vyhubiť dok. kniž. hubením vyničiť, vykynožiť: v. hlodavce, burinu; v. celý národ zlikvidovať
vyhubiť -bí -bia vyhub! -bil -biac -bený -benie dok.
hubiť -bí -bia hub! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. (čo, koho) 1. ▶ odstraňovať niečo nežiaduce (obyč. živý organizmus); spôsobovať smrť niekoho, zánik niečoho v určitom priestore; syn. kynožiť, ničiť, nivočiť: h. hmyz, komáre, škodce; h. burinu, zeleň; cesnak ako prirodzené antibiotikum hubí baktérie; Drotári boli pochopiteľne aj „inštruktormi“, ako hlodavce hubiť. [V. Ferko]; Vojna ľudí hubila a rozdeľovala, ale súčasne ich zbližovala a prebúdzala v nich vieru k novému životu. [LT 1991] 2. expr. ▶ nesprávnym konaním, marením kaziť, ničiť: h. niečiu nádej, radosť; hubí svoj talent; hubí a zahubí ťa tá tvoja tvrdohlavosť ▷ dok. k 1 ↗ vyhubiť, k 2 zahubiť, zhubiť
hubiť sa -bí sa -bia sa hub sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1. ▶ vzájomne sa ničiť, spôsobovať si smrť; syn. kynožiť sa: h. sa v bratovražednom boji 2. expr. (čím; ø) ▶ spôsobovať sám sebe veľkú ujmu (obyč. na zdraví), ničiť sa, nivočiť sa: nehub sa už toľkým fajčením; Keby som ti bratom nebol, nevedel by som, že sa hubíš náročky. [D. Tatarka] ▷ dok. k 1 ↗ vyhubiť sa, k 2 zahubiť sa, zhubiť sa
vybiť 1. úderom, nárazom uvoľniť a tým poškodiť • vytĺcť: vybiť, vytĺcť zuby niekomu • expr. vytrepať: vytrepať obločné sklá • vyraziť: výrastkovia vyrazili okienko na aute • rozbiť: rozbitá cesta • povybíjať • povytĺkať • povyrážať (postupne, viac objektov)
p. aj rozbiť 3
2. zabíjaním celkom odstrániť • vyhubiť • vyničiť: vybiť, vyhubiť, vyničiť pôvodné obyvateľstvo • expr.: vykynožiť • vykántriť • vytĺcť • vyhlušiť: vykynožiť hmyz; vykántrili, vytĺkli všetku zver v lesoch; vyhlušili jarabice na poliach • vyvraždiť (ľudí) • pobiť • pozabíjať • pohubiť • poničiť • expr.: pokynožiť • pokántriť • potĺcť • pohlušiť • pomlátiť • porúbať (postupne hromadne zabiť): pobiť, pozabíjať zajatcov; pokynožili, pokántrili veľa zveri • povraždiť (postupne zabiť viac ľudí) • polikvidovať: polikvidovať zvyšky armády
3. bitím, nárazom urobiť, utvoriť (znak a pod.) • vyraziť: vybiť, vyraziť ozdobu na opasku • vytepať (tepaním) • vyhĺbiť: voda vyhĺbila jamku do skaly
4. p. zbiť 5. p. uvoľniť 4
vyhladiť 1. urobiť hladkým • uhladiť • povyhládzať • pouhládzať: vyhladiť, povyhládzať povrch výrobku; radosť jej vyhladila, uhladila, pouhládzala vrásky na tvári • vyleštiť (hladením urobiť lesklým): vyleštiť kov; rosa mu vyleštila podošvy • vybrúsiť (brúsením vyhladiť): vybrúsená hrana kameňa • vyšmirgľovať (vyhladiť šmirgľom) • vyjazdiť (vyhladiť jazdením): vyjazdená cesta • vyšmýkať (vyhladiť šmýkaním): vyšmýkať kĺzačku
2. hladičkou vyrovnať povrch textilných výrobkov • vyžehliť • ožehliť: starostlivo vyhladiť, vyžehliť košele; ožehlená bielizeň • subšt.: vypigľovať • opigľovať: nevypigľované šaty • prehladiť • prežehliť (čiastočne al. znova vyhladiť): zľahka prehladila, prežehlila golier
3. kniž. násilím odstrániť, úplne zničiť (obyč. vojensky) • vyhubiť • vyničiť: vyhladenie, vyhubenie civilných osád; vojna vyničila mesto • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol celé pobrežie • expr.: vygumovať • vytrieť • zastar. vyradírovať: pamäť sa nedá len tak ľahko vygumovať, vyradírovať
p. aj zničiť 1
vyhubiť spôsobiť zánik, smrť všetkým al. mnohým jedincom; celkom zničiť, odstrániť • vyničiť • vykynožiť: vyhubiť, vykynožiť pôvodné obyvateľstvo; vyničenie, vyhubenie buriny • vynivočiť: vynivočiť myši • nár. vyništiť (Hurban) • expr. vyzabíjať • vyvraždiť (všetkých vyhubiť zabíjaním, vraždením) • kniž. vyhladiť: vojsko vyhladilo mestá • vybiť • pobiť • expr.: vykántriť • pokántriť • skántriť: podarilo sa nám vykántriť potkany • expr. vymoriť: hladom ich vymoril • expr.: vyplieniť • vyplemeniť: biedu treba vyplemeniť • hovor. expr.: vymordovať • pomordovať (postupne, všetkých) • pohubiť • poničiť • pokynožiť (postupne, viac jedincov) • zlikvidovať: fyzické zlikvidovanie
zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu
2. p. utrápiť
hubiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) ničiť, nivočiť: h. hmyz, myši, burinu; Azda nejaký zlý duch hubí šťastie dievkino. (Tim.) Feudalizmus hubil Slovákov. (Mráz);
dok. zhubiť i vyhubiť
|| hubiť sa ničiť sa, nivočiť sa navzájom: bratia sa hubia (Jes-á)
vyhubiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) spôsobiť smrť, zánik viacerým al. všetkým jedincom, vyničiť: čo ešte zostalo Nemcov, tí boli vyhubení v husitských vojnách. (Škult.) Nemci chcú vyhubiť celý svet. (Ondr.) Chlapčiská vyhubia vtákov. (Letz)
2. (čo) úplne, celkom zničiť, vyničiť: v. burinu; pren. Išlo o vyhubenie slovenských národných síl. (Vaj.) Silu sedliackych koreňov nevyhubila ani školenosť. (Mráz.) Trýzeň choroby vyhubila všetky city. (Fig.)
vyhubiť dk 1. koho usmrtiť niekoho: Moravius wssech bez rozdilu wihubil a wykorenil (ŽS 1764); wssech w dome naglitegssima ranámy wyhubily a pomordowaly (PeP 1769); ten ňečnostliwí král chcel wihubiť wšeckích Izraélitow (DS 1795) 2. [čo] vyplieniť, spustošiť niečo: pervasto: wyhubiti (AP 1769); mesto Niniwe melo skazene bit a wihubene (Káz 18. st); dal Buch protiwnika nasseho do ruk nassych, kteri wihubil nassu zem (WS 18. st); -ovať ndk k 2: aboleo: wihubugem (VT 1648); emacero: wyhubugem, wyplaňugem (KS 1763)