Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyjaviť dok. kniž.

1. prejaviť, vyjadriť: v. svoju mienku

2. prezradiť (význ. 1), vyzradiť; v. tajomstvo;

nedok. vyjavovať

// vyjaviť sa vyjsť najavo, ukázať sa: pravda sa v-la;

nedok. vyjavovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyjaviť ‑í ‑ia dok.; vyjaviť sa

vyjaviť sa -ví sa -via sa vyjav sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.


vyjaviť -ví -via vyjav! -vil -viac -vený -venie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


prezradiť povedať niečo al. povedať o niečom, čo malo ostať utajené; spôsobiť, že niečo vyjde najavo • vyzradiť: prezradiť, vyzradiť cudzie tajomstvo; prezradiť, vyzradiť o niekom novinuzradiť: nikomu nezradím, že si mi zveril peniazekniž. zjaviť: prisahám, že vás nezjavímexpr., obyč. pejor.: vytáraťvykrámiťvybubnovaťvytrúbiťvycengaťvyzvoniťvytrepaťvyrepetiťvyrapotaťvytrantáriť: nedá sa pred ňou nič povedať, všetko vytára, vytrepe, vykrámi, vyzvoníexpr., obyč. pejor.: vybľabotaťvylalotaťvyľapotaťvyfrfotaťvyštebotaťvyčvirikaťvygágaťvygagotaťvykotkodákaťvykrákoriťvykvákaťvyklebetiť: Prečo si to vybľabotala, vyklebetila o svojej kamarátke?expr., obyč. pejor.: vyblafnúťvyštekaťvyfrflaťvybrblať: vyblafnúť svoje zámery; babka všetko vyfrfotalaexpr. vykričať (verejne): vykričí pred všetkými krutú pravdunár. vodlovať (Rysuľa)subšt. vyvaliť • prerieknuť sapreriecť sa (neúmyselne prezradiť): preriekla sa, že chce zmeniť miestovyjaviťdať najavo: vyjaviť niekomu svoje skryté myšlienky; oddaný výraz tváre dal najavo, vyjavil silný citvyžalovať (žalovaním prezradiť): nebojte sa, nevyžalujem to na vás rodičompovyzrádzaťpoprezrádzať (postupne, viac vecí): povyzrádzať tajomstvá


ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť saobjaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otcavyjsťzried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnkoexpr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyhovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očímihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvárexpr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sablysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strachexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obrazpreletieťprebehnúťprelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmevpredstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

p. aj vyskytnúť sa

2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavovyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavovysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajúprejaviť sapreukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelecodhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetleiron. vyznamenať sahovor. iron. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil!expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodníkosvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčilkniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatípredstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetlepochváliť sapopýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺkhovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahneexpr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdenímhovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil!expr.: blysnúť sablysknúť sa: blysla sa vedomosťamihovor. švihnúť sa


vyjadriť dať najavo slovami al. inými prostriedkami • vyjaviť: nebál sa vyjadriť, vyjaviť svoj názor; skutkami vyjadriť, vyjaviť svoju oddanosťvysloviťvypovedaťpovedať (vyjadriť rečou): nevie vysloviť, vypovedať, čo cíti; ešte raz povedal svoju základnú myšlienkuvystihnúťkniž. postihnúť (náležite vyjadriť): obraz vystihol podvečernú náladu mesta; prednášateľ postihol podstatu problémuprejaviť (slovami): prejaviť priateľovi sústrasť nad jeho nešťastímtlmočiť (vyjadriť v mene niekoho): tlmočiť vôľu celého kolektívusymbolizovať (vyjadriť pomocou symbolu): socha v popredí symbolizovala vlasť


vyjadriť sa dať najavo svoj názor, zaujať stanovisko, postoj • vysloviť sa: vie sa vždy vhodne vyjadriť, vysloviťzastaráv. vyjaviť sa: vyjavil sa ako odporcaprejaviť sapreukázať saukázať sa (rečou): v reči sa prejavil ako vlastenec; preukázať sa, ukázať sa ako gavalierhovor. expr. vysomáriť sa: keby sa už konečne vysomárili, čo si mysliaexpr. vyrukovať: až na schôdzke vyrukoval, že o veci vedelzastaráv. osvedčiť sa: nech sa osvedčí, či vravím pravdu


vyjaviť sa p. ukázať sa 2, vyjadriť sa


vyjaviť 1. p. vyjadriť 2. p. prezradiť, povedať1


vytárať expr. nepremyslene, nerozvážne povedať (často niečo, čo malo ostať utajené) • expr.: vytrepaťvytrieskať: vytára, vytrepe, čo mu zíde na umexpr., obyč. pejor.: vykrámiťvytrúbiťvycengaťvyzvoniťvybubnovaťvyrapotaťvyrepetiť: nič v sebe neudrží, všetko vykrámi, vytrúbi, vyrapoceexpr., obyč. pejor.: vybľabotaťvyľapotaťvyľapkaťvylalotaťvybrblaťvyfrfotaťvytrkotať: vybľabotal všetky rodinné tajomstváexpr., obyč. pejor.: vyčvirikaťvyštebotaťvykotkodákaťvykrákoriťvygágaťvygagotaťvykvákaťvyspievaťvyštekať: vyčvirikala, vykotkodákala o mne všetko svojej kamarátkeexpr. vyklebetiť (klebetením povedať): vyklebetila naše zámeryvyzradiťprezradiťvyjaviť (povedať niečo, čo malo ostať utajené): vyzradiť, prezradiť tajomstvosubšt. vykecať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyjaviť, -í, -ia dok.

1. (čo) urobiť zjavným, prejaviť, dať najavo, vyjadriť: v. svoju vôľu; v. svoju lásku (Tim.); v. svoju mienku (Jégé); v. pochybnosti, sympatie (S%kult.); Chcel by som vyjaviť túžbu svojho srdca. (VHV) Posledný súd mi vyjaví pravdu. (Švant.)

2. (čo) prezradiť, vyzradiť, povedať: Ja som včera otcovi všetko vyjavila. (Vaj.) Svoje meno nechce vyjaviť. (A. Mat.) Všetko na seba vyjavím. (Tat.); v. tajnosť (Švant.); v. svoje rozhodnutie (Fel.); Nevyjavil svojho tajomstva. (Kuk.);

nedok. vyjavovať, -uje, -ujú

|| vyjaviť sa trochu zastar.

1. stať sa zrejmým, jasným, ukázať sa: neos. Oznámil, že sa vyjavilo, kde je truhlica. (Kuk.)

2. preukázať sa, prejaviť sa: Chcel sa vyjaviť žene, že našu reč rozumie. (Dobš.) Ale sa vyjavil! (Skal.) iron. ukázal sa v pravom svetle.

vyjaviť [-ja-, -je-] dk čo
1. povedať, prezradiť niečo: pakliby ktery mistr takowe weci wyštebotal a wyjewil, ten ma poštrafany byti (B. BYSTRICA 1617); tessko doswecžit tagnu wec wigewit, kteruž neskusil gste (BV 1652); (tovariš) hrozil se swedkom, že tuto zlodegsku wec wigawi (KRUPINA 1694); seba y posluchačuw wženess k nenáwisti, gestli pred nimi druheho wigewiss tagnosti (GV 1755); reserare secreta: tagné weci wygawiti (KS 1763); nech wigawy swedek, že predgmenowany pan Imrich pohoniča popadnul (PERKOVCE 1770)
2. vyjadriť, dať najavo, prejaviť niečo: aby (niekto) žadost swu zrozumitedlnimi slowmy wygewil; ten, ktery guž mluwiti nemuže a swu wulu wygewiti nemuže (WZ 1797)
3. ohlásiť, oznámiť niečo: P. Búh to, co werjme, učiti a wygewiti ráčil (IA 1708); falessna gest ta prisaha, kdož lež skrz prisahu za prawdu wigewi (GV 1755); detrimentum capere: sskodu wygawiti (KS 1763); profere: wygewiti (CL 1777); gest potrebne začatky a pričiny wigewit (PeV 1789)
4. vyspovedať: gen hleď swú wsselikú nesnázý duwerne wygewjti (IA 1708)
5. potvrdiť: falessna gest ta prisaha, kdož lež skrz prisahu za prawdu wigewi (GV 1755); -ovať ndk
1. k 1: tu se wygewuge to tagemstwi neprawosti, o kterem pisse Aposstol (TP 1691); Buh wygewuge tágné weci (KB 1757); retego: wygawugem (KS 1763); prodo: wygewugem, zrazugem (AP 1769); Filoktetes, cokoli pod mlčenliwost geho zwerene bilo wssecko wigewowal (PT 1796)
2. k 2: ne malu wssak hlupost swu wigewugess zde praedicante (DuH 1726); profero: wygawugem (KS 1763); kdo welké žáda milosrdenstwj, weliku nuzy wygewuge (ŽP 1788); prodere: wygewuwati (PD 18. st)
3. k 3: Krystus spowed ustanowil a knežjm hrjchi wýgewowati poručil (IA 1708); protož wygawugem wám prawdu (KB 1757); dispalesco: wssecko prwe wygawugem (KS 1763); evulgo: wygewugi (GrP 1771)
4. k 4: Krystus spowed ustanowil a knežjm hrjchi wygewowati poručil (IA 1708)
5. vyznávať: (kresťania) pobožny swug umysl k Bohu uctiwe y naležite wygewugu (ŠV 1675); vyjaviť sa dk
1. stať sa zrejmým, ukázať sa: od toho nessczesty, Pane Bože, zawarug, zeby se nekdy ohen wigewil (s. l. 1611); wygew se, ó Bože, w bezbožných súdu, yako wýr w prúdu (CC 1655); nic nenj skriteho, co bi se newigewilo (SK 1697); gak sa wygawila wec, oznámilo sa králu (KB 1757)
2. prejaviť sa, preukázať sa: jakó se on vijével? se on jeszt Buóh jeden a tri oszobi (MCa 1750); y poznal Nykanor, že sa wygawila rada geho (KB 1757); -ovať sa ndk
1. k 2: praedicante zlobiwjm kacirem se byt wigewugess (DuH 1723); twú samú dussu prenikat bude meč bolésti, aby sa wygawowali z mnohých srdcúw mysslená (KB 1757); nowa gjž Englia skrz Francisska Draka se wigewuge (KCS 18. st)
2. zverejňovať: tento gest wynssowny den, w kteremžto tagemstwj od wečnosti skryté se wygewuge (SlK 1766-80)
3. mávať vidiny: somnia concurrunt: wygewuge se (KS 1763)


vyjavovať sa p. vyjaviť

by sa mi vyjavilo se montrerait à moi
vyjavíš, ak ťa čas montres -tu si le temps te

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu