vyhnanstvo -a s. nútený pobyt v cudzine, exil: byť vo v-e
vyhnanstvo -va s.
vyhnanstvo nútený pobyt v cudzine, obyč. pre politické presvedčenie • exil: odísť do vyhnanstva, vrátiť sa z exilu • emigrácia • emigrantstvo: žiť v emigrácii
vyhnanstvo, -a, -tie str. nútený pobyt mimo vlasti al. na veľmi odľahlom mieste, obyč. z politických príčin: byť vo v-e, poslať niekoho do v-a; Človeka tu nevidieť, ako vo vyhnanstve. (Tim.) Jedol on už i chlieb vyhnanstva (Jégé) bol už vo vyhnanstve.
vyhnanstvo [-í] s nútený pobyt mimo vlasti, domu: wihnanec na mjste uloženem wihnanstwj trpj (KoB 1666); kdy byly we wihnanstwy na wichowany ytrowil p. Gyungyel okolo tollary sedemnast czeskich (ŽILINA 1694); blahoslawenj, kteriž pro prawdu wezenj, wyhnanstwj neb smrt znassegj (PoP 1723); Apolina z wihnanstwj opeť do Olimpu powolal (PT 1796)