Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyhnať -ženie -ženú dok.

1. hnaním prinútiť na odchod (von); tak dostať na určené miesto: v. sliepky zo záhrady; v. statok na pašu

2. prinútiť opustiť isté prostredie: v. deti z domu; bieda ho v-la do sveta; byť v-ný z rodiny

3. expr. odstrániť (význ. 2), zahnať, odohnať: v. bolesť z tela; v. nepokoj, smútok

4. hovor. expr. pričiniť sa o dosiahnutie istej výšky, zdvihnúť: v. múry pod krov; v. ceny, platy dohora

5. (o rastline) pustiť výhonky; bujne vyrásť: jablonka už v-la; v. do kvetu

nehodno ani → psa von v.; expr. ja ti to v-m z hlavy! prinútim ťa vzdať sa toho;

nedok. vyháňať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyháňať ‑a ‑ajú nedok.

vyháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok.

duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnaťštvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zvervyháňaťodháňať: matka vyháňala deti z izbyvháňaťzaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiaraexpr.: prataťbadúriťbadurkaťbuntošiťhovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1


hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


klíčiť tvoriť klíčky a obyč. vyrastať zo zeme; pren. vznikať • vzchádzaťvzchodiťhovor.: schádzaťschodiť: zrno už klíči, vzchádza, schodí; nádej v nás znova klíči, vzchádzakľuť sapučať: semeno sa už kľuje, pučívyháňaťvyrážať (púšťať výhonky): zemiaky na jar vyháňajúexpr. šibať: tráva už šibepren.: rodiť sanarastať: klíči, rodí sa, narastá v ňom nepokojnespis. rašiť


plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiťľakaťdesiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlamiznepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správamiexpr.: mátaťmátožiťbalušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňaťvyháňaťduriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešnerozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovceodstrašovaťkniž. pudiťzapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti


rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastaťnarastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajúvyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíjasilnieťzosilnievaťzosilňovať samocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejúbujnieť (bujne rásť): burina bujniemohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutnelidužieťdužnieťtužieťpevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastaťvyspievaťzrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlokniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženudospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríbyhnaťklíčiťvyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetubujnieť (bujne rásť): kvetena bujnieexpr. šibať: zjari všade šibala trávaodb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreverodiť savyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestávzmáhať sarozmáhať sazveľaďovať samohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnievzrastaťrozrastať samnožiť sapribúdaťhromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sadvíhať sastúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnevzväčšovať sakniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšilizintenzívňovať sastupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sazlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematikeprehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbujekultivovať sazošľachťovať samenej vhodné zušľachťovať sazjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním


vyháňať porov. vyhnať, p. klíčiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyháňať p. vyhnať


vyhnať, -ženie, -ženú, -hnal, -hnaný, rozk. -žeň dok.

1. (koho, čo) násilím odniekiaľ dostať von, prinútiť k odchodu, odohnať odniekiaľ: Vyhnal ženu i dcéru z izby. (Taj.) Zajtra vyženiem na pašu kravu. (Kuk.) Rusi vyhnali okupantov. (Heč.)

2. zried. (koho) vypovedať do vyhnanstva: Nepriatelia kresťanstva ich vyhnali. (Taj.)

3. expr. (koho) donútiť opustiť miesto v zamestnaní, prepustiť z miesta, zo zamestnania: Čo si vy myslíte, že sa dám za päť grajciarov zo služby vyhnať? (Taj.)

4. expr. (čo) odstrániť odniekiaľ, zahnať, odohnať: To jej vyhnalo zo srdca bolesť a zármutok. (kuk.) Hľadal som prostriedok, ako vyhnať nepokoj z tela. (Fig.) No, veď ja mu to bohémstvo vyženiem z hlavy! (Bod.) Vojak vyfasoval psa a vyhnal z neho panskú svojvôľu. (Tat.); v. plod úmyselne spôsobiť prerušenie tehotenstva al. pôrod mŕtveho dieťaťa

v. čerta z niekoho skrotiť niekoho;

5. hovor. (čo) pri stavaní, pri stavbe dosiahnuť istú (obyč. väčšiu) výšku: Všade stavali, niekde vyhnali do krovu. (Kuk.) Prednú stenu vyhnali vysoko, akoby na poschodie. (Tat.)

6. (čo) pustiť výhonky, vyrásť; rýchle, bujne narásť (o rastlinách): Vzíde nám trávička, vyženie do klasu. (Horal) Z košatej lipy pahýle nevyženú viac do kvetu. (Ráz.);

nedok. vyháňať, -a, -ajú

vyháňať p. vyhnať


vyhnať dk koho
1. vyhodiť (násilím): wdowu chtel z domu wihnati (BRUMOV 1661); (spoločník) usyluge se na to, aby mlynara Žuchu s mlyna wyhnal (NEMŠOVÁ 1686); Krystus z chrámu wihnal wssi kupecké skutki (SC 17. st); ejicereforas: wyhnati wen ze dwerj (KS 1763); neskoro sem prissel, farat mi nedalj, gesste ma z hutmansku palicu vihnalj (KC 1791)
2. poslať do vyhnanstva: in exilium mittere: wyhnati z wlasti (WU 1750); prikázanj gak náhle člowek prestúpil, hned byl wen wihnan z ragu (VP 1764); exulo: z krage sweho wyhnán gsem (CL 1777)
3. čo odstrániť odniekiaľ, odohnať: Hospodine, wyžen z me duše wšecku pychu (SR 17. st); dimoveo de possessionibus: nekoho z wladárstwa wyhnati (KS 1763); tato Magdalena bila žena, z ktoreg bjl Kristus Pan semeno diabelstwj wihnal (CS 18. st)
F. v. z mysle zabudnúť: voluntaria oblivione haec controveram: toto s predsewzetjm byl sem wyhnal z mysli (KS 1763) dusse nasse wyhnané gsau z pokoge (AgS 1708) stratili rozvážnosť, rozvahu
4. vypustiť, zahnať (na pašu): kdy pekny čas, do zahrady na trawnyk at wyženu (morčatá) (OR 17. st); propellere pecudes ad pastum: wyhnati howada na pole (KS 1763); gako cžlowek roge zabawit, wčely z ulu aneb s kossa wen wihnat (PeV 1789); lichwu z masstaly gak nagchitregssi možno gest, z teho mista na pole wihnat (NJ 1785-88)
5. práv vylúčiť z niečoho: o tom, kohoz chtij wyhnati z geho zbozij wedle prawa (ŽK 1473)
6. (o rastlinách) vyrásť: extermino: ze zeme wyhnati (AP 1769); (kralka) gestli na suchom čase wižene stopku, znamena desst (PR 18. st)
7. začať orať: abi swobodne mohly poddany wyhnaty na luky a uwratye pluhy (BLATNICA 1643)
8. vypudiť, vyčistiť: (kto gedu wipil) gak caste potrebuge, aby ged wihnal (SK 1697); (voda z ruže) wssecko strileni y cžerwenost z oczy wižene; (palina) bricho vtissy a zle wsse wižene (LR5 18. st)
L. v. ťarchavosť, plod zbaviť sa tehotenstva, potratiť: nosila hlinu, blato a wodu, aby tyarsenost zo seba wihnala (VELIČNÁ 1724); radila se negake stare baby, kteraž gi raddu y pomoc dala, aby plod počaty z sebe wyhnala (HPP 1754)
L. v. dieťa porodiť: djte y postgelka wyhnana byla (HT 1760); vyháňať ndk
1. k 1: expello: wyhaňám; elimino: wyháňám, wystrkám z domu (KS 1763); wyhánám teba z hospodi, ale dám dúm (BlR 18. st)
2. k 2: svatí (:jichž nebyl svet hoden) jsú ven vyháneni (ASL 1728); extermino: ze zemi wyháňam, wypowjdám; proscribo: z wlásti wyháňám (KS 1763); rjmsky cysar kresťanúw po wssech kraginách prenasledowal, wiháňal (WP 1768)
L. z cirkvi v. vyobcovať, exkomunikovať: excommunico: x cyrkwi wywrhám, wyháňám (KS 1763)
3. k 3: mnozj zle umiragj proto, že památku wssecku utrpeňy Krystowého z misly wyhanagj (SK 1697); laska dokonala wen wihany bazen (Le 1730); a dal gym (apoštolom) moc, aby wyháňali ďábelstwj (KB 1756); láska strach wen wihánj (VP 1764)
L. z úradu v. odvolať: exauguro: z úradu swatého wyháňám (KS 1763)
4. k 4: Adam Batiz wihanal owcze do žyta (KEVICE 1676); na jar mawaly običeg statok na passu wihaniat (BYTČA 1778); (brezen) owce wihaňag, ale nge na wlchke wodnatje luky (PR 18. st)
5. zvážať, znášať: Holessowi, kteri chodil po dedinach drewo wihanat, dano den 10 (ŽILINA 1719); deporto: znássám, zwážám do stodoli, wyháňám (KS 1763)
6. vymáhať, žiadať, požadovať: exigo: wybjrám, žádám, wyháňám (KS 1763)
7. k 6: spicor: na klas wyrostá, wyháňá (KS 1763); guž stromy počinagu wihanati (SN 1772)
8. k 7: liro: brazdu wihanjm (DSL 18. st)
9. vypudzovať, vyčisťovať: (pstrosove pero) w wine warena, s tela wyhany gedy (HL 17. st); zadna wecz tak sylne wody z mechyre newyhany gako redkew (KLe 1740); semeno režuchowe wicisčuge, wihany zluč stolicemj (RN 18. st); vyhnať sa dk
1. odohnať sám seba: zaczaly se sem y tam kudlit a potom se wen wyhnaly (SENICA 1730); z magera (brat) sa sam wihnal (s. l. 18. st)
2. odsúdiť sa do vyhnanstva: exilium pati: wyhnati sa (KS 1763)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu