vyhrať1, -hrá, -hrajú dok.
1. (čo, v čom, na čom i bezpredm.) získať víťazstvo, zvíťaziť v boji, v nejakom pretekaní, súťažení, v spore ap.: v. vojnu, v. bitku, zápas, v. spor, proces, žalobu, v. voľby, v. v kartách; Pódy vyhral na žreb. (Tim.) Keby bol ostal pri zelenom kráľovi, bol by vyhral. (Jégé) Strana všeobecného blahobytu vyhrala. (Stod.)
2. (čo) dosiahnuť, získať, nadobudnúť vo svoj prospech. Vedel, že rečami nič nevyhrá. (Jégé) Poďme sa previezť, i tým vyhráme pár minút. (Taj.) Elene treba vyhrať času. (Vaj.);
nedok. vyhrávať1, -a, -ajú
vyhrať2, -hrá, -hrajú dok.
1. (čo) hrou na nejakom hudobnom nástroji zarobiť: Keď prišli zo svadby, podelili si, čo spolu vyhrali. (Janč.)
2. div. slang. hrou na javisku dokonale vyjadriť;
nedok. vyhrávať2, -a, -ajú