šíriť sa odniekiaľ: Z fakieľ vychádzal riedky dym. (Jégé) Z hrdla vychádza krátke dychčanie. (Pláv.) Z Bogovičových úst vychádza ťažké zakliatie. (Fr. Kráľ) Zo stajne vychodilo teplo. (Fig.)

9. (bezpredm. i z čoho) byť výsledkom nejakého úsilia, nejakej úvahy, vyplývať: Martinovi vychádza vždy len to, že treba skutočne ísť. (kuk.) Či to nevychádza na jedno, utekať pred ňou alebo na ňu žalovať? (Vaj.) Z toho, čo počul, vychodilo, že by sa nedbali pobrať domov. (Urb.)

10. vystačovať: Zo slušného úradníckeho platu si so žienkou dobre vychádzali. (Taj.) Ako-tak vychádzam. (Jes.) Bez môjho zárobku by nám to nijako nevychodilo. (Zúb.)

11. blížiť sa, chýliť sa k úplnému spotrebovaniu, vyčerpaniu, minutiu, dochádzať, míňať sa: Ty lampa denná, ktorej olej nikdy nevychádza. (Záb.) Trpezlivosť už vychádza. (Vaj.) Už ti vychodí termín. (Kuk.)

12. završovať určitý počet, dosahovať istú hranicu: hodnota pracovnej jednotky vychádza na 24 Kčs; Rôčky ti ešte nevychádzajú. (Žáry) Koľkože vám to vychodilo vlani na deň? (Jil.)

13. mať dobrý (zlý) výsledok, (ne)dariť sa: nič mi nevychádza; výpočty nevychádzajú;

● vychádzať, vychodiť na posmech stávať sa terčom posmechu; vychádzať, vychodiť navnivoč kaziť sa, ničiť sa, nivočiť sa; vychádzať, vychodiť na mizinu strácať všetky hmotné prostriedky; vychádzať, vychodiť na psí tridsiatok dostávať sa do zlého stavu;

14. zried. rozprestierať sa, tiahnuť sa: Dolu dolinôčkou vychodí chodníček. (J. Kráľ)

15. zried. klíčiť, vyrastať, vzchádzať (o semene, o rastline). Kopytá koní zadlávili vychádzajúce žitá. (Jil.) Kvet spoza hrudy vychodí. (Horal);

dok. vyjsť

vyjsť, vyjde, vyjdú, vyšiel, vyjdený, rozk. vyjdi dok.

1. vkročiť odniekiaľ von, opustiť nejaké miesto, nejaký priestor: v. z izby; Vyjde pred bránu a díva sa. (Al.) Ktosi vyšiel von. (Šteinh.) Z chalupy vyšla žena. (Fr. Kráľ) Vyšli sme do záhrady. (Kuk.) Vyšli sme na ulice. (Smrek) Soňa vyšla oproti otcovi. (Jégé); v. v ústrety niekomu, i pren. vyhovieť mu

● v. školu, zo školy vychodiť, skončiť školu, doštudovať, vyštudovať; expr. v. s farbou von prezradiť pravé úmysly, povedať celú, plnú pravdu;

2. dostať sa odniekiaľ von: z izby vyšlo teplo; vyšiel mu vzdych z pŕs; I vy ste tu? — vyšlo mi z úst (Tim.) mimovoľne som sa spýtal; pren. Chlapcovi vyšli z hlavy snivé fantázie (Al.) prestal sa nimi zaoberať. Ak fľak nevyšiel, bolo zle (Jes.) ak z látky nezmizol.

3. (kam) chôdzou sa dostať niekam hore, na vyššie položené miesto, vystúpiť: v. na piate poschodie; v. na vežu; v. na vysoký vrch;

4. dostať sa na povrch, vystúpiť na povrch: uvarené halušky vyšli navrch; pren. Pot mu vyšiel na čelo (Tomašč.) zalial ho.

● v. najavo vysvitnúť;

5. objaviť sa, ukázať sa na oblohe (o nebeských telesách): slnko vyšlo Vyšiel mesiac. (Červ.) Vyšla prvé hviezda. (Vám.)

6. byť vydaný tlačou (o časopisoch, knihách ap.): Bol sviatok, noviny nevyšli. (Urb.) Jeho zápisky nevyšli tlačou. (Žáry) Článok by mal aj vyjsť. (Bedn.)

7. (z čoho) dostať sa z nejakého stavu; stratiť nejakú vlastnosť: v. z choroby; Ani z dobrej vôle nevyjde, hoci mu taký košík dala. (Tim.) Znova si vyšiel z panského chovania. (Al.)

● v. z konceptu prestať sa ovládať, kontrolovať; v. z praxe stratiť istú zručnosť; v. z módy prestať byť moderný

8. (z čoho, z koho) myšlienkovo sa oprieť o niečo, o niekoho, nadviazať na niečo, na niekoho, čerpať z niečoho, z niekoho: v. z predpokladu, zo stanoviska, zo situácie, z faktu, zo zásady; Romantizmus, z ktorého vyšli, objavil subjekt. (A. Mat.) Z tohto príslovia možno vyjsť pri líčení Jankechovho osudu. (Min.)

9. (dokiaľ, z čoho, od koho) pochádzať, mať pôvod niekde: Z Liptova vyšlo mnoho výtvarníkov. (Al.) I myšlienka slovanského sjazdu vyšla asi od Štúra. (Škult.) Viseli medzi nebom a zemou bez záujmu o vrstvu, z ktorej vyšli. (A. Mat.) rada vyšla od vás. (Kuk.)

10. (bezpredm. i z čoho) vyplynúť z niečoho, napr. z istého úsilia, z istej úvahy ap.: Vyšiel mi ten istý výsledok. (Zúb.) Syntéza, ktorá mu z toho vyšla, je plodná a tvorivá. (A. Mat.) Vyšlo mi, že sa nedožijem rána (Stod.) pri veštení z karát.

11. (bezpredm. i s čím) vystačiť: z platu nevyjdem; Aby ako-tak vyšiel, potrebuje raz toľko. (Tat.) Úfali sa vyjsť so svojimi zásobami do novej úrody. (Jégé)

12. (s kým) zniesť sa: Nie všetci vedeli s ním (s domovníkom) vyjsť. (Jégé) Ó, ja s hocikým vyjdem. (Kuk.);

13. vyčerpať sa, spotrebovať sa, minúť sa, dôjsť: Vyšli peniaze, sláva sa končí. (Vaj.) Žold im vyšiel. (Stod.) V lampe vyšiel olej. (Taj.) Vyšli sme z peňazí (Ráz.) minuli sme peniaze.

14. dosiahnuť, dovŕšiť istý počet, istú hranicu: Hodnota pracovnej jednotky vyšla na 20,— Kčs. — Každá duša vyšla na tridsať kopejok. (Jes-á) Náter okien vyjde lacnejšie ako nové okná. (Tat.) V novembri mi vyjdú tri roky, čo som tu. (Taj.)

15. postačiť, byť dostačujúci: Z 3 metrov látky vyjde oblek. — Z kláta vyšlo šesť dosák. (Jégé)

16. podariť sa, vydariť sa; skončiť sa (dobre al. zle): Nech tak ktorémusi nevyjde rozbeh, zle je s nami. (Tat.) Tie krpce krásne vyšli. (Stod.) Divadlo vyšlo skvele. (Vaj.) Aj iné veci vyjdú niekedy zle. (Bedn.) Súboj vyšiel dosť šťastne. (Vaj.)

● v. na posmech stať sa terčom posmechu; v. navnivoč, nazmar skaziť sa, zničiť sa; v. na mizinu stratiť všetky hmotné prostriedky; v. na bubon prísť o majetok;

17. zried. vyklíčiť, vyrásť, vzísť (o semene, o rastline): priesada vyšla;

nedok. vychádzať i vychodiť²

vyjsť dk
1. vykročiť von (z nejakého priestoru): Possessio Kelemenfalva pan Nyary Isstwan wissiel na chotary (TURIEC 1616); wtom sem gia z domu swoyho wen wissiel (KRUPINA 1643); (Jonáss) pak wygduce wen z mesta, posadyl se na gednom wrchu (MP 1718); domo exire: z domu wygjti (KS 1763)
F. v. na vrch, na svetlo vyzradiť sa: na tisice takowe hrjchy pachagj se ale w skrite, ačkolwek swým časem wigdu na swetlo (SK 1697); paklibi se gaka newernost na nekterim doznala, take tess y na swetlo wissla (CA 17. st E); takowe penize pana Szeghy Imrichowi skapali, takowe že hnedky windu na wrch (TURIE 1739) v. z detinstva dospieť: excessit ex ephebis: wyssel z detjnstwá (KS 1763); v. z úst povedať: neco neporádného z twých vst wýsslo (KO 1782);
2. odísť; odsťahovať sa: manželka Mikulasse Rusyho do domu Litwjnoweho wissla (RUŽOMBEROK 1597); Patrowaye swuog chotar držely, newiem, ponewacž sem dawno odsud wyssel (P. LEHOTA 1641); tu se w Hibgach narodyl fatens, tolyko sstrnast rokou, yako wyssel odtud (BYTČA 1693); a hnedky chcegu wygjti z klasstera (novici) (WP 1768); z kterych pričin kovači dobri z panstwi tohoto chceji vyjiti (SITNO 1780)
F. v. z tela, zo sveta umrieť: kdyz moga dusse s meho tela winde (ŽILINA 1587); degž P. Buh y nam, abychom swym časem s tohoto sweta wissli (RUŽOMBEROK 1601); v. zo služby skončiť službu: (sluha) kdiž ze služby wigde pánu swému zas odezdat musy, čokolwek gemu spočítané odewzdane bilo (NJ 1786)
3. kam dostať sa nahor, vystúpiť: od toho potuocžka hore na wrch cžistieho Grunya wišedše predcze k polednej strane (TVRDOŠÍN 1659); swedek hnedky hore stjtom wyssiel a dach z tohože mlyna zbigal (SUČANY 1750); wissel totižto Eliass na horu Karnel (KT 1753); gá gsem na prostredek wrcha wyssel (AP 1771)
4. (o látkach) dostať sa von, na povrch: pomaž okolo rany a hned wygde wen šyp (KLe 1740); pán otewrel zub w čelisti oslowé a wyssly z neho wody (VP 1764); ta tepla para hore winde a tak wsseci čerwici dolu spadu (RG 18. st); uzriss černe pasiki na nem (na koňovi), takowe hnet, abi krew wissla, dass otewret (PR 18. st)
F. ohen w dome wissiel (ILAVA 1631) vznikol, vypukol;
5. vytiahnuť, vypochodovať: educere exeratum in expeditionem: na pole wygjti wogsko (KS 1763)
F. v. zo žobroty dostať sa z nejakého zlého stavu, vyviaznuť: emergere ex mendicitate: wygjti ze žebroti (KS 1763) Stephan Lisska zebi mel wen s krwi wigity (ŽIAR n. H. 1715) stratiť rodinný majetok
6. objaviť sa (na oblohe): yasná hwézda hned gest wyssla (CC 1655); sol exoriens: wysslo slúnko (KS 1763); rano, rano, ranicsko, dokut wjnde slunecsko (CPM 1768);
x. pren giž slunce z hwezdy wisslo, radugte se lide (KK 1709) (o Kristovom narodení)
7. byť východiskom, vychádzať: zjevéls se nyebetské szlovo, visols od ottza vetsnoho (HPS 1752); prolatus de te rumor: s teba wyssla powest (KS 1763)
8. byť vyhlásené, nariadené, vytlačené: Martyn Bednar, nez by pansky roskas wyssiel, byl dolu na robotu yssel (ILAVA 1638); wysslo edictum, že bansky lyde aby byly oslobozeny (BOCA 1705); excidit libellus: wyssla na swetlo knjžka (KS 1763); od jej jasnosti wyslo tak, že nam dvory naši pani stolični pomenšili (L. MIKULÁŠ 1772); svaté tu ustanovení víjšlo (BR 1785)
9. mať pôvod, vzísť, pochádzať: od sedliaka pohorssenia wisslo, nie od mlinara (KRUPINA 1735); to wšecko muže wyjiti od jednej toliko osoby (CDu 18. st)
L. v. z matky narodiť sa: nahy sem wyssel z matky swe (PoP 1723)
10. vyrásť, vyklíčiť: winde prut z korene Yese a kwet wistupi (MS 1758); (morušové stromčeky) nahle ze zeme windu (SN 1772); semena rostlin widrzga zimu, a wcas windu na gar (PR 18. st)
11. byť dostačujúci, vystačiť: manzelcze meg Hanne napred aby s teg summi wysslo fl 4 (ŽILINA 1592); za dogjwo mielo wygjti fl 511, d 71 (BYTČA 1616); pisku wislo no 140 wozow (ČÁČOV 1720); item strechy wisslo kwop no 26 (BECKOV 1761)
12. na čo mať, dosiahnuť istý výsledok: (vartár) bude powinen mlin zaopatrowaty, abi na pustatinu newyssel (BÁNOVCE n. B. 1658); až len u nas (pan kapitán) zimowat bude, na weliku psotu wyndeme (D. SÚČA 1721); pro zle gabka okuseni hle na čo sy wissel; bezbožne žiwobiti na zly konec winde (GŠ 1758)
13. dôjsť, minúť sa: osnamte my, kgy czyment wynde (ZVOLEN 1569); mladencze, guss tebe 14 dni wisslo (TRENČÍN 1780); v tuto dlhu zimu krma pro lichvu našu načisto nam vyšla (H. OREŠANY 18. st)
14. začať nejakú činnosť: commitere se in aciem: do bytky wygjti (KS 1763)