vyhrabať -e -ú dok.
1. hrabaním vyhĺbiť: deti v-li v piesku tunel
2. hrabaním odstrániť, dostať von: v. popol z pece; pes v-l kosť
3. takto vyčistiť: v. pec
4. expr. prehrabávaním nájsť, objaviť: ktovie, odkiaľ to v-l
● expr. v. niečo aj spod zeme zadovážiť za každú cenu;
nedok. vyhrabávať -a, vyhrabúvať -a
// vyhrabať sa expr. dostať sa (význ. 1), vyliezť: nevládal sa v. z postele;
nedok. vyhrabávať sa
vyhrabávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa, vyhrabovať sa -buje sa -bujú sa -buj sa! -boval sa -bujúc sa -bujúci sa -bovanie sa, vyhrabúvať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.
vyhrabávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, vyhrabovať -buje -bujú -buj! -boval -bujúc -bujúci -bovaný -bovanie, vyhrabúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
vyhrabať, -e, -ú dok.
1. (čo) hrabaním vytvoriť, urobiť: v. jamku do zeme; Vyhrabal si dieru ako krt. (Taj.)
2. (čo i koho) hrabaním vyčistiť: Hrnčiarka čakal, kedy pekár vyhrabe pec. (Zgur.)
3. (čo i koho) hrabaním dostať odniekiaľ von: Nože vyhrab z pece ten oheň. (Dobš.) Mala som ho (kvet) vyhrabať aj s korienkom. (Vans.) Ak sa to skydne, ani parom nás nevyhrabe. (Hor.) Už mali i starého Mikulu vyhrabať z hrobu. (Vaj.)
4. expr. (čo) prehrabávaním nájsť, objaviť: Kamaráti vyhrabali v starom železe odhodenú piecku. (Jes.);
nedok. k 1, 2, 3 vyhrabávať i vyhrabúvať, -a, -ajú i vyhrabovať, -uje, -ujú
|| vyhrabať sa expr. nešikovne, pomaly sa odniekiaľ dostať;
nedok. vyhrabávať sa vyhrabkať, -á, -ajú dok. expr. zried. (čo) vyhrabať: Z mištičiek už vyhrabkali (Hviezd.) jedlo, t. j. zjedli.