hnať, ženie, ženú, hnaný nedok.
1. (čo) uvádzať do pohybu, do činnosti, udržovať v pohybe, v činnosti, poháňať: voda ženie mlyn, motor ženie stroj
● hnať niekomu vodu na mlyn pomáhať mu, podporovať ho;
2. (koho, čo) donucovať k pohybu, k chôdzi určitým smerom: h. statok na pašu
● h. ľudí na jatky posielať na istú smrť; h. niekoho pred súd žalovať ho;
3. (koho, čo) nútiť k rýchlemu pohybu, k behu, k rýchlej práci: h. kone; h. niekoho s robotou
● hovor. beží, letí, akoby ho hnal, ani čo by ho všetci čerti hnali veľmi rýchlo;
4. (koho) rázne nútiť odísť, vyháňať, odháňať, zaháňať: h. niekoho z domu; armáda ženie nepriateľa z krajiny; hnali ho od stroja nedovolili mu na ňom pracovať; h. niekoho postrkom násilím prepravovať po vykázaní z obce;
5. (koho) nútiť, nutkať, pudiť, viesť (o citoch a pocitoch): hnala ho túžba, zvedavosť; hnaný pudom, hladom, nepokojom;
6. (koho do čoho) nútiť, mať niekoho k niečomu: h. niekoho do boja, do vojny, do práce, do učenia;
7. stupňovať činnosť, ponáhľať sa; rýchlo ísť, bežať, uháňať: h. na aute, na koni; hovor. hnal ani najatý bežal, ponáhľal sa
● h. niečo do krajnosti, do extrému, ad absurdum stupňovať do krajnosti, do nemožnosti;
8. arch. (na koho útokom) útočiť: Tá (rodina) takrečeno útokom hnala na starého Bohatého dňom po predstavení. (Vaj.)
9. ľud. (neos.) ženie ho má hnačku, preháňa ho;
10. (o rastline) vyháňať, rásť: strom ženie do výšky; h. do kvetu, do klasu, do semena;
opak. hnávať, -a, -ajú;
dok. k 4 vyhnať, zahnať i odohnať, k 5 dohnať, k 10 vyhnať
|| hnať sa
1. rýchlo postupovať, valiť sa, rútiť sa: h. sa vpred; búrka sa hnala chotárom; vojsko sa hnalo ako príval; h. sa do záhuby rútiť sa do skazy; krv sa mu ženie do tvári;
2. (za kým, za čím) ponáhľať sa za niekým al. za niečím v snahe dostihnúť ho (to): Sám za ním beží, za ním sa ženie. (Vaj.);
pren. usilovať sa niečo dosiahnuť: h. sa za ziskom, za peniazmi, za úspechom;
3. expr. (do čoho) horlivo sa do niečoho púšťať: hnal sa do práce (Taj.); h. sa do boja za socializmus (Jes-á);
4. (na koho, na čo) útočiť, napádať niekoho: vojaci sa hnali na brány mesta
vyhnať, -ženie, -ženú, -hnal, -hnaný, rozk. -žeň dok.
1. (koho, čo) násilím odniekiaľ dostať von, prinútiť k odchodu, odohnať odniekiaľ: Vyhnal ženu i dcéru z izby. (Taj.) Zajtra vyženiem na pašu kravu. (Kuk.) Rusi vyhnali okupantov. (Heč.)
2. zried. (koho) vypovedať do vyhnanstva: Nepriatelia kresťanstva ich vyhnali. (Taj.)
3. expr. (koho) donútiť opustiť miesto v zamestnaní, prepustiť z miesta, zo zamestnania: Čo si vy myslíte, že sa dám za päť grajciarov zo služby vyhnať? (Taj.)
4. expr. (čo) odstrániť odniekiaľ, zahnať, odohnať: To jej vyhnalo zo srdca bolesť a zármutok. (kuk.) Hľadal som prostriedok, ako vyhnať nepokoj z tela. (Fig.) No, veď ja mu to bohémstvo vyženiem z hlavy! (Bod.) Vojak vyfasoval psa a vyhnal z neho panskú svojvôľu. (Tat.); v. plod úmyselne spôsobiť prerušenie tehotenstva al. pôrod mŕtveho dieťaťa
● v. čerta z niekoho skrotiť niekoho;
5. hovor. (čo) pri stavaní, pri stavbe dosiahnuť istú (obyč. väčšiu) výšku: Všade stavali, niekde vyhnali do krovu. (Kuk.) Prednú stenu vyhnali vysoko, akoby na poschodie. (Tat.)
6. (čo) pustiť výhonky, vyrásť; rýchle, bujne narásť (o rastlinách): Vzíde nám trávička, vyženie do klasu. (Horal) Z košatej lipy pahýle nevyženú viac do kvetu. (Ráz.);
nedok. vyháňať, -a, -ajú