vyhnať -ženie -ženú dok.
1. hnaním prinútiť na odchod (von); tak dostať na určené miesto: v. sliepky zo záhrady; v. statok na pašu
2. prinútiť opustiť isté prostredie: v. deti z domu; bieda ho v-la do sveta; byť v-ný z rodiny
3. expr. odstrániť (význ. 2), zahnať, odohnať: v. bolesť z tela; v. nepokoj, smútok
4. hovor. expr. pričiniť sa o dosiahnutie istej výšky, zdvihnúť: v. múry pod krov; v. ceny, platy dohora
5. (o rastline) pustiť výhonky; bujne vyrásť: jablonka už v-la; v. do kvetu
● nehodno ani → psa von v.; expr. ja ti to v-m z hlavy! prinútim ťa vzdať sa toho;
nedok. vyháňať -a
vyháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok.
duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnať • štvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zver • vyháňať • odháňať: matka vyháňala deti z izby • vháňať • zaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiara • expr.: pratať • badúriť • badurkať • buntošiť • hovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne
2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1
hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou • nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť • pobádať • súriť • štvať • náhliť • naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty • nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť • kniž. pudiť • nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču • poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia • preháňať (hnať z miesta na miesto)
2. nútiť odísť • odháňať • vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu • zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy • vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara • expr.: duriť • pratať: prace deti z kuchyne • hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ • kniž. pudiť
3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3
klíčiť tvoriť klíčky a obyč. vyrastať zo zeme; pren. vznikať • vzchádzať • vzchodiť • hovor.: schádzať • schodiť: zrno už klíči, vzchádza, schodí; nádej v nás znova klíči, vzchádza • kľuť sa • pučať: semeno sa už kľuje, pučí • vyháňať • vyrážať (púšťať výhonky): zemiaky na jar vyháňajú • expr. šibať: tráva už šibe • pren.: rodiť sa • narastať: klíči, rodí sa, narastá v ňom nepokoj • nespis. rašiť
plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiť • ľakať • desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlami • znepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správami • expr.: mátať • mátožiť • balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu
2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňať • vyháňať • duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešne • rozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovce • odstrašovať • kniž. pudiť • zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti
rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať • narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú • vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja • silnieť • zosilnievať • zosilňovať sa • mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú • bujnieť (bujne rásť): burina bujnie • mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli • dužieť • dužnieť • tužieť • pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú
2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať • vyspievať • zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo • kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu • dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov
3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby • hnať • klíčiť • vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu • bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie • expr. šibať: zjari všade šibala tráva • odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve • rodiť sa • vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy
4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá • vzmáhať sa • rozmáhať sa • zveľaďovať sa • mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie • vzrastať • rozrastať sa • množiť sa • pribúdať • hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty
5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa • dvíhať sa • stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev • zväčšovať sa • kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili • zintenzívňovať sa • stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú
6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa • zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike • prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje • kultivovať sa • zošľachťovať sa • menej vhodné zušľachťovať sa • zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním
vyháňať porov. vyhnať, p. klíčiť
vyháňať p. vyhnať
vyhnať, -ženie, -ženú, -hnal, -hnaný, rozk. -žeň dok.
1. (koho, čo) násilím odniekiaľ dostať von, prinútiť k odchodu, odohnať odniekiaľ: Vyhnal ženu i dcéru z izby. (Taj.) Zajtra vyženiem na pašu kravu. (Kuk.) Rusi vyhnali okupantov. (Heč.)
2. zried. (koho) vypovedať do vyhnanstva: Nepriatelia kresťanstva ich vyhnali. (Taj.)
3. expr. (koho) donútiť opustiť miesto v zamestnaní, prepustiť z miesta, zo zamestnania: Čo si vy myslíte, že sa dám za päť grajciarov zo služby vyhnať? (Taj.)
4. expr. (čo) odstrániť odniekiaľ, zahnať, odohnať: To jej vyhnalo zo srdca bolesť a zármutok. (kuk.) Hľadal som prostriedok, ako vyhnať nepokoj z tela. (Fig.) No, veď ja mu to bohémstvo vyženiem z hlavy! (Bod.) Vojak vyfasoval psa a vyhnal z neho panskú svojvôľu. (Tat.); v. plod úmyselne spôsobiť prerušenie tehotenstva al. pôrod mŕtveho dieťaťa
● v. čerta z niekoho skrotiť niekoho;
5. hovor. (čo) pri stavaní, pri stavbe dosiahnuť istú (obyč. väčšiu) výšku: Všade stavali, niekde vyhnali do krovu. (Kuk.) Prednú stenu vyhnali vysoko, akoby na poschodie. (Tat.)
6. (čo) pustiť výhonky, vyrásť; rýchle, bujne narásť (o rastlinách): Vzíde nám trávička, vyženie do klasu. (Horal) Z košatej lipy pahýle nevyženú viac do kvetu. (Ráz.);
nedok. vyháňať, -a, -ajú
vyhnať dk koho 1. vyhodiť (násilím): wdowu chtel z domu wihnati (BRUMOV 1661); (spoločník) usyluge se na to, aby mlynara Žuchu s mlyna wyhnal (NEMŠOVÁ 1686); Krystus z chrámu wihnal wssi kupecké skutki (SC 17. st); ejicereforas: wyhnati wen ze dwerj (KS 1763); neskoro sem prissel, farat mi nedalj, gesste ma z hutmansku palicu vihnalj (KC 1791) 2. poslať do vyhnanstva: in exilium mittere: wyhnati z wlasti (WU 1750); prikázanj gak náhle člowek prestúpil, hned byl wen wihnan z ragu (VP 1764); exulo: z krage sweho wyhnán gsem (CL 1777) 3. čo odstrániť odniekiaľ, odohnať: Hospodine, wyžen z me duše wšecku pychu (SR 17. st); dimoveo de possessionibus: nekoho z wladárstwa wyhnati (KS 1763); tato Magdalena bila žena, z ktoreg bjl Kristus Pan semeno diabelstwj wihnal (CS 18. st) F. v. z mysle zabudnúť: voluntaria oblivione haec controveram: toto s predsewzetjm byl sem wyhnal z mysli (KS 1763) dusse nasse wyhnané gsau z pokoge (AgS 1708) stratili rozvážnosť, rozvahu 4. vypustiť, zahnať (na pašu): kdy pekny čas, do zahrady na trawnyk at wyženu (morčatá) (OR 17. st); propellere pecudes ad pastum: wyhnati howada na pole (KS 1763); gako cžlowek roge zabawit, wčely z ulu aneb s kossa wen wihnat (PeV 1789); lichwu z masstaly gak nagchitregssi možno gest, z teho mista na pole wihnat (NJ 1785-88) 5. práv vylúčiť z niečoho: o tom, kohoz chtij wyhnati z geho zbozij wedle prawa (ŽK 1473) 6. (o rastlinách) vyrásť: extermino: ze zeme wyhnati (AP 1769); (kralka) gestli na suchom čase wižene stopku, znamena desst (PR 18. st) 7. začať orať: abi swobodne mohly poddany wyhnaty na luky a uwratye pluhy (BLATNICA 1643) 8. vypudiť, vyčistiť: (kto gedu wipil) gak caste potrebuge, aby ged wihnal (SK 1697); (voda z ruže) wssecko strileni y cžerwenost z oczy wižene; (palina) bricho vtissy a zle wsse wižene (LR5 18. st) L. v. ťarchavosť, plod zbaviť sa tehotenstva, potratiť: nosila hlinu, blato a wodu, aby tyarsenost zo seba wihnala (VELIČNÁ 1724); radila se negake stare baby, kteraž gi raddu y pomoc dala, aby plod počaty z sebe wyhnala (HPP 1754) L. v. dieťa porodiť: djte y postgelka wyhnana byla (HT 1760); vyháňať ndk 1. k 1: expello: wyhaňám; elimino: wyháňám, wystrkám z domu (KS 1763); wyhánám teba z hospodi, ale dám dúm (BlR 18. st) 2. k 2: svatí (:jichž nebyl svet hoden) jsú ven vyháneni (ASL 1728); extermino: ze zemi wyháňam, wypowjdám; proscribo: z wlásti wyháňám (KS 1763); rjmsky cysar kresťanúw po wssech kraginách prenasledowal, wiháňal (WP 1768) L. z cirkvi v. vyobcovať, exkomunikovať: excommunico: x cyrkwi wywrhám, wyháňám (KS 1763) 3. k 3: mnozj zle umiragj proto, že památku wssecku utrpeňy Krystowého z misly wyhanagj (SK 1697); laska dokonala wen wihany bazen (Le 1730); a dal gym (apoštolom) moc, aby wyháňali ďábelstwj (KB 1756); láska strach wen wihánj (VP 1764) L. z úradu v. odvolať: exauguro: z úradu swatého wyháňám (KS 1763) 4. k 4: Adam Batiz wihanal owcze do žyta (KEVICE 1676); na jar mawaly običeg statok na passu wihaniat (BYTČA 1778); (brezen) owce wihaňag, ale nge na wlchke wodnatje luky (PR 18. st) 5. zvážať, znášať: Holessowi, kteri chodil po dedinach drewo wihanat, dano den 10 (ŽILINA 1719); deporto: znássám, zwážám do stodoli, wyháňám (KS 1763) 6. vymáhať, žiadať, požadovať: exigo: wybjrám, žádám, wyháňám (KS 1763) 7. k 6: spicor: na klas wyrostá, wyháňá (KS 1763); guž stromy počinagu wihanati (SN 1772) 8. k 7: liro: brazdu wihanjm (DSL 18. st) 9. vypudzovať, vyčisťovať: (pstrosove pero) w wine warena, s tela wyhany gedy (HL 17. st); zadna wecz tak sylne wody z mechyre newyhany gako redkew (KLe 1740); semeno režuchowe wicisčuge, wihany zluč stolicemj (RN 18. st); vyhnať sa dk 1. odohnať sám seba: zaczaly se sem y tam kudlit a potom se wen wyhnaly (SENICA 1730); z magera (brat) sa sam wihnal (s. l. 18. st) 2. odsúdiť sa do vyhnanstva: exilium pati: wyhnati sa (KS 1763)