Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyhnať -ženie -ženú dok.

1. hnaním prinútiť na odchod (von); tak dostať na určené miesto: v. sliepky zo záhrady; v. statok na pašu

2. prinútiť opustiť isté prostredie: v. deti z domu; bieda ho v-la do sveta; byť v-ný z rodiny

3. expr. odstrániť (význ. 2), zahnať, odohnať: v. bolesť z tela; v. nepokoj, smútok

4. hovor. expr. pričiniť sa o dosiahnutie istej výšky, zdvihnúť: v. múry pod krov; v. ceny, platy dohora

5. (o rastline) pustiť výhonky; bujne vyrásť: jablonka už v-la; v. do kvetu

nehodno ani → psa von v.; expr. ja ti to v-m z hlavy! prinútim ťa vzdať sa toho;

nedok. vyháňať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyhnať ‑ženie ‑ženú ‑hnal dok.

vyhnať vyženie vyženú vyžeň! vyhnal vyženúc vyhnaný vyhnanie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odohnať 1. hnaním prinútiť vzdialiť sa • zahnaťexpr. odduriť: odohnať, zahnať, odduriť vrabce zo záhradyodplašiťzaplašiťodstrašiť (plašením odohnať): odplašiť vtáky z makuvyhnať (von): vyhnať muchy z izbyodpudiťzapudiť: odpudil, zapudil statok od válovapohnaťexpr.: poduriťpodurkať: Len počkajte, veď ja vás poženiem!; poduriť sliepky z dvorahovor. expr.: odprášiťodkúriťpoodháňať (postupne, viac osôb, zvierat)

p. aj vyhnať

2. oslobodiť sa od niečoho nepríjemného • zbaviť sazahnaťzapudiťodpudiť: odohnala, zapudila nástojčivú myšlienku; zahnal strach, zbavil sa trémyodbiť (odmietavo sa zachovať): odbila nápadníkaodvrhnúťodmietnuťzamietnuť (neprijať, čo sa ponúka): odvrhla šťastie


odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať prečdať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabokodprataťspratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvorapoodstraňovaťpoodpratávaťpospratávaťpobrať (postupne, viac vecí)

2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkostiodpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobámzrušiť: zrušiť cirkevné školykniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovalisubšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovalipubl. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúraťhovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokraciezahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinuvyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavyvyňať: vyňať chorú obličkuvykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť

3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavilizosadiť: zosadili ho z úraduhovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovaniahovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcievyradiťvylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčilisubšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka


vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytuhovor. expr.: vykúriťvyprášiťvyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izbyvykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izbyvyštvaťvypudiťvytlačiťvytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičovhovor. vysúdiť: vysúdili ho z domuexpr.: vysánkovaťvyklaťvyštuchaťvypšikaťvyšikovaťvypšochaťvypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo službyvymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozícieexpr.: vysocaťvysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicuvyhodiťhrub.: vykopnúťkopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovaťvyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvoraexpr.: vymlátiťvytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušuzohnaťzduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postelevyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajacavytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľavypovedaťvyhostiťvyvrhnúťvykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovyvypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domuexpr. vyhuckať (Dobšinský)expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiťexpr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domuodpraviťodohnaťpohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnalapovyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť

2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučaťvyrásťnarásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgovánexpr.: vyšibaťvyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prútyvybehnúťvyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burinavyraziť: raž už vyrazilavymetaťvymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)

3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3


vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z oblokakniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť ošteptrhnúťexpr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohamiexpr.: vykydnúťvykydaťvykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smetivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viac vecí)

2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázaťvyhnaťvypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnostivysotiťvystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby vonexpr. vykúriťfraz. ukázať niekomu dverevylúčiťexpr.: vyšupnúťvyrútiťvyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiťexpr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúťkopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazívyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnostivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viacerých)

3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromfdaťvydať

4. p. minúť 1


vypovedať1 1. prinútiť opustiť isté miesto, zakázať pobyt • vykázaťvyhostiť: vypovedať, vykázať z bytu niekoho; vyhostiť cudzinca z republikyvyhnať: previnilca vyhnali z mestazastaráv.: vyobcovaťvytvoriť: vyobcovali ho, vytvorili ho zo svojej spoločnosti

2. urobiť neplatným istý právny stav, dať výpoveď z niečoho • zrušiť: vypovedať, zrušiť zmluvu, dohodu, árenduodvolať: zmluvu o pôžičke odvolali; jedného dňa ho z miesta odvolali

3. prestať fungovať, prerušiť pravidelnú činnosť (o mechanizmoch, orgánoch a pod.) • zlyhať: motor vypovedal, zlyhal; srdce mu vypovedalo, zlyhalovynechať: hlas jej od dojatia vynechal

4. verejne oznámiť, verejne ohlásiť • vyhlásiť: vypovedať, vyhlásiť vojnu susednej krajine

5. p. povedať1, vyjadriť


vyrásť 1. rastením dosiahnuť istú (potrebnú) výšku, rastom sa vyvinúť • narásť: dievča vyrástlo, narástlo na peknú ženu; pšenica vyrástla, narástla do zrelostiexpr.: vyhučaťvyhúknuťvytiahnuť sa (rýchlo, prudko vyrásť): chlapec v trinástich rokoch vyhučal, vyhúkol na meter osemdesiatodrásťvyspieť (stať sa urasteným, dospelým) • expr. vybehnúť (prudko vyrásť; o ľuďoch i o rastlinách) • podrásť (trocha vyrásť) • vyhnaťvyraziť (rýchlo, bujne vyrásť; o rastlinách): tráva vyhnala, vyrazila do klasuvypučať (o púčikoch, výhonkoch): bahniatka už vypučalipovyrastaťpovyháňaťpovybiehaťpovyrážať (postupne; o viacerých jedincoch)

2. p. objaviť sa


vystrnadiť správ. vyhnať


vystrojiť 1. dať niekomu, niečomu všetko potrebné, náležité • vybaviť: vystrojiť, vybaviť deti dobrou obuvou; pracovne treba vystrojiť, vybaviť modernými počítačmikniž. opatriť: listiny opatriť podpisom, pečiatkouzaopatriť (postarať sa o potrebné): zaopatriť hosťa na cestu jedlompovystrájať (postupne)

2. cieľavedome pripraviť nejaké spoločenské, rodinné podujatie • usporiadaťvychystať: vystrojiť, vychystať, usporiadať hostinu, hody, karzorganizovaťzrealizovaťuskutočniť: rodinnú oslavu sme zorganizovali, uskutočnili v reštauráciihovor. zaranžovaťzrežírovať: večierok ste dobre zaranžovali, zrežírovali

3. pripraviť na odchod • vypraviťvychystaťposlať: vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, poslať do školyhovor. vyšikovať: vyšikovali ho z domu prečvyhnať (násilne)

4. pekne obliecť • vyobliekaťpristrojiť: mať vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do nových kabátovvyparádiťnaparádiťexpr.: vycipkaťvyzrúbiťhovor. expr.: vycifrovaťvyštafírovať: vycipkané, vycifrované dievčenceexpr.: vyfintiťvyfrndiťvyfrndoliťvyčačkať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hnať, ženie, ženú, hnaný nedok.

1. (čo) uvádzať do pohybu, do činnosti, udržovať v pohybe, v činnosti, poháňať: voda ženie mlyn, motor ženie stroj

hnať niekomu vodu na mlyn pomáhať mu, podporovať ho;

2. (koho, čo) donucovať k pohybu, k chôdzi určitým smerom: h. statok na pašu

h. ľudí na jatky posielať na istú smrť; h. niekoho pred súd žalovať ho;

3. (koho, čo) nútiť k rýchlemu pohybu, k behu, k rýchlej práci: h. kone; h. niekoho s robotou

hovor. beží, letí, akoby ho hnal, ani čo by ho všetci čerti hnali veľmi rýchlo;

4. (koho) rázne nútiť odísť, vyháňať, odháňať, zaháňať: h. niekoho z domu; armáda ženie nepriateľa z krajiny; hnali ho od stroja nedovolili mu na ňom pracovať; h. niekoho postrkom násilím prepravovať po vykázaní z obce;

5. (koho) nútiť, nutkať, pudiť, viesť (o citoch a pocitoch): hnala ho túžba, zvedavosť; hnaný pudom, hladom, nepokojom;

6. (koho do čoho) nútiť, mať niekoho k niečomu: h. niekoho do boja, do vojny, do práce, do učenia;

7. stupňovať činnosť, ponáhľať sa; rýchlo ísť, bežať, uháňať: h. na aute, na koni; hovor. hnal ani najatý bežal, ponáhľal sa

h. niečo do krajnosti, do extrému, ad absurdum stupňovať do krajnosti, do nemožnosti;

8. arch. (na koho útokom) útočiť: Tá (rodina) takrečeno útokom hnala na starého Bohatého dňom po predstavení. (Vaj.)

9. ľud. (neos.) ženie ho má hnačku, preháňa ho;

10. (o rastline) vyháňať, rásť: strom ženie do výšky; h. do kvetu, do klasu, do semena;

opak. hnávať, -a, -ajú;

dok. k 4 vyhnať, zahnať i odohnať, k 5 dohnať, k 10 vyhnať

|| hnať sa

1. rýchlo postupovať, valiť sa, rútiť sa: h. sa vpred; búrka sa hnala chotárom; vojsko sa hnalo ako príval; h. sa do záhuby rútiť sa do skazy; krv sa mu ženie do tvári;

2. (za kým, za čím) ponáhľať sa za niekým al. za niečím v snahe dostihnúť ho (to): Sám za ním beží, za ním sa ženie. (Vaj.);

pren. usilovať sa niečo dosiahnuť: h. sa za ziskom, za peniazmi, za úspechom;

3. expr. (do čoho) horlivo sa do niečoho púšťať: hnal sa do práce (Taj.); h. sa do boja za socializmus (Jes-á);

4. (na koho, na čo) útočiť, napádať niekoho: vojaci sa hnali na brány mesta


vyhnať, -ženie, -ženú, -hnal, -hnaný, rozk. -žeň dok.

1. (koho, čo) násilím odniekiaľ dostať von, prinútiť k odchodu, odohnať odniekiaľ: Vyhnal ženu i dcéru z izby. (Taj.) Zajtra vyženiem na pašu kravu. (Kuk.) Rusi vyhnali okupantov. (Heč.)

2. zried. (koho) vypovedať do vyhnanstva: Nepriatelia kresťanstva ich vyhnali. (Taj.)

3. expr. (koho) donútiť opustiť miesto v zamestnaní, prepustiť z miesta, zo zamestnania: Čo si vy myslíte, že sa dám za päť grajciarov zo služby vyhnať? (Taj.)

4. expr. (čo) odstrániť odniekiaľ, zahnať, odohnať: To jej vyhnalo zo srdca bolesť a zármutok. (kuk.) Hľadal som prostriedok, ako vyhnať nepokoj z tela. (Fig.) No, veď ja mu to bohémstvo vyženiem z hlavy! (Bod.) Vojak vyfasoval psa a vyhnal z neho panskú svojvôľu. (Tat.); v. plod úmyselne spôsobiť prerušenie tehotenstva al. pôrod mŕtveho dieťaťa

v. čerta z niekoho skrotiť niekoho;

5. hovor. (čo) pri stavaní, pri stavbe dosiahnuť istú (obyč. väčšiu) výšku: Všade stavali, niekde vyhnali do krovu. (Kuk.) Prednú stenu vyhnali vysoko, akoby na poschodie. (Tat.)

6. (čo) pustiť výhonky, vyrásť; rýchle, bujne narásť (o rastlinách): Vzíde nám trávička, vyženie do klasu. (Horal) Z košatej lipy pahýle nevyženú viac do kvetu. (Ráz.);

nedok. vyháňať, -a, -ajú

vyháňať p. vyhnať


vyhnať dk koho
1. vyhodiť (násilím): wdowu chtel z domu wihnati (BRUMOV 1661); (spoločník) usyluge se na to, aby mlynara Žuchu s mlyna wyhnal (NEMŠOVÁ 1686); Krystus z chrámu wihnal wssi kupecké skutki (SC 17. st); ejicereforas: wyhnati wen ze dwerj (KS 1763); neskoro sem prissel, farat mi nedalj, gesste ma z hutmansku palicu vihnalj (KC 1791)
2. poslať do vyhnanstva: in exilium mittere: wyhnati z wlasti (WU 1750); prikázanj gak náhle člowek prestúpil, hned byl wen wihnan z ragu (VP 1764); exulo: z krage sweho wyhnán gsem (CL 1777)
3. čo odstrániť odniekiaľ, odohnať: Hospodine, wyžen z me duše wšecku pychu (SR 17. st); dimoveo de possessionibus: nekoho z wladárstwa wyhnati (KS 1763); tato Magdalena bila žena, z ktoreg bjl Kristus Pan semeno diabelstwj wihnal (CS 18. st)
F. v. z mysle zabudnúť: voluntaria oblivione haec controveram: toto s predsewzetjm byl sem wyhnal z mysli (KS 1763) dusse nasse wyhnané gsau z pokoge (AgS 1708) stratili rozvážnosť, rozvahu
4. vypustiť, zahnať (na pašu): kdy pekny čas, do zahrady na trawnyk at wyženu (morčatá) (OR 17. st); propellere pecudes ad pastum: wyhnati howada na pole (KS 1763); gako cžlowek roge zabawit, wčely z ulu aneb s kossa wen wihnat (PeV 1789); lichwu z masstaly gak nagchitregssi možno gest, z teho mista na pole wihnat (NJ 1785-88)
5. práv vylúčiť z niečoho: o tom, kohoz chtij wyhnati z geho zbozij wedle prawa (ŽK 1473)
6. (o rastlinách) vyrásť: extermino: ze zeme wyhnati (AP 1769); (kralka) gestli na suchom čase wižene stopku, znamena desst (PR 18. st)
7. začať orať: abi swobodne mohly poddany wyhnaty na luky a uwratye pluhy (BLATNICA 1643)
8. vypudiť, vyčistiť: (kto gedu wipil) gak caste potrebuge, aby ged wihnal (SK 1697); (voda z ruže) wssecko strileni y cžerwenost z oczy wižene; (palina) bricho vtissy a zle wsse wižene (LR5 18. st)
L. v. ťarchavosť, plod zbaviť sa tehotenstva, potratiť: nosila hlinu, blato a wodu, aby tyarsenost zo seba wihnala (VELIČNÁ 1724); radila se negake stare baby, kteraž gi raddu y pomoc dala, aby plod počaty z sebe wyhnala (HPP 1754)
L. v. dieťa porodiť: djte y postgelka wyhnana byla (HT 1760); vyháňať ndk
1. k 1: expello: wyhaňám; elimino: wyháňám, wystrkám z domu (KS 1763); wyhánám teba z hospodi, ale dám dúm (BlR 18. st)
2. k 2: svatí (:jichž nebyl svet hoden) jsú ven vyháneni (ASL 1728); extermino: ze zemi wyháňam, wypowjdám; proscribo: z wlásti wyháňám (KS 1763); rjmsky cysar kresťanúw po wssech kraginách prenasledowal, wiháňal (WP 1768)
L. z cirkvi v. vyobcovať, exkomunikovať: excommunico: x cyrkwi wywrhám, wyháňám (KS 1763)
3. k 3: mnozj zle umiragj proto, že památku wssecku utrpeňy Krystowého z misly wyhanagj (SK 1697); laska dokonala wen wihany bazen (Le 1730); a dal gym (apoštolom) moc, aby wyháňali ďábelstwj (KB 1756); láska strach wen wihánj (VP 1764)
L. z úradu v. odvolať: exauguro: z úradu swatého wyháňám (KS 1763)
4. k 4: Adam Batiz wihanal owcze do žyta (KEVICE 1676); na jar mawaly običeg statok na passu wihaniat (BYTČA 1778); (brezen) owce wihaňag, ale nge na wlchke wodnatje luky (PR 18. st)
5. zvážať, znášať: Holessowi, kteri chodil po dedinach drewo wihanat, dano den 10 (ŽILINA 1719); deporto: znássám, zwážám do stodoli, wyháňám (KS 1763)
6. vymáhať, žiadať, požadovať: exigo: wybjrám, žádám, wyháňám (KS 1763)
7. k 6: spicor: na klas wyrostá, wyháňá (KS 1763); guž stromy počinagu wihanati (SN 1772)
8. k 7: liro: brazdu wihanjm (DSL 18. st)
9. vypudzovať, vyčisťovať: (pstrosove pero) w wine warena, s tela wyhany gedy (HL 17. st); zadna wecz tak sylne wody z mechyre newyhany gako redkew (KLe 1740); semeno režuchowe wicisčuge, wihany zluč stolicemj (RN 18. st); vyhnať sa dk
1. odohnať sám seba: zaczaly se sem y tam kudlit a potom se wen wyhnaly (SENICA 1730); z magera (brat) sa sam wihnal (s. l. 18. st)
2. odsúdiť sa do vyhnanstva: exilium pati: wyhnati sa (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a chcel ju vyhnať et il voulut la renvoyer
a vyhnať, a máš et le chasser, et tu as
najprv bojazlivo vyženie k slnku d'abord timidement vers le soleil
neľútostný, že ma vyženie impitoyable, qu'il me chassera
vyhnať, a máš pravdu chasser, et tu as raison

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu