Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

vyhubiť dok. kniž. hubením vyničiť, vykynožiť: v. hlodavce, burinu; v. celý národ zlikvidovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyhubiť ‑í ‑ia dok.

vyhubiť -bí -bia vyhub! -bil -biac -bený -benie dok.

hubiť -bí -bia hub! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. (čo, koho) 1.odstraňovať niečo nežiaduce (obyč. živý organizmus); spôsobovať smrť niekoho, zánik niečoho v určitom priestore; syn. kynožiť, ničiť, nivočiť: h. hmyz, komáre, škodce; h. burinu, zeleň; cesnak ako prirodzené antibiotikum hubí baktérie; Drotári boli pochopiteľne aj „inštruktormi“, ako hlodavce hubiť. [V. Ferko]; Vojna ľudí hubila a rozdeľovala, ale súčasne ich zbližovala a prebúdzala v nich vieru k novému životu. [LT 1991]
2. expr. ▶ nesprávnym konaním, marením kaziť, ničiť: h. niečiu nádej, radosť; hubí svoj talent; hubí a zahubí ťa tá tvoja tvrdohlavosť
dok. k 1vyhubiť, k 2 zahubiť, zhubiť


hubiť sa -bí sa -bia sa hub sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1. ▶ vzájomne sa ničiť, spôsobovať si smrť; syn. kynožiť sa: h. sa v bratovražednom boji
2. expr. (čím; ø) ▶ spôsobovať sám sebe veľkú ujmu (obyč. na zdraví), ničiť sa, nivočiť sa: nehub sa už toľkým fajčením; Keby som ti bratom nebol, nevedel by som, že sa hubíš náročky. [D. Tatarka]
dok. k 1vyhubiť sa, k 2 zahubiť sa, zhubiť sa

vybiť 1. úderom, nárazom uvoľniť a tým poškodiť • vytĺcť: vybiť, vytĺcť zuby niekomuexpr. vytrepať: vytrepať obločné sklávyraziť: výrastkovia vyrazili okienko na auterozbiť: rozbitá cestapovybíjaťpovytĺkaťpovyrážať (postupne, viac objektov)

p. aj rozbiť 3

2. zabíjaním celkom odstrániť • vyhubiťvyničiť: vybiť, vyhubiť, vyničiť pôvodné obyvateľstvoexpr.: vykynožiťvykántriťvytĺcťvyhlušiť: vykynožiť hmyz; vykántrili, vytĺkli všetku zver v lesoch; vyhlušili jarabice na poliachvyvraždiť (ľudí) • pobiťpozabíjaťpohubiťponičiťexpr.: pokynožiťpokántriťpotĺcťpohlušiťpomlátiťporúbať (postupne hromadne zabiť): pobiť, pozabíjať zajatcov; pokynožili, pokántrili veľa zveripovraždiť (postupne zabiť viac ľudí) • polikvidovať: polikvidovať zvyšky armády

3. bitím, nárazom urobiť, utvoriť (znak a pod.) • vyraziť: vybiť, vyraziť ozdobu na opaskuvytepať (tepaním) • vyhĺbiť: voda vyhĺbila jamku do skaly

4. p. zbiť 5. p. uvoľniť 4


vyhladiť 1. urobiť hladkým • uhladiťpovyhládzaťpouhládzať: vyhladiť, povyhládzať povrch výrobku; radosť jej vyhladila, uhladila, pouhládzala vrásky na tvárivyleštiť (hladením urobiť lesklým): vyleštiť kov; rosa mu vyleštila podošvyvybrúsiť (brúsením vyhladiť): vybrúsená hrana kameňavyšmirgľovať (vyhladiť šmirgľom) • vyjazdiť (vyhladiť jazdením): vyjazdená cestavyšmýkať (vyhladiť šmýkaním): vyšmýkať kĺzačku

2. hladičkou vyrovnať povrch textilných výrobkov • vyžehliťožehliť: starostlivo vyhladiť, vyžehliť košele; ožehlená bielizeňsubšt.: vypigľovať • opigľovať: nevypigľované šatyprehladiťprežehliť (čiastočne al. znova vyhladiť): zľahka prehladila, prežehlila golier

3. kniž. násilím odstrániť, úplne zničiť (obyč. vojensky) • vyhubiťvyničiť: vyhladenie, vyhubenie civilných osád; vojna vyničila mestozmiesťzmietnuť: tajfún zmietol celé pobrežieexpr.: vygumovaťvytrieťzastar. vyradírovať: pamäť sa nedá len tak ľahko vygumovať, vyradírovať

p. aj zničiť 1


vyhubiť spôsobiť zánik, smrť všetkým al. mnohým jedincom; celkom zničiť, odstrániť • vyničiťvykynožiť: vyhubiť, vykynožiť pôvodné obyvateľstvo; vyničenie, vyhubenie burinyvynivočiť: vynivočiť myšinár. vyništiť (Hurban)expr. vyzabíjaťvyvraždiť (všetkých vyhubiť zabíjaním, vraždením) • kniž. vyhladiť: vojsko vyhladilo mestávybiťpobiťexpr.: vykántriťpokántriťskántriť: podarilo sa nám vykántriť potkanyexpr. vymoriť: hladom ich vymorilexpr.: vyplieniťvyplemeniť: biedu treba vyplemeniťhovor. expr.: vymordovaťpomordovať (postupne, všetkých) • pohubiťponičiťpokynožiť (postupne, viac jedincov) • zlikvidovať: fyzické zlikvidovanie


zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

2. p. utrápiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hubiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) ničiť, nivočiť: h. hmyz, myši, burinu; Azda nejaký zlý duch hubí šťastie dievkino. (Tim.) Feudalizmus hubil Slovákov. (Mráz);

dok. zhubiť i vyhubiť

|| hubiť sa ničiť sa, nivočiť sa navzájom: bratia sa hubia (Jes-á)


vyhubiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) spôsobiť smrť, zánik viacerým al. všetkým jedincom, vyničiť: čo ešte zostalo Nemcov, tí boli vyhubení v husitských vojnách. (Škult.) Nemci chcú vyhubiť celý svet. (Ondr.) Chlapčiská vyhubia vtákov. (Letz)

2. (čo) úplne, celkom zničiť, vyničiť: v. burinu; pren. Išlo o vyhubenie slovenských národných síl. (Vaj.) Silu sedliackych koreňov nevyhubila ani školenosť. (Mráz.) Trýzeň choroby vyhubila všetky city. (Fig.)

vyhubiť dk
1. koho usmrtiť niekoho: Moravius wssech bez rozdilu wihubil a wykorenil (ŽS 1764); wssech w dome naglitegssima ranámy wyhubily a pomordowaly (PeP 1769); ten ňečnostliwí král chcel wihubiť wšeckích Izraélitow (DS 1795)
2. [čo] vyplieniť, spustošiť niečo: pervasto: wyhubiti (AP 1769); mesto Niniwe melo skazene bit a wihubene (Káz 18. st); dal Buch protiwnika nasseho do ruk nassych, kteri wihubil nassu zem (WS 18. st); -ovať ndk k 2: aboleo: wihubugem (VT 1648); emacero: wyhubugem, wyplaňugem (KS 1763)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu